BRATISLAVA. O koľko rokov života vás oberie fajčenie, obezita či zlá genetika? Ku jasným časovým odhadom sa dopracovala nová štúdia v časopise Nature.
Analýza veľkého množstva dát ukázala, o koľko si skracujú život tuhí fajčiari, ale aj koľko mesiacov života nás stojí každý kilogram váhy naviac.
Poučenie z veľkých dát
Výskumníci Edinburskej univerzity analyzovali 25 populačných štúdií o obyvateľoch Európy, Australázie a Severnej Ameriky.
Gény ako výhovorka. Ktoré zdravotné problémy možno zdediť Čítajte Vzorku tvorilo viac než 600-tisíc ľudí a súčasťou analýzy bola aj dĺžka života ich rodičov.
„Sila veľkých dát a genetiky nám umožňuje porovnať vplyv rôznych správaní a chorôb z hľadiska stratených alebo získaných mesiacov či rokov života,“ vysvetľuje v tlačovej správe genetik Jim Wilson s tým, že dokážu rozlišovať medzi jednoduchou asociáciou a príčinným účinkom.
Výskumníci sú presvedčení, že sa im prvýkrát podarilo potvrdiť vplyv genetických variácií na dĺžku života človeka. Život skracujú napríklad znaky, ktoré určujú predispozíciu k rozličným typom závislosti, prípadne chorobám.
| Faktor ovplyvňujúci dlhovekosť | Odhadovaný efekt na dĺžku života |
|---|---|
| HLA-DQA1/DRB1 - gén súvisiaci s imunitným systémom | + 6 mesiacov |
| genetická variácia LPA, ktorá sa podieľa na regulácii cholesterolu v krvi | - 8 mesiacov |
| fajčenie dvadsiatich cigariet denne | - 6,8 roka |
| zníženie nadváhy o jeden kilogram | + 2 mesiace |
| rok vzdelávania sa mimo povinnej školskej dochádzky | + 11 mesiacov |
Nefajčiť a sadnúť si ku knihám
Za jednu z najnebezpečnejších genetických predispozícií považujú vedci práve sklon k závislosti od nikotínu. Môže totiž viesť k rakovine pľúc a iným pľúcnym ochoreniam.
Pre fajčiarov majú aj jednu dobrú správu. Ak s cigaretami skoncujú, môže sa im stále podariť získať späť stratené mesiace či roky života.
Geriater: Ľudia sa prejedajú a veľa solia. V starobe ich to dobehne Čítajte Analýza ukázala, aký zásadný vplyv môže mať na dĺžku života vzdelávanie.
Účinok je natoľko výrazný, že v teoretickej rovine by si vysokoškolsky vzdelaní ľudia dokázali kompenzovať nie len prefajčené roky života, ale aj niektoré nepriaznivé genetické faktory.
Hoci svoju genetickú výbavu zatiaľ zmeniť nedokážeme, štúdia hovorí jednoznačne.
Ľudia, ktorí sa túžia dožiť najvyššieho možného veku, by sa mali vzdať cigariet, udržiavať si primeraný index BMI a rozhodne sa neuspokojiť iba so základnými vedomosťami.
DOI: 10.1038/s41467-017-00934-5
