logo
Sme.sk | Primar.sk | Choroby | Zápal pľúc, pneumónia

Zápal pľúc, pneumónia

Vydané 24. 1. 2004 o 14:39 Autor: Primar.sme.sk
Prehľad

Zápal pľúc je zápal pľúcneho tkaniva a je spôsobený baktériami, vírusmi alebo hubami. Ďaleko najčastejší, a tým aj klasický zápal pľúc je vyvolávaný pneumokokmi. Na röntgénovej snímke sa väčšinou ukazuje veľmi typickým nálezom, ktorý vtedy postihuje jeden z pľúcnych lalokov a označuje sa ako lobárna pneumónia. Pneumónie, ktoré sa prejavujú inak, sa preto nazývajú ne- alebo atypické pneumónie. Atypické pneumónie sú väčšinou spôsobované vírusmi, môžu byť však vyvolávané aj niektorými inými baktériami než pneumokokmi. Niektoré základné ochorenia zvyšujú pravdepodobnosť ochorenia na pneumóniu, pretože poškodzujú pľúca.

Spektrum pôvodcu je závislé od miesta nákazy. Je to dôležité vedieť, aby sa čo možno najrýchlejšie mohlo začať s rozsiahlou špecifickou, a tým aj efektívnou liečbou bez toho, aby sme poznali skutočného pôvodcu, ktorý ochorenie spôsobuje. Infekcie získané v nemocniciach sú väčšinou spôsobované baktériami, ktoré sú netypicky odolné, alebo sú odolné proti niektorým antibiotikám. Liečia sa preto ťažšie, a dokonca prebiehajú častejšie smrteľne. Typickí pôvodcovia sa spravidla nadobúdajú mimo nemocnice. Väčšinou sa dajú lepšie zvládnuť. Terapia zahŕňa niektoré základné opatrenia a podľa možnosti čo najviac špecifickú medikamentóznu terapiu zameranú proti pôvodcovi ochorenia. Bakteriálne infekcie sú liečené antibiotikami.

Úmrtnosť je žiaľ stále relatívne vysoká, najmä kvôli infekciám nadobudnutým v nemocnici. Komplikácie môžu v ťažkých prípadoch viesť k zlyhaniu pľúc alebo srdca. Čiastočne sa proti infekcii možno chrániť očkovaním.

 

Všeobecné informácie

Zápal pľúc je zápalom pľúcneho parenchýmu, čiže pľúcneho tkaniva, ktoré sa podieľa na výmene plynov. Pľúca sa v odbornom jazyku nazývajú pulmo. Centrálne postavenie pľúc v ľudskom živote sa odzrkadľuje už v biblickom výraze „dych života“. V pľúcach totiž nastáva životne dôležitá výmena plynov. To znamená, že kyslík sa dýchaným vzduchom môže dostať do krvi, a naopak – niektoré produkty látkovej výmeny, ako napr. oxid uhličitý, sa vydychujú. Napr. aj inhalačné narkózne plyny sa pľúcami dostávajú do krvi a tým do mozgu a opačným spôsobom sa zase vydychujú. Ak je dôležitá funkcia pľúc narušená ochorením, môže to viesť k potenciálne život ohrozujúcej situácii.

Zápal pľúc je akútny alebo chronický zápal pľúcneho tkaniva. Na tomto mieste stoja v popredí primárne, infekčné pneumónie, ktoré sú väčšinou spôsobované bakteriálne alebo virálne, pretože práve tieto predstavujú zďaleka najčastejšiu príčinu zápalov pľúc. U primárnych zápalov pľúc môže však okrem infekčných príčin ísť aj o chemické, fyzikálne alebo aj alergické dôvody.

 

Častosť

Pneumónie sú v rozvinutých krajinách najčastejšou príčinou smrti medzi všetkými infekčnými chorobami. Ako príčina smrti stoja dokonca na piatom mieste v štatistike.

V čase chrípkových epidémií stále dochádza k značnému prírastku ochorení. Každý piaty chorý človek sa lieči v nemocnici. Ak berieme do úvahy štatistiky nemocníc, tak ca. 5 % všetkých pacientov, ktorí sú liečení v nemocnici, má zápal pľúc. Približne 1 – 5 % všetkých pacientov však získalo svoje ochorenie až v nemocnici. Nazýva sa to nozokomiálna infekcia.

 

Patofyziológia pneumónie

Pľuca majú niekoľko obranných mechanizmov, ktoré majú v normálnom prípade zabraňovať vniknutiu cudzích látok alebo pôvodcov ochorení. Malé chĺpky, takzvané cílie, sedia na povrchu priedušnice a veľkých priedušiek. Nepretržite sa pohybujú v smere ústnej dutiny, a týmto spôsobom tak posúvajú hlien smerom nahor. Tým sa zabraňuje, aby sa prachové častice dostali do alveol, alebo aby sa tam usadzovali. Dýchaným vzduchom sa teda do pľúcnych mechúrikov dostanú vlastne len najmenšie čiastočky o veľkosti 0,3 – 5 µm. Ak sa do alveol predsa len dostanú nejaké častice, môžu byť v normálnom prípade strávené a odtransportované bunkami. Ak sú mechanické obranné mechanizmy pľúc poškodené, tieto najmenšie cudzie telesá sa tu ukladajú. Dochádza k zápalovej reakcii, ktorá sa potom v závislosti od obranného stavu pacienta ďalej rozširuje.

 

Klasickou a ešte aj dnes najčastejšou z primárnych, infekčných pneumónií je:

Lobárna (ložisková) pneumónia

Prebieha vo viacerých štádiách a môže sa objaviť vlastne v každom pľúcnom laloku. Prvá fáza trvá iba jeden deň a nazýva sa štádium prekrvenia. Ide o prechod tekutín z ciev do alveol, čiže do pľúcnych mechúrikov. Nasleduje dvojdňová fáza takzvanej červenej hepatizácie. Vtedy do aleveol prechádzajú červené krvinky a faktory zrážanlivosti. Faktory zrážanlivosti vytvárajú tenkú sieť z fibrínu, ktorá sa uloží do alveol. V nasledujúcich štyroch dňoch prejdú do pľúcnych mechúrikov biele krvinky. Toto štádium pneumónie sa označuje ako šedá hepatizácia.

Keď sa usadeniny po 8 dňoch rozpustia a skvapalnia, začne štádium žltej hepatizácie. Zápal pľúc potom prestáva a začína štádium liečenia. Úplná resorpcia trvá ca. štyri týždne. Hoci sa pacienti po dávkach antibiotík rýchlo cítia opäť naozaj dobre, nemôže byť tento dlhý priebeh skrátený, čo relatívne často vedie k recidívam. Ak sa štádium liečenia vynechá, „zorganizuje“ sa v alveolách prestúpená tekutina. To znamená, že sa dookola vytvorí takzvané granulačné tkanivo. Tento proces sa nazýva karnifikácia.

 

Ložisková pneumónia

Ložisková pneumónia, ktorá je väčšinou spôsobovaná strepokokmi, stafylokokmi, alebo aj pneumokokmi, nevykazuje žiadne tak typické štádiá. Sú to jednotlivé alveolárne ložiská, ktoré sa eventuálne spoja, a tak vytvoria väčší infiltrát.

 

Intersticiálna pneumónia

Aj pri intersticiálnej, väčšinou vírusmi alebo mykoplazmami spôsobenej pneumónii nenájdeme v pľúcach nijaký tak špecifický proces.

 

Rozdelenie

podľa röntgénového nálezu

Zápalové ložiská sú na röntgénovej snímke viditeľné ako takzvané zatienenia, čiže zhustenia. Pod röntgénovými lúčmi sa javia hustejšie ako zvyčané pľúcne tkanivo, a preto sú belšie.

 

podľa lokalizácie

Podľa toho, ktoré časti pľúcneho tkaniva sú postihnuté, sa rozlišuje intersticiálna a alveolárna pneumónia. Pri intersticiálnej pneumónii je postihnuté tkanivo, ktoré obklopuje alveoly. Naproti tomu sa alveolárna pneumónia odohráva skutočne v tkanive alveol, čiže v pľúcnych mechúrikoch. V závislosti od rozsahu rozlišujeme alveolárnu pneumóniu na lobárnu (lalokovú) alebo ložiskovú pnemóniu.

 

podľa rozsahu

Lobárna pneumónia, nazývaná aj ložisková pneumónia, postihuje celý pľúcny lalok. Lobulárna pneumónia sa naproti tomu odohráva vo vnútri pľúcneho laloku. Vznikol teda jeden alebo viaceré zápalové ložiská, kvôli čomu sa tento pľúcny zápal nazýva aj ložisková pneumónia.

 

Príčiny

Infekčná pneumónia je najčastejšie vyvolávaná baktériami, môže byť však spôsobená aj hubami, parazitmi alebo vírusmi. Pôvodcovia infekčnej pneumónie môžu byť prenášaný buď krvným tokom, alebo dýchaným vzduchom. Najčastejšie sa však jedná o infekciu, ktorá je prenášaná vzduchom, čiže aerogénne. S ktorými pôvodcami musíme počítať, má pre terapiu veľký významu.

Pravdepodobnosť, s ktorou môžu pôvodcovia u jedinca spôsobiť pneumóniu, závisí jednak od toho, nakoľko daná osoba prišla do styku s pôvodcami, čiže od takzvanej expozície, okrem toho od obranného stavu pacienta, čiže od imunity, a nakoniec od agresivity, takzvanej patogenity pôvodcu. Okrem toho sú za vznik sekundárnych pneumónií samozrejme zodpovedné základné ochorenia.

 

Prenos

Pôvodcovia pochádzajú buď z vlastnej nosovo-hltanovej flóry alebo sa prenášajú od iných chorých kašľom alebo kýchaním.

Vrchol výskytu sa pozoruje v chladných mesiacoch, najmä pri pneumóniách spôsobených vírusmi alebo pneumokokmi. Prirodzene, že existujú oblasti, v ktorých sú v určitom čase obzvlášť silne rozšírené napr. chrípkové vírusy, takže je tu samozrejme aj zvýšené nebezpečenstvo nákazy. Hovoríme o epidémii, alebo ako sa ľudovo povie: „Obchádza nás chrípka.“

Častosť, s ktorou jednotlivý pôvodca spôsobuje zápal pľúc, závisí aj od toho, akým zárodkom bol človek vystavený, čiže aj od miesta nákazy. Rozlišuje sa totiž medzi zápalmi pľúc získanými v nemocnici, takzvanými nozokomiálnymi zápalmi pľúc, a mimo kliniky nadobudnutými infekciami, pretože je spektrum pôvodcu ochorenia, a tým aj terapia rozdielne.

 

Mimo kliniky nadobudnutá pneumónia

Mimo kliniky nadobudnutá novorodenecká alebo dojčenská pneumónia je väčšinou spôsobovaná pneumokokmi alebo hemophilus influenza. V tomto vejku zohrávajú úlohu pri vzniku pneumónie aj chlamídie, pneumocystis carinii, vírusy RS a mykoplazmy.

Mladí pacienti ochorejú na pneumokoky v 30 – 60 % prípadov. Ale aj tu majú význam hemophilus influenza, chlamídie, mykoplazmy a vírusy. Medzi vírusmi sú rozšírené adenovírusy, chrípkové vírusy A a B, ako aj parachrípkové vírusy. Vírusová pneumónia môže byť skomplikovaná superinfekciou, napr. stafylokokmi. Starší paciente nad 65 rokov ochorejú väčšinou na rovnakých pôvodcov ako mladí pacienti. K ochoreniu u týchto pacientov dodatočne vedú aj gramnegatívne zárodky, ako klebsielly, enterobakter a e. coli.

 

Nozokomiálne nadobudnutá pneumónia

Existujú faktory, ktoré podporujú vznik zápalu pľúc. Rozhodujúci vplyv majú pritom už prekonané ochorenia, ako aj obranyschopnosť pacienta. Pneumóniou sú ohrození aj pacienti, ktorí sú už dlhí čas intubovaní a respirovaní, majú žalúdkovú sondu, alebo aspirovali, čiže vdýchli tekutinu alebo nejaké cudzie teleso. Lebo sú obranné mechanizmy pľúc predtým poškodené, čo uľahčuje baktériám cestu k osídleniu pľúc.

Pôvodcovia sú väčšinou mikroorganizmy, ktoré pacienta zasiahnu už na začiatku pobytu v nemocnici. Do úvahy síce prichádzajú vlastne všetci pôvodcovia, avšak ide väčšinou o gramnegatívne baktérie, a to v priemere u 70 % prípadov. Pôvodcovia, ktorí vedú v nemocnici k pneumóniám, sú veľmi obávaní, pretože sa väčšinou jedná o ťažko liečiteľné zápaly pľúc. Sú vyvolávané napr. zárodkami, ktoré sú odolné voči antibiotikám nasadeným na liečbu. Ide o pseudomonas aeruginosa, klebsielly, enterobaktera, e. coli, proteus a seratia. Okrem týchto sa však vyskytujú aj stafylokoky, ako aj legionely. Anabionty sa vyskytujú najmä v pľúcnych abscesoch a pri aspiračnej pneumónii. Veľmi obávanou je infekcia multirezistentnými gramnegatívnymi kokmi.

K tomu patrí MRSA, staphylokokkus aureus, ktorý sa stal odolným proti methicilinu, VRE, enterokokus, ktorý sa stal odolný proti vancomycinu, ako aj pneumokoky odolné proti penicilínu. Koky odolné proti penicilínu sa napr. v Nemecku vyskytujú iba zriedka, vo Francúzsku, ale najmä v Španielsku a Maďarsku však predstavujú značný problém. Je to preto, že vďaka neodbornému podávaniu antibiotík, nedostatočnej nemocničnej hygiene a miešaniu antibiotík do krmiva pre zvieratá vyvinuli tieto zárodky možnosť, zbaviť sa škodlivého účinku antibiotík. Antibiotiká sú tak neúčinné, a zárodok sa môže naďalej rozširovať.

 

Imunita a patogenita

Ďalší dôležitý vplyv na to, ktorí pôvodcovia pacienta napadnú, má samozrejme aj stav pacientovej imunity, čiže nakoľko sa vie vlastné telo vysporiadať s rôznymi pôvodcami ochorenia.

Liečba imunosupresívami alebo cytostatikami oslabuje, ako je známe, imunitný systém. Leukémia, malígny lymfóm, AIDS, alkoholizmus alebo diabetes mellitus majú na imunitný systém taktiež oslabujúci účinok. Tým sa spektrum pôvodcov rozširuje o pôvodcov, ktorí by za normálnych okolností u zdravého človeka pneumóniu nespôsobili.

U týchto pacientov zohráva úlohu huba, ako pneumocystis carinii, alebo vírusy, ako napr. cytomegalovírus, vírus herpesu alebo vírusy varicely a herpesu zosteru. Okrem toho sa vyskytujú atypycké mykobaktérie a iní zriedkaví pôvodcovia ochorenia, na ktorých by sa u takýchto pacientov malo pri liečení pneumónie myslieť.

Zistilo sa, že diabetici a pacienti s cirhózou pečene sú už po niekoľkých dňoch značne viac napadnutí gramnegatívnymi zárodkami ako napr. epileptici.

 

Základné ochorenia

Sekundárne pneumónie majú rovnaké príčiny ako primárne pneumónie. Jedná sa tu však o pneumónie, ktoré sa vytvárajú v dôsledku už existujúcich základných ochorení. Existujúce základné ochorenie už poškodilo pľúca, a podporilo tým vznik pneumónie. Je dôležité spomenúť, že vírusmi sú často osídľované kardiálne pľúcne edémy. Toxické poškodenia bývajú často prebujnené baktériami a pacienti s imunitnými defektmi majú sklon k hubových infekciám.

 

Základná pulmonálna problematika

Hypostatická pneumónia je najčastejšou zo všetkých sekundárnych pneumónií. U pacientov pripútaných na lôžko dochádza v spodných oblastiach pľúc dôsledkom zastavenia vylučovania k tomu, že sú tieto časti zle zásobované vzduchom, a tým aj zle prekrvované. Táto kombinácia ponúka dobré predpoklady na bakteriálne osídlenie.

Každé zúženie tracheo-bronchiálnej sústavy vedie k tomu, že časť pľúc, ktorá bola touto prieduškou ventilovaná, už viac nie je dobre zásobovaná vzduchom. Takáto zle ventilovaná časť pľúc je ideálnym miestom, v ktorom sa môžu zhromažďovať baktérie. Príčinou by mohol byť bronchiálny karcinóm alebo takzvané brochiektázy. Bronchiektázy sú rozšírenia priedušiek, ktoré tým častejšie kolabujú, a tým odrezávajú od zásobovania vzduchom nasledovné pľúcne časti.

Ak sa do dýchacích ciest dostane cudzie teleso, ako napr. arašid u malých deti, môže to viesť k pneumónii. Hovoríme vtedy o aspiračnej pneumónii. Cudzie teleso uzavrie jednu z prívodných priedušiek. Vzduch, ktorý sa v uzavretej pľúcnej časti ešte nachádzal, difunduje do krvi. Alveolárny systém už viac nie je zásobovaný vzduchom a núka tak ideálne podmienky, aby sa tam usídlili baktérie.

 

Základná kardiálna problematika

Poruchy prekrvenia pľúc súvisia väčšinou so srdcom. Pri insuficiencii ľavej srdcovej komory alebo aj pri srdcovom infarkte nemôže ľavá polovica srdca naďalej dostatočne pumpovať krv. Tým dochádza k zastaveniu krvi v smere do pľúc. Krvný tlak v malých pľúcnych cievach stúpa a poškodzuje ich. Následne vzniká takzvaná venostatická pneumónia, resp. infarktová pneumónia po srdcovom infarkte.

Ďalšou príčinou poruchy prekrvenia v pľúcach je embólia. Embólia je trombus, ktorý sa utvoril na nejakom mieste krvného systému, tam sa rozpustil, a potom sa krvným tokom dostal do pľúc. Často sa to stáva napr. po trombóze v nohe, najmä ak boli postihnuté žily uložené hlboko, alebo aj po operáciách. Takáto pľúcna embólia je nebezpečná hlavne vtedy, keď je tak veľká, že v pľúcach zapchá veľké cievy, t.zn. že veľké časti pľúc nie sú prekrvované.

 

Základná problematika infekcií

Sekundárnou infekciou sa označuje bakteriálne osídlenie predtým nebakteriálnej, väčšinou vírusovej pneumónie. Pritom sa usídľujú baktérie v pľúcach, ktoré už boli poškodené, napr. chrípkovým vírusom.

 

Symptómy

Symptomatika sa rozlišuje podľa bakteriálnych a vírusových príčin.

 

Bakteriálna pneumónia

Typický bakteriálny zápal pľúc sa väčšinou objavuje počas zimy. Často začína polhodinovou alebo celohodinovou zimnicou, po ktorej nasleduje horúčka a kašeľ. Postihnutí väčšinou budia dojem veľmi ťažko chorých. Na začiatku sa vykašliava hrdzavo-hnedý, potom neskôr žlto-zelenkastý hlien. Symptomatike v mnohých prípadoch predchádza infekt hornej oblasti hrdla a hltana. Počas pneumónie spôsobenej pneumokokmi často dochádza k náhlemu, prudkému stúpnutiu horúčky, ktorá nezriedka môže vystúpiť až na 40 °C. Pacienti s pneumóniou spôsobenou pneumokokmi súčasne mávajú aj herpes labialis.

Postihnutí mávajú väčšinou povrchné a rýchle dýchanie. Na postihnutom mieste je dýchacia exkurzia, čiže pohyb pri dýchaní, obmedzená. Pri dýchaní sa môžu objaviť bolesti, ktoré vznikajú zápalovými reakciami popľúcnice. Dýchavičnosť, ktorá sa sčasti objavuje, sa prejavuje aj na alarných súhyboch nosných dierok. Ten je hlavne u malých detí dôležitým diagnostickým znakom, pretože tie ešte nemôžu vyjadriť, že trpia dýchavičnosťou. Nedostatok kyslíka možno niekedy pozorovať aj na perách, jazyku alebo na akrách (prstoch na rukách a na nohách, nose), ktoré sa vtedy javia ako modrasto-fialové. Nazýva sa to cyaóza.

 

Vírusová pneumónia

Vírusové pneumónie začínajú väčšinou postupne. Vytvorenie celého obrazu choroby trvá väčšinou niekoľko dní. V popredí stoja bolesti hlavy a končatín. Zimnica sa objavuje len zriedka. Kašeľ je dlhotrvajúci, mučivý, a väčšinou sa nevytvára žiadny hlien. Spútum je skôr číre a bez zápachu. Teplotná krivka tu stúpa skôr pomaly, a zriedkavo dosiahne teploty nad 38,5 °C. Postihnutí značne zriedkavejšie trpia akútnou dýchavičnosťou. Okrem toho dochádza len zriedka k bolestiam pri inspirácii, čiže pre nadychovaní. Pacienti sú spravidla menej chorí.

 

Diagnóza

V praxi sú odpovede pacienta na kladené lekárske otázky, takzvaná anamnéza pacienta, prvým smerodatným znakom liečenia pneumónie. Vyšetrenie pacienta podáva ďalšie informácie o stave pľúc. Pritom ide najmä o to, aby sa na základe klinických vyšetrení stanovili zatienenia pľúcneho tkaniva, aké sa pri pneumónii vyskytujú. V popredí pritom stojí auskulácia, čiže odpočúvanie pľúc a aj srdca, ako aj perkusia, čiže preklepanie pacienta. Ďalšie objasnenia umožňuje fremitus pectoralis a bronchofónia. Pri fremite necháme pacienta povedať „99“, a pritom možno na chrbte pacienta cítiť postupujúcu vibráciu. Cez zhustené pľúcne tkanivo je vibrácia silnejšia. Na zachytenie zhusteného pľúcneho tkaniva možno použiť aj bronchofóniu. Pri nej necháme pacienta pošepkať „66“, a pritom počúvame pľúca. Zhustené tkanivo medzi centrálne umiestnenými bronchiami a povrchom pľúc ďalej vedie reč horšie.

Dôležité upozornenia na príčinu pneumónie udávajú baktériologické vyšetrenia. Spútum, čiže hlien, sa môže na pôvodcu vyšetriť mikroskopicky. Pretože tu však existuje nebezpečenstvo znečistenia, nie je toto vyšetrenie veľmi spoľahlivé. Z tohto dôvodu sa pred prvou dávkou antibiotík odoberie krv na bakteriálnu kultiváciu. Často tak možno identifikovať pôvodcu ochorenia a skontrolovať aj stav odolnosti na optimalizáciu liečby. Kultivácia však žiaľ trvá naozaj dlho, takže sa liečba musí začať už pred presnou znalosťou pôvodcu.

Krvný obraz často podá ďalšie prvé objasnenie. Podiel bielych krviniek je pri bakteriálnej pneumónii väčšinou zvýšený. Okrem toho sa v krvi nachádzajú nezrelé formy, čo sa označuje ako posun do ľava. Pri vírusovej pneumónii na rozdiel k tomu nenájdeme v krvi žiadne pozoruhodné rozmnoženie bielych krviniek. Tu však môže dôjsť k relatívnemu rozmnoženiu lymfocytov.

Pacient, ktorý vykazuje symptómy akútnej, v krátkom čase sa rozvíjajúcej pneumónie, dostane, ak je to možné, röntgénovú snímku toraxu. Na základe röntgénovej snímky sa môže určiť lokalizácia pneumónie a náležite k tomu vyvodiť možné príčiny, resp. pôvodcu. Týmto spôsobom sa pokúsime prispôsobiť liečbu tak dobre, ako je to len možné, predpokladanej príčine. To je dôležité najmä pri infekčnej pneumónii, ak by sa s terapiou malo začať ešte pred poznaním pôvodcu.

 

Röntgénologický nález

Ložiská zápalu je možné na röntgénovej snímke rozoznať ako takzvané zatienenia, čiže zhustenia. Zatienenia na röntgénovej snímke sú viditeľné ako zosvetlenia.

Röntgénová snímka môže byť záchytným bodom pre eventuálne základné ochorenia, ktoré v zmysle sekundárneho zápalu pľúc pneumóniu podporili. Získa sa aj objasnenie lokalizácie a rozšírenia pneumónie. Z toho vyplýva ďalší záchytný bod na predpokladanú príčinu pneumónie. Dôležité však je, že toto je len istá orientácia. Presná príčina sa na základe röntgénovej snímky nedá určiť. Existujú síce typické nálezy pre určité príčiny, môžu sa však prezentovať aj celkom netypicky.

 

Terpia

Terapia zahŕňa základné opatrenia a medikamentóznu terapiu.

 

Základné opatrenia

Veľmi dôležité je v každom prípade telesne sa šetrenie. Pri horúčke môžeme eventuálne poradiť pokoj na lôžku. Vtedy by však mala nasledovať aj trombózna profylaxia. Účinným opatrením môže byť zvlhčenie vzduchu. Pacient by mal veľa piť. Toto je hlavne dôležité, keď sa podávajú takzvané sekrétolytiká na rozpustenie hlienu pri kašli. Pri suchom dráždivom kašli môžu dráždenie na kašeľ potlačiť antitusiká. Nemali by sa však kombinovať sekrétolytiká a antitusiká, pretože pacient potom nemôže vykašliavať rozpustený, tekutý hlien, a ten sa usadzuje v pľúcach. To by potom dýchavičnosť ešte zhoršilo.

 

Medikamentózna terapia

Medikamentózna terapia je dôležitá vlastne len pre pneumóniu spôsobenú baktériami, hubami alebo parazitmi. Vírusová pneumónia nemôže byť liekmi vo svojom priebehu vlastne ovplyvnená. Obmedzujeme sa na základné opatrenia a liečenie komplikácií.

Väčšinou je nutné začať s terapiou ešte predtým, ako poznáme presného pôvodcu ochorenia. Terapiu potom začíname širokospektrálnymi antibiotikami, ktoré sú účinné proti mnohým možným zárodkom, a akonáhle poznáme pôvodcu, schému liečby zmeníme. Možnou terapiou typickej pneumónie spôsobenej pneumokokmi je penicilín. Atypická pneumónia je často spôsobovaná chlamídiami, mykoplazmami alebo legionelami, ktoré sa dajú liečiť makrolidovými antibiotikami.

 

Komplikácie

Komplikácie postihujú jednak pľúca, ale môžu sa objaviť aj inde.

 

Pulmonálne komplikácie

Jednou z najťažších komplikácií je popri sepse respiračná insuficiencia. To znamená, že dýchanie je natoľko znížené, že pacient nie je sám viac schopný prijímať dostatočné množstvo kyslíka, a následne nemôže dostatočne vydychovať ani oxid uhličitý. Následkom je vážny nedostatok kyslíka. Pri sepse ide o všeobecné rozšírenie baktérií v celom tele, ktoré môže viesť k šoku a aj k smrti. Pôvodcovia takpovediac zaplavia organizmus a na mnohých miestach dochádza k zápalovým reakciám. To je situácia, ktorá sa dá len ťažko zvládnuť.

Následkom príliš dlhého pokoja na lôžku sa môžu tvoriť trombózy, ktoré môžu byť ako embólie transportované krvným tokom, a potom upchávať cievy napr. v mozgu alebo aj v pľúcach. V rámci rozsiahleho zápalu sa môže v pohrudnicovej dutine nazhromaždiť tekutina, a tam vytvoriť takzvaný pleurálny výpotok. Keď zápal odzneje, výpotok sa väčšinou resorbuje. Len veľmi rozsiahle výpotky musia byť ošetrené, čiže vyprázdnené, keď ak bránia dýchaniu.

V pleurálnej dutine sa môže nahromadiť hnis alebo sa infikuje existujúci pleurálny výpotok. Nazýva sa to pleurálny empyém. Pri takomto nahromadení hnisu by sa mala pleura vypláchnuť a nejakú dobu plynulo vyprázdňovať, čiže drénovať, a mali by byť nasadené antibiotiká. Inak môže zrastom oboch listov pleury dôjsť k narušeniu dýchania. V pľúcach sa môže vytvoriť dutina s hnisom, ktorá sa označuje ako pľúcny absces, ktorý musí byť potom odstránený operatívne alebo punkciou.

Dlhodobý priebeh pneumónie sa nazýva chronický priebeh. Aj to je komplikácia. Chronickou alebo opakujúcou sa zápalovou reakciou sa v priebehu nejakej doby môžu tvoriť takzvané bronchiektázy, čiže rozšírenia priedušiek, ktoré môžu neskôr viesť k ďalším komplikáciám ako napr. k recidívnym, čiže opakujúcim sa zápalom alebo aj k pľúcnemu krvácaniu. Následkom zápalovej reakcie sa môže pľúcne tkanivo „zjazviť. Je potom menej pružné a funkčne veľmi obmedzené. Tento stav sa nazýva fibróza pľúc.

 

Komplikácie mimo oblasti pľúc

Následkom infekčnej pneumónie môže dochádzať k zápalom mozgových blán (meningitíde) a k hromadeniu hnisu v mozgu, k takzvaným mozgovým abscesom. Okrem toho sa treba obávať zápalových zmien na srdci, kĺboch a kostiach. Na srdci sa toto postihnutie srdcovej blany nazýva endokarditída, pri postihnutí osrdcovníka perikarditída. Srdcový sval väčšinou postihnutý nebýva. Zápal na kĺboch sa nazýva artritída a na kostiach osteomyelitída.

 

Profylaxia

Profylaxia pozostáva na jednej strane z ochrany pred nákazou. Na druhej strane sa pred pôvodcami ochorenia možno chrániť očkovaniami. Očkovanie proti pneumokokom sa odporúča hlavne rizikovým pacientom. K nim patria chorí na AIDS, diabetici, ľudia s ochorením srdca a pľúc, alkoholici, pacienti s nefrotickým syndrómom alebo po sklenektómii, ako aj pacienti s kosáčikovitou anémiou. Týchto pacientov možno chrániť aj penicilínovou profylaxiou, ktorá je však potom väčšinou nutná po celý život.

Pred niektorými vírusmi, ako napr. pred chrípkovými vírusmi, sa tiež možno chrániť očkovaním. Infekciám spôsobeným legionelami možno zabrániť osvetou. Zariadenia s teplou vodou sa musia pravidelne kontrolovať. Ak sa sprchy dlhší čas nepoužívajú, pred použitím by sa mala najprv nechať odtekať voda, a nemal by sa pritom vdychovať vznikajúci aerosól. Kontaminované teplovodné systémy sa môžu dezinfikovať zahriatím na teplotu väčšiu než 70 °C alebo chloráciou vody.

 

Prognóza

Prognóza infekčnej pneumónie síce na jednej strane závisí od pôvodcu ochorenia, ale na druhej strane aj do obranyschopnosti pacienta a cielenej terapie. Pre prognózu je v princípe nepriaznivý vysoký vek ako aj predchádzajúce srdcové alebo pľúcne ochorenia. Začiatok antibiotickej liečby pred 30 rokmi úmrtnosť znížil. Odvtedy sa však úmrtnosť pneumónie spôsobenej pneumokokmi sotva zmenila. Z mladších pacientov umiera v prvých piatich dňoch 5-10 %, z pacientov nad 50 rokov dokonca 30 %.

Pacienti, ktorí ochoreli v nemocnici, majú kvôli vážnejším pôvodcom oveľa horšiu prognózu. Pri týchto obávaných nozokomiálnych infekciách ide väčšinou o zárodky, ktoré vyvinuli odolnosť proti antibiotikám. To znamená, že zárodky v priebehu času vyvinuli schopnosť vyhnúť sa antibiotickej liečbe. Liečba by sa nevydarila, pretože liek, ktorý za normálnych okolností účinkuje, nie je schopný zničiť pôvodcov alebo minimálne zabrániť ich ďalšiemu šíreniu. Prirodzene častejším podávaním antibiotík v nemocniciach, tu majú zárodky väčšiu možnosť vyvinúť takúto odolnosť. Počet smrteľne prebiehajúcich ochorení tak stúpa. Dve tretiny nozokomiálnych, čiže v nemocnici získaných ochorení, ktoré končia smrteľne, sú pneumónie. Odhaduje sa, že ca. 40-50 000 smrteľných prípadov ročne je spôsobených nozokomiálnymi a ambulantne nadobudnutými pneumóniami.

Letalita, čiže úmrtnosť vo vzťahu k počtu osôb, ktoré ochoreli, činí pri klasických pneumokokových pneumóniách približne 23 % a pri nozokomiálnych infekciách letalita drasticky stúpa. Asi 60 % pacientov, ktorí ochoreli počas intenzívnej lekárskej liečby, zomrie. V USA zomrie z 2 miliónov chorých ročne ca. 50 000 ľudí. V rozvojových krajinách sú zápaly pľúc väčšinou najčastejšou príčinou smrti. Len infekčné hnačkovité ochorenie vedie v niektorých krajinách k smrti ešte častejšie.

Hlavné správy

Aktualizované 18:40

Spoplatnený obsahPoplatky za platby kartami sa prudko znížia, zákazníci ich nevidia

Výnosy bánk z platieb cez kartové terminály dostanú strop, obchody ušetria milióny.

TECH.SME.SK

Hollywood ustúpil diktátorovi, vyhrážali sa teroristickým útokom

Zažijete nový 11. september, varovali hackeri, pre ktorých zastavili premiéru filmu.

ROZHOVOR

Ridley Scott: Režisér je kapitán futbalového tímu

Britský režisér prichádza do kín s veľkofilmom Exodus: Bohovia a králi.

Z DOMOVA

Snem SAV schválil odvolanie predsedu Pastoreka

Predsedu SAV kritizujú za to, že nebránil rozpočet Ústavu.

najčítanejšie
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní