SME

Tereza sa zamestnala aj napriek mentálnemu postihnutiu, prácu si váži ešte viac než zdravý človek

Pracujúci ľudia s mentálnym postihnutím by nemali byť raritou.

Tereza z Bratislavy má 35 rokov a pracuje v bufete nemocnice Milosrdní bratia v centre mesta. Za to, že môže pracovať, je veľmi vďačná a vôbec nepremýšľa nad tým, čo všetko jej tam prekáža, kde by zarobila viac alebo kde by sa mohla kariérne posunúť vyššie. Tereza totiž so sebou nosí ťažký údel - okrem mentálného postihnutia má aj epilepsiu. S takýmto hendikepom patrí k relatívne malej skupine ľudí s mentálnym postihnutím, ktorým sa vôbec podarilo nájsť si dlhodobé zamestnanie. Pri hľadaní práce jej veľmi pomohla Agentúra podporovaného zamestnávania v Bratislave.

“V bufete vydávam šaláty, jedlo. Keď prídu starší ľudia, tak im odnesieme kávičku alebo čaj na stôl,“ opisuje svoju pracovnú náplň. Nemocničný bufet je už druhé miesto, kde sa zamestnala. Najskôr pracovala v kaviarni Radnička na Primaciálnom námestí, neodišla však dobrovoľne: „Radničku museli pred časom zatvoriť, lebo prebiehala rekonštrukcia celého múzea. Potom som dostala prácu v nemocnici Milosrdní bratia.“

Z bufetu, v ktorom Tereza pracuje na polovičný úväzok, sa stala chránená dielňa a zamestnáva aj ľudí s mentálnym postihnutím. „Som veľmi spokojná. Od pondelka do piatku robím a víkendy aj sviatky mám voľné.” Okrem toho sa nemôže sťažovať ani na zákazníkov, s negatívnym postojom sa zatiaľ nestretla.

Sama nevie, kedy príde epileptický záchvat

Hoci Terezino predchádzajúce aj terajšie zamestnanie je v gastro oblasti, jej vzdelanie je úplne iné. Najprv chodila do špeciálnej školy a potom sa vyučila za kníhviazačku. Pre jej zdravotný stav, ktorý odmietla tajiť, sa jej však vo vlastnej profesii nepodarilo nájsť prácu. “Báli sa ma zamestnať kvôli mojej epilepsii.” Tereza hovorí, že sama nikdy nevie, kedy záchvat príde a nevie ani svoje okolie upozorniť na to, že záchvat prichádza. Dostala ho už aj v práci: „Ani neviem, ako sa to stalo. Pamätám si len to, že volali mame, aby pre mňa prišla, lebo som dostala záchvat.“

Kvôli epilepsii sa Tereza nemôže úplne osamostatniť. Býva s rodičmi a aj keby chcela žiť vo vlastnom, tak sa to úplne nedá. „Chcela by som bývať sama, ale nie ďaleko od rodiny. Možno tam, kde bývam. Prenajímame dva byty, tak možno by som sa mohla nasťahovať do jedného z nich, ale sama bývať nemôžem.” Aj keď to má Tereza pre svoj zdravotný stav ťažšie aj v zamestnaní, obaja jej rodičia ju v rozhodnutí pracovať podporujú.

S Terezou sme sa stretli v centrále VÚB banky, kde spolu s baristom pojazdnej kaviarne Pán Králiček pripravovala a rozdávala kávu zamestnancom banky. Celodenná akcia vznikla na podporu práve vznikajúceho vzdelávaco-rehabilitačného centra Bivio, ktoré bude ľudí s mentálnym postihnutím zamestnávať a učiť pracovať. Na otázku, či by chcela neskôr pracovať v Biviu radšej než v nemocničnom bufete, odpovedala: „Som spokojná tam, kde som. Ak by som odišla, tak by museli hľadať za mňa náhradu.“ Tereza nie je len šťastná, že už prácu má, ale cíti aj zodpovednosť voči zamestnávateľovi a kolegom.

Chceli by pracovať, no nevedia

Aj keď Tereza svoju prácu našla, stále je množstvo ľudí s mentálnym postihnutím, ktorí by pracovať chceli aj mohli, no nájsť a udržať si prácu nevedia. Marián Horanič zo Združenia na pomoc ľudí s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike vysvetľuje, že ľudia so stredným stupňom mentálneho postihnutia, ktorí sú zároveň absolventmi praktických škôl, majú často problém zamestnať sa. „Vzniká tu problém, že nemajú dostatok pracovných skúseností a zručností. Nevedia vykonávať prácu, a preto na trhu práce neuspejú. Často sa im podarí nájsť zamestnanie a zamestnávatelia aj majú vôľu im dať prácu, no neskôr zistia, že nevedia pracovať tak, ako sa od nich očakáva,” hovorí Horanič.

Práve tento problém chce riešiť vzdelávaco-rehabilitačné centrum Bivio. Momentálne sa rekonštruuje budova v Rači, v ktorej bude Bivio sídliť. V centre budú zriadené tri komerčné prevádzky - penzión, reštaurácia a práčovňa, ktoré budú poskytovať služby širokej verejnosti. Centrum by malo začať fungovať v roku 2017. Cieľom centra Bivio je nepretržite školiť ľudí s mentálnym postihnutím, pripraviť ich na zamestnanie, pomôcť im ho nájsť aj v ňom zotrvať.

„Chceme tam vytvoriť trinásť nových pracovných miest, minimálne päť z nich obsadia ľudia s mentálnym postihnutím. Chceli by sme kopírovať štandardné zloženie spoločnosti. Nechceme, aby tam pracovali iba ľudia s mentálnym postihnutím, lebo ani v spoločnosti to tak nie je,“ vysvetlil Horanič. Ľudia s mentálnym postihnutím budú pracovať na pozíciách pomocných kuchárov a čašníkov, chyžných či ako zamestnanci práčovne.

Okrem toho k nim budú pravidelne chodiť ľudia s mentálnym postihnutím na prax, aby neboli odkázaní iba na pasívne poberanie sociálnej či finančnej pomoci, ale aby boli schopní zamestnať sa a žiť samostatný život. Počas obdobia stráveného v Centre Bivio (maximálne jeden školský rok) absolvujú potrebné vzdelávacie a rehabilitačné kurzy a praktické tréningy. Bivio nebude týchto ľudí pripravovať len na prácu, ale aj na bežný život: „To je naša dlhodobejšia vízia. Nielen práca, ale aj to, aby mal človek dostatok vedomostí a zručností, aby mohol žiť samostatne, aby sa vedel postarať o svoju domácnosť či hospodáriť s peniazmi, zabezpečiť si svoju dennú agendu, ako platenie účtov,“ uvádza Horanič.

V jednom zamestnaní až do dôchodku

Absolventom takejto praxe bude Združenie na pomoc ľudí s mentálnym postihnutím v SR hľadať prácu priamo v ich bydlisku a okolí. Projekt vychádza zo západoeurópskej praxe, kde sa ľudia s mentálnym postihnutím najčastejšie uplatňujú v službách. "Je to dané charakterom práce. Práca v kuchyni, práčovni, práca chyžnej sú jednoduché manuálne práce. Je dôležité, že jednak tú prácu dokážu zvládnuť a byť konkurencieschopní, a tiež to, že atraktivita tejto práce pre bežnú populáciu nie je vysoká, keďže zárobok je väčšinou na úrovni minimálnej mzdy," vysvetľuje zamestnanec Združenia na pomoc ľudí s mentálnym postihnutím v SR.

Zároveň zdôrazňuje, že u takýchto ľudí fluktuácia naozaj nie je bežná: „Pokiaľ sa niekde takýto človek zamestná, tak - obrazne povedané - odíde odtiaľ až v dôchodku, čo zas môže byť zaujímavé pre zamestnávateľa, že nemusí stále zaškoľovať nových zamestnancov.“

Snaha udržať si jedno zamestnanie je daná najmä tým, že uprednostňujú pocit bezpečia. Ak si zvyknú na niečo, čo funguje a kde sa cítia dobre, tak tam chcú ostať. "Veľakrát nemajú ambície, ako ľudia bez postihnutia, nevidia sa vo svojej kariére o päť rokov niekde ďalej, ale viac žijú pre okamih a sú radi tam, kde sú,“ uvádza Horanič.

Motiváciou sú aj peniaze

Problémom nízkej zamestnanosti ľudí s mentálnym postihnutím je fakt, že spoločnosť k nim stále nepristupuje ako k pracovnej sile: “Neočakávame od nich, že budú pracovať. Skôr to vnímame ako nejaké spestrenie či raritu.“

Ďalšou nevýhodou je aj to, že špeciálne školy nepripravujú svojich študentov na zamestnanie dostatočne. Rodičia sa zas obávajú prístupu zamestnávateľov k ich deťom. V niektorých prípadoch sa ľudia s mentálnym postihnutím boja zamestnať aj preto, že prídu o invalidný dôchodok, čo sa však nemôže stať, keďže legislatíva umožňuje pracovať a poberať dôchodok zároveň.

Rovnako ako Tereza, ktorá pracuje v nemocničnom bufete, tak aj mnohí iní ľudia s mentálnym postihnutím pracovať chcú. “Určite sú istou motiváciou peniaze. Väčšina z nich vie, akú majú hodnotu a čo znamenajú v živote človeka. No prichádzajú aj na to, že kto pracuje, vytvára isté hodnoty a vracia niečo spoločnosti,” hovorí Horanič. V zariadení Bivio by sa mali naučiť aj to, že práca je miestom, kde vznikajú priateľstvá a čas v práci je strávený zmysluplne.

Prostriedky, ktoré centrum zarobí v hoteli, práčovni a reštaurácii by im malo umožniť to, aby bola príprava ľudí s mentálnym postihnutím na budúce zamestnanie bezplatná, keďže mnohí z nich spravidla žijú na hranici chudoby, a nemôžu si dovoliť zaplatiť vzdelávacie alebo rekvalifikačné programy.

Vyše 36 rokov skúsenosti

Bivio je najväčším projektom v histórii Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR. Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike (ZPMP v SR) realizuje aktivity v prospech ľudí s mentálnym postihnutím už vyše 36 rokov. Má takmer 10 000 členov v miestnych združeniach po celom Slovensku, čo z nej robí jedno z najväčších občianskych združení na Slovensku vôbec. Vydáva časopisy a odborné publikácie, realizuje vzdelávacie aktivity pre ľudí s mentálnym postihnutím aj pre odborníkov. Aktívne ovplyvňuje legislatívu a tvorbu zákonov. Vytvára možnosti na aktívne trávenie voľného času ľudí s mentálnym postihnutím. A čo je dôležité – neustále sa snažia, aby sa títo ľudia stali plnohodnotnou súčasťou spoločnosti.

Ako pomôcť

Momentálne projektu Bivio chýba ešte 110 000 eur zo sumy potrebnej na jeho zrealizovanie. Jednou z podporných akcií bolo spomínané rozdávanie kávy v centrále VÚB banky, kde ľudia za kávu zaplatili dobrovoľný príspevok a dostali tak možnosť prispieť na dobrú vec. Okrem toho projekt získal finančnú podporu z Dánska aj niekoľko väčších sponzorov. Cez stránku projektu prispievajú aj obyčajní ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud ľudí túžiacich sa zamestnať a odovzdať niečo spoločnosti aj napriek svojmu postihnutiu.

Podporiť vznik vzdelávaco-rehabilitačného centra Bivio môžete aj vy prostredníctvom online formulára na stránke projektu. Na stránke www.bivio.sk nájdete okrem možností pomôcť aj informácie o aktuálnom stave projektu či jeho cieľoch.

Tento článok vám prináša projekt Bivio.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Autor: Viktória Mirvajová pre Bivio

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 710
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 180
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 541
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 865
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 168
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 024
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 764
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 934
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu