logo
Sme.sk | Primar.sk | Bolesť | Artróza
Prehľad

Pod artrózou rozmumieme ireverzibilné poškodenie kĺbu, ktoré je často spôsobené jeho nesprávnym namáhaním. Môže k tomu dôjsť aj po zraneniach alebo pri vrodených defektoch chrupky. Artróza začína zanikaním kĺbovej chrupky, vzápätí dochádza v susedných kostiach k prestavbovým procesom so zničením oblasti kĺbu. Následkami sú bolesti a neohybnosť kĺbu, rastúca deformácia v konečnom štádiu môže kĺb celkom skostnatieť.

 

Heberdenova artróza medzičlánových kĺbov prstov rúk

 

Definícia

Pod artrózou rozumieme ochorenie kĺbovej chupky, ktoré je spojené so zmenou kosti susediacej s chrupkou a ktoré spôsobuje bolesti, opuchy, obmedzenie pohybu a deformáciu kĺbov. Preto artróza patrí medzi degeneratívne kĺbové ochorenia.

 

Vznik

Nepomer medzi záťažou a schopnosťou chrupky niesť záťaž spôsobuje zanikanie chrupkového tkaniva. Tento nepomer môže vzniknúť buď dedične podmienenou poruchou chrupky, ako napr. pri artróze medzičlánkových kĺbov prstov rúk, alebo aj chybným zaťažovaním chrupky. Napr. postavenie nôh do X (valgózne postavenie) kolien alebo len eventuálne vrodené ľahké chybné postavenie bedrových kĺbov môže teda viesť k nerovnomernej záťaži, a tým k artróze príslušných kĺbov. Aj poškodenia chrupiek spôsobené dávnejšími úrazmi alebo aj operácie kĺbov môžu spôsobiť artrózu. Pri kĺboch, ktoré musia niesť telesnú hmostnosť, ako kolená, bedrá alebo chrbtica, zohráva dôležitú úlohu aj na nadváha.

Chorá chrpuka sa odiera, až kým nie je dosiahnutá kosť. Trochu ako podporná reakcia kosť rastie okolo chorého kĺbu a tvorí výbežky, takzvané osteofyty. Tým dochádza k deformáciám a hrčkovitému zhrubnutiu postihnutých kĺbov. Odratý chrupkový a kostný materiál spôsobuje zápal okolitej kĺbovej blany (detritussynovitis). Tým môže dochádzať k stálemu prehrievaniu a červeneniu kĺbov. Okrem toho môže vzniknúť kĺbová vodnatieľka. Nazývame to aj aktivovanou formou artrózy.

 

Častosť

Spolu s vekom rastie aj riziko artrózy. Zatieľ čo len 4 % 20-ročných má artrózu, u viac ako 70-ročných ľudí sa artróza vyskytuje v 70 %. Ženy sú ňou postihované častejšie.

 

Symptómy

Typickými symptómami sú bolesti a nehybnosť kĺbov. Tieto bolesti silnejú pri studenom a vlhkom počasí a pri zaáťaži. Bolestivá je hlavne záťaž ako chodenie hore a dolu schodmi pri artróze kolenného kĺbu. Naproti tomu je bicyklovanie možné väčšinou bez problémov. Pre artrózu je typická aj takzvaná bolesť v návaloch. To znamená, že po dlhšom odpočinku sú prvé pohyby bolestivé a zlepšujú sa až po niekoľkých metroch. Tým sa artróza odlišuje od zápalových ochorení, ktoré väčšinou vykazujú predovšetkým ranné bolesti. Aj ranná strnulosť kĺbov, ktorá pri zápalových ochoreniach ako aj pri reumatickej artritíde často trvá niekoľko hodín, sa pri artróze objavuje len chvíľu, až kým sa kĺby nerozhýbu. V ďalšom priebehu artrózy dochádza odieraním chrupky k podráždeniam kĺbu spojených s opuchmi a výpotkami, a neskôr aj k deformáciám kĺbov.

 

Diagnóza

Diagnóza sa dá väčšinou stanoviť už z chorobopisu a aspektu kĺbov. Určité kĺby bývajú postihnuté artrózou veľmi často:

Polyartróza medzičlánkových kĺbov prstov rúk:

  • koncové kĺby prstov (Heberdenova artróza)
  • stredné kĺby prstov (Bouchardova artróza)
  • sedlovitý kĺb palca (rizartróza)

 

Endopolyartróza prstov sa často vyskytuje v rodinách, ako znak dedičného zaťaženia. Zatiaľ čo Herberdenova artróza prebieha relatívne bez symptómov, môže rizartróza obmeziť úchopovú funkciu ruky.

 

 Artróza kolenného kĺbu
(gonartróza):
 najčastejšia forma artrózy (závislá od veku a niekedy ju možno nájsť takmer u každého človeka
 Artróza bedrového kĺbu
(coxartróza)
 
 Artróza malých kĺbov chrbtice:  často spojená s inými degeneratívnymi ochoreniami chrbtice, ako choroba medzistavcových platničiek, uvoľnenie štruktúry chrbtice, skĺznutie posledného driekového stavca, zúženia nervového kanálu chrbtice a. i.

 

Röntgénové vyšetrenie

Na röntgénovej snímke sa pri artróze ukážu typické zmeny, preto je röntgén najdôležitejším dodatočným vyšetrením na diagnostikovanie artrózy. Pritom sa však zmeny na röntgénovej snímke s ťažkosťami pacienta paralelne nezhodujú.

typické zmeny na röntgénových snímkach:

  • zúžená kĺbová štrbina
  • tvorba čiastočne rohovitých výbežkov kosti (osteofyty)
  • zhrubnutie kosti okolo chrupky (subchondrálna sklerotizácia)
  • kostné defekty pod chrupkou v hlavnej línii zaťaženia

 

Krvné vyšetrenia

U pacientov s artrózou neexistujú žiadne typické laboratórne nálezy krvných vyšetrení. Niekedy môžu byť pri aktivovanej artróze, čiže pri zápale spojenom s artrózou, v krvi zvýšené zápalové hodnoty, ako rýchlosť sedimentácie červených krviniek.

 

Terapia

Kauzálna liečba, t.zn. terapia odstraňujúca príčinu artrózy neexistuje. Hoci je ponúkaných množstvo „preparátov na stavbu chrupiek“, od želatíny cez rastlinné účinné látky, ktoré môžu obsahovať najrôznejšie veci, predsa len pre ich účinok chýba vedecký dôkaz. Nie je dokázateľné najmä ovplyvňovanie postupovania úbytku chrupky.

Rôzne opatrenia však môžu pri artróze priniesť značnú úľavu od ťažkostí:

  • Fyzikálna terapia a liečebná gymnastika sú často dobre symptomaticky účinné.
  • Kĺbové injekcie s výplachom kĺbu a inštalácia kortizónových preparátov v zápalovej fáze artrózy alebo aplikácia lokálnych anestetík pri terapii proti bolestiam.
  •  Podávanie hyalurónovej kyseliny do kolenného kĺbu, ktorá pôsobí ako „kĺbový krém“ a niektorým pacientom prináša úľavu na dlhšiu dobu.
  • Ortopedická technika (oporná palica, tlmiace opätky, zvýšenie vonkajších resp. vnútorných okrajov topánok).
  • Prípravky proti bolesti: Nalepšie sú teraz novo povolené takzv. COX-2-selektívne NSAID ako napr. Rofecoxib alebo Celecoxib, ktoré už viac nemajú spôsobovať žalúdočné vredy.

 

Operácie

Konečnou terapiou artrózy je často až umelá náhrada kĺbu, čiže totálna endoprotéza (TEP). Táto sa najčastejšie robí na bedrovom a zriedkavejšie na kolennom kĺbe. O správnej dobe pre umelú náhradu kĺbu sú pri artróze rozhodujúce bolesti pacienta a menej röntgénová snímka, ktorá niekedy môže byť silne zmenená už aj pri málo poškodených pacientoch.

Pretože umelé kĺby nevydržia večne (bedrové kĺby vydržia asi 15 rokov) a možno ich vymeniť len raz a vtedy už s kratšou životnosťou, odďaľuje sa táto doba čo najdlhšie obzvlášť u mladých ľudí. Preto sa u týchto ľudí čo najdlhšie pokúšajú o vyššie uvedené a nie operatívne opatrenia.

nedeľa 25. 1. 2004 10:08 | Primar.sme.sk
© 2004 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.