BRATISLAVA. Najnepríjemnejšia súčasť chrípky nemusí byť nevyhnutne bolesť svalov či kašeľ. Človeka z bežného života vyradí najmä apatia a únava, ktorá chorobu sprevádza. Prečo sme ospalí, ak sme chorí?
Základné a najjednoduchšie vysvetlenie znie, že mnohé choroby znižujú výkon mitochondrií. Mitochondrie sú časti bunky, ktoré slúžia prevažne na získavanie energie.
Ak nefungujú optimálne, pacient má menej energie a chce sa mu spať. Telo má celkovo menej energie ako bežne a naviac musí investovať zdroje na boj s choroboplodnými zárodkami.
Úbytok energie a pasivita je však veľkým problémom v prípade, že je ochorenie chronické. Vedci sa preto snažia identifikovať konkrétne mechanizmy, prostredníctvom ktorých mozog spúšťa „šetriaci režim“ a zmení správanie človeka.
Prečo treba chrípku vypotiť? Čítajte Cesta mozgu k pasivite
Výskumný tím neuropatológa Marca Prinza z Freiburgskej univerzity v Nemecku sa mechanizmus pokúšal identifikovať prostredníctvom experimentov na myšiach.
Nakazené myši podrobil štandardnému testu depresie u hlodavcov, pri ktorom sú zvieratá umiestnené do nádoby s vodou. Hlodavce sa zvyčajne snažia dostať von z vody, no depresívne jedince sa po krátkej dobe vzdajú a plávajú na hladine.
Infikované myši sa správali odlišne a na hladine sa nečinne vznášali až dvojnásobne dlhšie ako zdravé jedince.
Vírus totiž myši prinútil produkovať si v tele interferón beta, ktorého úlohou je najmä chrániť bunky, ktoré susedia s bunkou napadnutou vírusom. Interferón zároveň stimuloval receptory v ochrannej membráne mozgu.
Aby sa vedci utvrdili, že sa mozog prepína do "šetriaceho režimu" práve kvôli stimulovaným receptorom, geneticky upravili skupinu myší a receptory im úplne vypli.
Ukázalo sa, že po infikovaní vírusom že normálne myši plávali na vodnej hladine dvakrát tak dlho ako upravené myši.
Možno telu za víkend splatiť nedostatok spánku a pohybu? Čítajte Zatiaľ pomôžu vitamíny
Výskumníci uskutočnili aj pamäťový test, kde si upravené a normálne myši mali zapamätať polohu platformy umiestnenej na vodnej hladine.
Geneticky upravené myši našli záchrannú plošinku rovnako rýchlo keď boli zdravé aj nakazené vírusom. Klasickým myšiam sa však počas choroby úspešnosť znížila o polovicu. Ich kognitívne schopnosti tak choroba významne zhoršovala.
Objav dráhy, ktorou komunikuje imunitný systém s mozgom, môže v budúcnosti pomôcť nie len chronicky chorým. K prípravkom, ktoré pomáhajú potlačiť kašeľ, teplotu, zápal a iné nepríjemné príznaky choroby tak v budúcnosti môže pribudnúť aj liek, ktorý pomôže chorým udržať si sviežu a vitálnu myseľ.
Dovtedy sa oplatí vedieť aspoň to, že ospalosť u ľudí spôsobuje aj nedostatok vitamínov. Patria medzi ne najmä vitamíny B1, B2, B3, B6, kyselina listová, B12 a vitamín C. Pre optimálne fungovanie metabolizmu a dostatok energie je tiež potrebný zinok a magnézium.
