Mnohí štyridsiatnici si jedného dňa vstúpia do svedomia a rozhodnú sa začať športovať. Kúpia si permanentku do posilňovne alebo začnú behať. Väčšina z nich to však po pár týždňoch vzdá. Prečo? Kde robia chybu? MUDr. Pavel Malovič, známy športový lekár, hovorí, že so športom treba začať veľmi pomaly a prvé výsledky môžeme čakať až po troch mesiacoch.
S akými ilúziami začínajú ľudia po štyridsiatke športovať?
„V tomto veku si človek prvýkrát uvedomí cenu vlastného zdravia. A mnohí aj to, že mladosť sa neodvratne končí. Logicky teda prichádza snaha zastaviť či spomaliť starnutie, zhodiť nejaké kilá, cítiť sa zdravšie alebo vyzerať lepšie. Väčšina ľudí chápe, že jedinou cestou k tomu je zmena životosprávy a športové aktivity, štatistiky však hovoria, že 70 percent z tých, ktorí si kúpia permanentku do fitka, tam po mesiaci prestane chodiť. Ilúziou nie je, že začnem športovať, ilúziou je, že mi to vydrží dlhšie ako mesiac.“
V čom je teda chyba?
„V netrpezlivosti. Veľa ľudí si myslí, že keď vbehnú do fitnes centra a začnú zdvíhať činky alebo každý deň behať, výsledky sa dostavia hneď. Tento silový spôsob nefunguje. Skutočné výsledky sa dostavia až po troch mesiacoch. Okrem toho, pri silovom prístupe každého zradí jeho vlastná telesná schránka. V štyridsiatke je človek ešte relatívne mladý, aspoň má ten pocit, ale ak denne sedí pri počítači a pohyb má možno cez víkend, jeho organizmus je zdevastovaný viac, ako si uvedomuje. Pri zvýšenej a nesprávnej fyzickej záťaži sa skôr či neskôr niečo pokazí a škody bývajú väčšie, ako keď človek necvičí. Nemôžete začať športovať bez toho, aby ste nepoznali svoj zdravotný stav.“
Čo mi lekár môže povedať, prípadne, čo zisťuje?
„Základom je srdce a krvný obeh, aký máme tlak, akú záťaž si na začiatku môžeme dovoliť. Dôležité je aj somatotypické vyšetrenie, akú máme postavu, svaly a kostru, koľko percent máme tuku, v akom stave sú kĺby a chrbtica, to všetko sa dá zmerať. Robí sa aj záťažové vyšetrenie. Väčšina meraní sa robí v pokoji, lenže ten, čo chce športovať, sa podrobuje fyzickej záťaži a tam môžu vyskočiť iné výsledky. Zisťuje sa skrátka východisková pozícia, na základe ktorej sa mu odporučí druh športu, prípadne postaví tréningový plán.
Po štyridsiatke už máme ľudí, ktorí nemôžu mať dolu hlavu, pretože majú problém s krčnou chrbticou alebo s tlakom. Sú ľudia, ktorí nemôžu pracovať so zadržaným dychom – napríklad pri zdvíhaní činiek, pretože vnútrobrušný tlak robí neporiadok v srdco-cievnom systéme. Alebo nemôžu robiť skoky, pretože dlhodobo sedeli a majú v neporiadku chrupavky, pohyblivosť kĺbov, riskujú prasknutie menisku či vyskočenie platničky, čiže akékoľvek prudké zmeny pohybov sú pre nich nebezpečné. Toto všetko treba vedieť ešte skôr, ako si kúpite bežecký úbor a tretry či permanentku do posilňovne.“
Kompletné cvičenie na sedem minút, ktoré odporúča veda Čítajte Na začiatku je pekná predstava, že začnem pravidelne športovať. Aká je však skutočnosť, na čo sa treba pripraviť?
„Rátajme s tým, že si treba upraviť biorytmus, čo znamená spánkový režim a prijímanie potravy. Keď sa začneme hýbať, budeme aj viac unavení, je to prirodzená fyziologická únava. Ako prvé odpadáva dlhodobé vysedávanie večer pri televízore alebo čítanie kníh do druhej v noci, prípadne, že ešte dokončíme nejakú rozrobenú prácu. Po fyzickom výkone treba spať normálnych šesť - sedem hodín a zregenerovať sa. S tým súvisí aj dobrá posteľ, pretože tá stará možno vyhovovala, ale teraz je náš organizmus v inej východiskovej situácii. Na druhý deň po športovom výkone sa musíme cítiť fit, byť odpočinutí, zrelaxovaní, a nie unavení, pretože vtedy robíme niečo zle.“
Ako je to s jedlom?
