Krvné choroby

Krv bola odpradávna považovaná za sídlo duše alebo života. Celosvetovo jej boli priraďované liečivé a čarodejné sily. Vlastná alebo cudzia krv sa používala na liečenie chorôb, pila sa krv zabitých bojovníkov na získanie ich sily, alebo sa prinášali krvavé obete. V mnohých kultúrach sa uzatvárali pokrvné bratstvá, pri ktorých si pili dvaja alebo viacero ľudí navzájom krv a cítili sa tým tak spojený ako bratia.

Na druhej strane boli ľudia poškvrnení krvou, napr. ženy po menštruácii alebo bojovníci po bitke, podrobení špeciálnym rituálom a museli byť očistení. Aj v kresťanskom náboženstve sa krvi prikladá osobitná úloha (krvné relikvie, zázrak s krvou). U svedkov Jehovových sa považuje každá transfúzia krvi za skutok namierený proti Bohu a je preto striktne zakázaná. Hlavne pri liečbe detí sú opakované právne spory medzi ošetrujúcimi lekármi, postihnutým a/alebo jeho rodičmi. Citujme nakoniec Mefista z Goetheho Fausta:

Krv je mimoriadna tekutina!