Text pôvodne vyšiel v The Washington Post.
Pred dvadsiatimi rokmi, vo veku 39 rokov, som začal trpieť kognitívnymi problémami a výpadkami pamäte. Môj všeobecný lekár a neurológovia vyhlásili, že som vystresovaný a depresívny. Taktiež mi diagnostikovali miernu kognitívnu poruchu.
O desať rokov neskôr som dostal ďalšiu diagnózu. Vlastne dve. Jeden lekár tvrdil, že mám Alzheimerovu chorobu, druhý problémy pripísal sémantickej demencii.
Príbeh pacientky: Choroba, ktorá sa maskuje za starnutie Čítajte Alzheimerova choroba je zničujúce chronické neurodegeneratívne ochorenie. Postupne ničí duševné schopnosti, ktoré ovplyvňujú telesné funkcie ako je chôdza a prehĺtanie, a vždy vedie k smrti.
Sémantická demencia zas vedie k stratám slovnej zásoby, plynulosti reči a strate významu známych slov. Tiež sa postupne zhoršuje.
Po ďalšom roku testovania sa lekári zhodli, že mám Alzheimerovu chorobu.
Začiatok zápasu s chorobou
Hoci stanovenie diagnózy prinieslo úľavu, uvedomil som si, že som dostal rozsudok smrti. Neexistuje žiadna prevencia alebo liečba Alzheimerovej choroby a žiadni pacienti, ktorí by prežili. Rozhodol som sa pri hľadaní lieku pomôcť šírením osvety o Alzheimerovej chorobe a demencii.
Zaoberal som sa s klinickými pokusmi. Moja obrovská sieť na sociálnej sieti LinkedIn mi pomohla spojiť sa s odborníkmi a nájsť nové informácie.
Sprístupnili mi bezplatné testy, vrátane tých génových. Dvojica zdravotníckych expertov si dokonca preštudovala a prekonzultovala moje lekárske záznamy.
