BRATISLAVA. Nevoľnosť pri cestovaní (kinetózu) pozná každý. Nutkanie na vracanie, závraty a celková slabosť sú bežnou súčasťou rodinných výletov autom či školských zájazdov.
Kinetóza však nie je choroba v pravom slova zmysle. Pre človeka, ktorému býva nevoľno, existujú omnoho praktickejšie riešenia, než pohotovostné vrecúško na vracanie. Stačí, ak sa mu podarí upokojiť mozog, ktorý rozrušil nesúlad medzi vnímaným a skutočným pohybom.
Myslíte si, že za detskú hyperaktivitu môže cukor? Čítajte Čo je kinetóza?
Mozog získava informácie o pohybe prostredníctvom trojice dráh. Signály mu odosiela vnútorné ucho (zaznamenáva zmeny polohy tela, pôsobiace zrýchlenie a gravitáciu), zrak a proprioceptory, telieska, ktoré zaznamenávajú napätie svalov a ohyb kĺbov.
Pri vedomom pohybe tela, napríklad pri chôdzi, sú pre zdravý mozog všetky tri dráhy v súlade. Problém môže nastať v prípade, že zrak aj proprioceptory tvrdia, že telo je v pokoji, ale centrum rovnováhy hlási, že sa hýbe a nakláňa. Výsledkom je kinetóza.
Podľa doterajších zistení vysiela dominantný signál stredné ucho. Kinetózou totiž môžu trpieť aj nevidiaci a naopak, nevyskytuje sa u ľudí, ktorým nefungujú pohybové senzory v strednom uchu.
Ku kinetóze môže dôjsť počas jazdy vozidlom, lietadlom, loďou, na horskej dráhe a najnovšie aj vo svete virtuálnej reality.
Nevoľnosť pri plavbe na mori opisoval už antický lekár Hippokrates. Napriek tomu, že kinetózu spomenul už 2-tisíc rokov pred naším letopočtom, výskumníci sa doposiaľ nezhodli na tom, prečo je reakciou na pohyb práve vracanie.
Prečo vás zvuk prežúvania privádza do šialenstva Čítajte Komu býva zle pri cestovaní?
Zaujímavá, no málo uznávaná, je teória, ktorú v roku 1977 publikoval časopis Science. Naznačuje, že nevoľnosť spôsobuje evolučný mechanizmus, ktorý má ľudí chrániť pred otravou jedmi.
