logo
Sme.sk | Primar.sk | Téma | Chlamýdie, chlamýdiová infekcia

Chlamýdie sú baktérie, ktoré žijú vo vnútri ľudských buniek, pre mnohých úplne neznáme. Poznáme viac druhov chlamýdií, avšak zaujímavé sú dva druhy:

  • chlamýdie, ktoré vyvolávajú infekcie močovopohlavného a reprodukčného systému – Chlamydia trachomatis
  • chlamýdie, ktoré postihujú najmä horné a dolné dýchacie cesty – Chlamydia pneumoniae a Chlamydia psittaci (tá sa vyskytuje najmä u chovateľov vtákov a ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s ich exkrétmi)

 

Chlamýdie, ktoré žijú vo vnútri bunky znemožňujú týmto bunkám plniť si základné funkcie, preto tieto bunky častokrát nie sú „plnohodnotné“. V močovopohlavnom systéme napádajú bunky, ktoré sa nachádzajú v pošve, krčku maternice (rizikové miesto pre vznik nádorov), v maternici, vajíčkovodoch. Chlamýdie sa však cez vajíčkovody môžu dostať aj do brušnej dutiny, kde môžu vyvolávať napríklad zrasty. U mužov napádajú najmä bunky močovej rúry, ale môžu postihnúť i predstojnú žľazu (prostatu), nadsemenníky a iné časti močovopohlavného systému.

 

Chalamýdie, ktoré postihujú dýchací systém napádajú napríklad bunky mandlí, hrdla, priedušiek a pľúc, aj niektoré bunky imunitného systému. Vo vnútri postihnutých buniek prebieha životný cyklus chlamýdií, ktorý je pomerne komplikovaný. Bunky poskytujú chlamýdiám všetko potrebné k životu – najmä však energiu. Chlamýdie sa môžu v postihnutých bunkách nachádzať v 2 formách:

  • ako aktívne, rýchlo sa množiace chlamýdie
  • ako pasívne, pomaly sa množiace alebo „spiace chlamýdie“.

 

Chlamýdie chcú vo vnútri infikovaných buniek predovšetkým prežiť, preto sa pomerne rýchlo množia, v jednej infikovanej bunke môže byť až 10 000 chlamýdií. Na druhej strane chlamýdia môže svoje množenie na dosť dlhý časť spomaliť alebo zastaviť, ak k tomu nie sú vhodné podmienky. Po ukončení životného cyklu chlamýdie usmrtia postihnutú (infikovanú) bunku a napádajú nové bunky, pretože schopnosť chlamýdií žiť mimo buniek je minimálna. Postihnutie a poškodenie, poprípade usmrtenie buniek chlamýdiami sa navonok prejaví ako zápal, výtok, zrasty, mnohí postihnutí však nemajú žiadne problémy.

Spôsobujú ochorenia popisované už na egypských papyrusoch, spomeňme pre ilustráciu ochorenia ako očný trachóm. či neplodnosť, priedušková astma, infarkt myokardu, skleróza multiplex, Alzheimerova choroba a mnohé ďalšie.

 

Infikovanie

Chlamydia trachomatis, ktorá vyvoláva infekcie močovopohlavného systému sa prenáša takmer výhradne pohlavným stykom, ale aj priamym kontaktom s kontaminovanými predmetmi - bielizňou, vreckovkami, uterákmi. Preto takmer výhradne, lebo existujú jedinci, ktorí boli evidentne infikovaní C. trachomatis, avšak prenos pohlavným stykom kategoricky vylúčili. Je potrebné si uvedomiť, že pohlavný typ chlamýdie je vysokoinfekčný a šanca nakaziť sa pri nechránenom pohlavnom styku je asi 60%. Len pre zaujímavosť šanca nakaziť sa infekciou HIV je asi 0,3-0,6%. Chlamydia trachomatis je najčastejšou pohlavne prenášanou chorobou vo vyspelých krajinách. Pre prevenciu infekcie C. trachomatis platia všetky zásady bezpečného pohlavného styku! Väčšina mužov a veľká časť žien nemá žiadne klinické prejavy infekcie.

Chlamydia pneumoniae a Chlamydia psittaci sa prenášajú kvapôčkovou infekciou a postihujú dýchací systém. Pred týmto spôsobom prenosu sa nedá chrániť, nakoľko kvapôčková infekcia sa šíri v komunite veľmi rýchlo, v epidémiach a účinná očkovacia látka momentálne nie je dostupná.

 

Prejavy infekcie

Ak máte akékoľvek gynekologické, urologické ťažkosti je potrebné okamžite kontaktovať gynekológa, urológa alebo obvodného lekára, ktorý Vás odošle na príslušné vyšetrenia. Je to zásada, ktorú neradno podceňovať, pretože infekcie spôsobené chlamýdiami sú síce časté, ale podobné prejavy môžu mať aj iné ochorenia, ktoré môžu byť niekedy i vážnejšie.

Prejavy chlamýdiových infekcií sú rôzne. Veľká časť pacientov nemá žiadne ťažkosti – až 95% mužov a asi 30-50% žien.

Najčastejším klinickým prejavom infekcie u žien sú bolesti v podbrušku, zmena charakteru výtoku, znížená chuť k sexuálnemu životu. Bolesť v podbrušku je väčšinou tupá a môže byť prechodná, ale i trvalá. Chlamýdie však môžu spôsobovať prakticky všetky druhy gynekologických ťažkostí, preto je vhodné konzultovať lekára. Chlamýdie najmä v období akútnej infekcie spôsobujú štípanie a pálenie pri močení. Chronická (dlhotrvajúca) chlamýdiová infekcia spôsobuje aj zrasty v brušnej dutine spojené s bolesťou, častokrát pri pohybe, niekedy môžu byť zrasty aj v miestach, kde sa nachádza žlčník alebo pečeň. Infekcia chlamýdiami môže zmeniť charakter menštruačného cyklu. Prejavom chronickej chlamýdiovej infekcie môže byť neplodnosť spôsobená zmenami vo vnútorných rodidlách, najmä nepriechodnosťou vajíčkovodov a zmenami sliznice maternice, vo vzácnych prípadoch môže dôjsť aj k vzniku mimomaternicového tehotenstva.

U mužov častokrát infekcia chlamýdiami prebieha bez klinických prejavov, najčastejším klinickým prejavom je pálenie a štípanie pri močení. Vyskytuje sa však i bolesť v oblasti prostaty a semenníkov, poruchy močenia, nemožnosť vymočiť sa úplne. U časti pacientov vznikajú poruchy v sexuálnom živote a tvorba protilátok proti spermiám. U infekcií vyvolaných C. trachomatis sa môžu vyskytnúť niekedy aj prejavy mimo pohlavného a močového systému. Najčastejšie je to bolesť kĺbov spojená s ich opuchom niekedy aj s horúčkou a zápal spojoviek.

C. pneumoniae vyvoláva infekcie dýchacích ciest – od zápalu hrdla, dutín, stredného ucha až po zápal priedušiek a zápal pľúc. C. pneumoniae je veľmi často vyvolávateľom infekcií dýchacích ciest – vo veku 14 rokov prekonalo viac ako 80% detí aspoň raz chlamýdiovú infekciu. Infekcie dýchacích ciest sa častokrát vyskytujú počas epidémií, nie každá epidémia je chrípková! Najzávažnejšou formou chlamýdiovej respiračnej infekcie je zápal pľúc, chlamýdia je jedným z troch najčastejších vyvolávateľov.

Predpokladá sa vzťah C. pneumoniae k mnohým iným ochoreniam – skleróze ciev a infarktu srdca, niektorým ochoreniam centrálneho nervového systému (sclerosis multiplex, Azheimerova choroba). Chlamýdie sú častokrát usídlené v dýchacích cestách pacientov s alergiou, astmou a chronickými ochoreniami pľúc. Takáto chronická chlamýdiová infekcia môže zhošovať základné ochorenie – napríklad zvyšovať počet astmatických záchvatov alebo zhoršovať ich priebeh. Preto je vhodné najmä mladých pacientov s astmou vyšetriť na prítomnosť chlamýdií.

 

Ako diagnostikovať?

Každú infekciu možno dokázať priamo alebo nepriamo.

Priamy dôkaz spočíva v jednoznačnom potvrdení výskytu chlamýdií v mieste infekcie. Nepriamy dôkaz spočíva v dôkaze protilátok proti chlamýdiám v krvi alebo v mieste infekcie. Takýto dôkaz chlamýdií je spojený s vyšším výskytom chýb a nepresností.

Z toho vyplýva, že najpresnejšie môžeme chlamýdie určiť iba ich priamym dôkazom v mieste infekcie. Chlamýdie síce možno dokázať i kultiváciou – tj. rastom na špecifických médiách a ich následnou identifikáciou– je to však menej presná metóda. Najpresnejšie metódy k identifikácii chlamýdií sú metódy, ktoré využívajú priamy dôkaz ich nukleovej kyseliny.

Odkiaľ brať materiál na dôkaz chlamýdií?

U žien najoptimálnejšie z krčka maternice, u muža z moču alebo z výteru z močovej rúry. Priamy dôkaz je temer nemožný u žien, u ktorých nemožno urobiť výter z krčka maternice – napríklad u žien po operačných zákrokoch. U muža, najmä pri chronickej infekcii je vhodné urobiť pred vyšetrením masáž prostaty.

Oveľa ťažší je dôkaz na C. pneumoniae. Možno ju dokázať priamo z výtoku z nosa alebo z materiálu, ktorý vykašľal pacient. Materiál odoberáme vždy cielene z miesta infekcie. Častokrát sa pri dôkaze C. pneumoniae opierame o dôkaz protilátok v sére, toto vyšetrenie má 2 limitácie:

1. protilátky sa temer vždy vyskytujú až po 10 dňoch od začiatku infekcie, nemôžeme ich dokazovať v prvý týždeň infekcie – teda v čase, keď má pacient akútnu infekciu.

2. protilátky proti C. pneumoniae sa veľmi podobajú na protilátky proti C. trachomatis a možno si ich pomýliť.

 

Kde diagnostikovať?

Chlamýdiovú infekciu možno dokázať najčastejšie v mikrobiologických laboratóriách, ktoré sa nachádzajú v takmer každom veľkom meste. Vyšetrenie nukleových kyselín, takzvanú. PCR – polymerázovú reťazovú reakciu štandardne vykonáva Centrum lekárskej genetiky v Bratislave, zavádzajú ju však i ďalšie pracoviská. Chlamýdie sa však vyšetrujú i v ďalších laboratóriách – napríklad v imunologických alebo cytologických. Oveľa menej laboratórií sa zaoberá dôkazom C. pneumoniae a C. psittaci. Dôležitý je i odber chlamýdií – výter z krčku maternice najlepšie zvláda gynekológ, výter z močovej rúry urológ, infektológ alebo dermatovenerológ (kožiar). Opakované nálezy chlamýdií, najmä C. trachomatis by v dnešnej dobe mali byť potvrdené metodikou PCR.

 

Liečba

Chlamýdiová infekcia sa dnes dá liečiť. V liečbe chlamýdiových infekcií využívame najmä makrolidové antibiotiká, tetracyklíny a chinolóny (resp. fluorované chinolóny). Najdokonalejším preparátom sa dnes javí azitromycín, ktorý v nekomplikovaných prípadoch možno podať u C. trachomatis i v jednej dávke. Takisto ho možno s výhodou podať pacientom, u ktorých predpoklad dodržania liečebného režimu je nižší, čo sú mnohokrát sexuálni partneri. Ostatné makrolidy nedosahujú v porovnaní s azitromycínom tak vysoké hladiny v bunkách a majú niekedy zvýšený výskyt nežiadúcich účinkov pri používaní iných liekov. Tetracyklíny – napríklad doxycyklín – takisto možno použiť v liečbe chlamýdiových infekcií. Najmä dlhodobé používanie tetracyklínov je spojené s vyšším výskytom nežidúcich účinkov, najmä s poškodením pečene a nevoľnosťou. Takisto s tetracyklínmi je zakázané chodiť na priame slnko, preto ich nie vhodné používať v lete.

Počas liečby infekcie vyvolanej C.trachomatis je vhodné dodržiavať nasledujúce odporučenia:

  • liečiť súčasne sexuálneho partnera, pretože ak by bol neliečený môže byť opätovným zdrojom infekcie.
  • nevykonávať pohlavný styk ani s prezervatívom a zdržať sa mechanickej manipulácie v oblasti genitálií; chlamýdie sa vyskytujú vo vnútri postihnutých buniek a pri ich poškodení pri mechanickom dráždení sa dostanú do mimobunkového priestoru a môžu napádať ďalšie bunky.
  • po liečbe je s odstupom asi jedného mesiaca potrebné skontrolovať jej účinnosť, najlepšie vyšetrením výteru z miesta infekcie alebo moču.

 

V liečbe nekomplikovaných prípadov postačí u žien 7-dňová a u mužov 10-dňová liečba (prienik antibiotík u mužských reprodukčných orgánov je nižší – preto je potrebné dlhšie dávkovanie). Výhodou je používanie azitromycínu, ktorý možno podať v jednej dávke. V liečbe opakovaných alebo chronických infekcií je vhodná 2-3 týždňová liečba.

Princípy liečby chlamýdiovej infekcie dýchacích ciest sú veľmi podobné. Je potrebné si uvedomiť, že chlamýdie sú veľmi často vyvolávateľom infekcií dýchacích ciest a bez nákladných postupov ich prakticky nie je možné dokázať. Navyše neliečené chlamýdiové infekcie by mohli viesť aj k závažnejším infekciám. Nakoľko chlamýdie sú baktérie, ktoré nemajú bunkovú stenu, mnohé antibiotiká (napríklad penicilíny a cefalosporíny), ktorých miesto účinku je bunková stena nie sú v ich liečbe účinné. Chlamýdie sa v dýchacích cestách ako pôvodca infekcií častokrát vyskytujú spolu s inými baktériami, ktoré dokážeme vo výteroch. Preto by sme pri zlyhaní liečby bežnými anitibiotikami mali myslieť na možnosť chlamýdiovej infekcie. Chlamýdiové infekcie u astmatikov, u pacientov s chronickými chorobami (najmä srdca) a u pacientov s ochoreniami dýchacích ciest si vyžadajú často niekoľkotýždňovú liečbu, niekedy je nutné použiť kombináciu antibiotík.

 

Neliečená infekcia

U chlamýdiových infekcií pohlavného systému existuje niekoľko rizík:

1. prechod infekcie do chronicity – u žien môže vzniknúť porucha funkcií maternice, nepriechodnosť vajíčkovodov a následne sterilita (neplodnosť). Chlamýdie sa môžu cez vajíčkovody dostať do brušnej dutiny a tam vyvolať vznik bolestivých zrastov, (väzivové pruhy, ktoré fixujú maternicu, črevá ale i ďalšie orgány ku chrbtici). Môže dôjsť k vzniku protilátok proti vajíčkam u žien alebo spermiám u mužov, ktoré znižujú možnosť otehotnenia. U mužov môže vzniknúť bolestivý chronický zápal prostaty a nadsemenníkov. U oboch pohlaví hrozí riziko vzniku opuchu a zápalu kĺbov a spojiviek.

2. časť pacientov s neliečenou chlamýdiovou infekciou pravdepodobne však nebude mať žiadne ťažkosti.

3. ďalšie nezanedbateľné riziko je v šírení infekcie. Riziko nákazy chlamýdiovou infekciou je veľké – pri nechránenom pohlavnom styku sa nakazí až 60% partnerov. Chlamýdiové infekcie sú ochorenia s najvyšším rizikom prenosu na partnera, preto nespoznaní a neliečení pacienti predstavujú najväčšie epidemiologické riziko.

4. napokon každá pohlavne prenášaná choroby zvyšuje riziko prenosu ďalšej. Pacienti s neliečenými chlamýdiovými infekciami majú teda väčšiu šancu nakaziť sa inými pohlavne prenášanými ochoreniami vrátane infekcie vyvolanej vírusom HIV/AIDS a hepatitídy B a C.

5. neliečená chlamýdiová infekcia spôsobuje i ekonomické straty – pre pacienta, zdravotníctvo i štát. Je potrebné si uvedomiť, že chlamýdie sú jednou z najčastejších (podľa niektorých autorov najčastejšou) príčinou neplodnosti. Liečba neplodnosti je veľmi nákladná a časť nákladov uhrádza pacient. Takisto ostatné komplikácie, ktoré sú uvedené vyššie sú veľmi nákladné.

 

Chlamýdiové ochorenia

Infekcie vyvolané C. trachomatis – infekcie močovopohlavného systému:

Nekomplikované

  • muž – akútny zápal močovej rúry - uretritída
  • žena – akútny zápal krčka maternice - cervicitída, akútny zápal močovej rúry - uretritída, časté sú infekcie po pohlavnom styku
  • pri pohlavnom styku do konečníka – u mužov alebo žien – akútny zápal konečníka - proktitída

 

Komplikované

Za komplikované sa pokladajú infekcie, ktoré trvajú dlhší čas alebo vznikli zmeny na orgánoch močovo-pohlavnej sústavy alebo je pacient súčasne infikovaný inou baktériou

muž

  • chronický zápal močovej rúry - uretritída
  • chronický zápal predstojej žľazy – prostaty
  • chronický zápal nadsemenníkov – epididimitída
  • výskyt protilátok proti spermiám

 

žena

  • chronický zápal maternice – endometritída
  • chronický zápal vajíčkovodov spojený s ich nepriechodnosťou – salpingitída
  • chronický zápal ovárií
  • výskyt protilátok proti vajíčkam – oophoritída
  • zrasty v dutine brušnej (Fitz-Hugh-Curtisov syndróm)

 

muž a žena

  • chronický zápal konečníka – proktitída

 

Prejavy infekcií mimo genitálií
  • zápal kĺbov – artritída
  • zápal spojoviek – konjunktivitída (zápal kĺbov a spojoviek spolu sa nazýva Reiterov syndróm)
  • infekcie u novorodencov – najmä zápal spojoviek a pľúc získané počas pôrodu od matky (z pošvového sekrétu)

 

Infekcie vyvolané C. pneumoniae

  • nehnisavý zápal hrdla – katarálna faryngitída
  • nehnisavý zápal mandlí – katarálna tonzilitída
  • nehnisavý zápal stredného ucha – katarálna otitída
  • zápal priedušiek – bronchitída
  • opakujúci sa chronický zápal priedušiek – akútna exacerbácia chronickej bronchitídy
  • zápal pľúc – pneumónia

 

Infekcie vyvolané C. psittaci

  • horúčku a zápal pľúc - pneumóniu

 

Ochorenia kĺbov

C. trachomatis i C. pneumoniae môžu spôsobovať ochorenia kĺbov. Kĺby môžu byť opuchnuté, zdurené so začervenaním pokožky nad nimi, ale niekedy sú len bolestivé. Postihnuté môžu byť všetky kĺby, ako najzávažnejšie sa javí postihnutie bedrových a kolenných kĺbov – teda nosných kĺbov. Chlamýdia poškodzuje kĺby buď:

  • priamo – tj. chlamýdie sú prítomné priamo v kĺbe. Pokiaľ má pacient súčasne postihnuté spojovky hovoríme o Reiterovom syndróme. Antibiotiká v tomto prípade účinkujú. Likvidáciou chlamýdií zastavíme infekčný proces.
  • nepriamo - protilátky, ktoré vytvorí jedinec proti chlamýdiám poškodia kĺby. Antibiotiká nie sú účinné.

 

Pri podozrení na poškodenie kĺbov chlamýdiou je vhodné vykonať vyšetrenie kĺbovej tekutiny (po vpichu – punkcii) na prítomnosť chlamýdií.

 

Na záver
  • Vyhýbajte sa náhodným sexuálnym partnerom, promiskuite a nechránenému pohlavnému styku.
  • Dodržiavajte zásady intímnej hygieny, používajte iba vlastnú bielizeň a uteráky.
  • Dbajte na hygienické zásady pri návšteve plavární, sáun a solárií.

 

Pri uvedených klinických príznakoch okamžite vyhľadajte odborného lekára-gynekológa, urológa alebo imunológa, aby sa včasné štádiá ochorenia mohli liečiť čo najskôr. Nezanedbajte dĺžku liečby chlamýdiovej infekcie antibiotikami. Podľa druhu antibiotík a odporúčania odborných lekárov pôjde minimálne o tri týždne liečenia, prípadne i jej opakovanie. Infekcia vyžaduje zodpovedné preliečenie oboch partnerov, resp. všetkých sexuálnych partnerov, inak sa nemožno vyhnúť „ping-pongovému efektu“ z následných opakujúcich sa infekcií. Počas liečenia až do kontrolného vyšetrenia a zistenia negatívneho výsledku platí zákaz pohlavného styku.

streda 8. 6. 2005 22:21 | Primar.sme.sk
© 2005 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.