logo
Sme.sk | Primar.sk | Zuby | Zubné implantáty
Prehľad

V posledných desaťročiach sa napriek veľkým problémom prejavil vývoj implantátov v stomatologickej oblasti ako veľmi úspešný.

Mnohé dlhodobé štúdie o implantátoch dokazujú, že sa ich kvalita ako aj ich forma a ich trvanlivosť zlepšila. Laik si zubný implantát môže predstaviť ako umelý zubný koreň. V spojení s konštrukciou vo forme korunky alebo iných protetických konštrukcií sa do ústnej dutiny môže integrovať individuálny umelý chrup.

Táto možnosť zubnej protézy tohoto druhu vytvorila medzičasom v modernom zubnom lekárstve svoju pevnú oblasť použitia. Implantáty rôznym spôsobom otvrárajú cestu na vyhnutie sa bezzubosti resp. snímateľnej protéze.

Stále viac stomatologických praxí preto o tomto chirurgicko-protetickom sanačnom koncepte pacientov informuje prostredníctvom informačného materiálu a rozhovorov.

Stomatologické implantáty sa skladajú z titánu a na trh sa ponúkajú v rôznych formách a s rôznymi vrstvami. Pri dostatočnom stave kosti hornej a dolne čelusti sa vnášajú do kosti a pri bezproblémovej liečebnej fáze sa najneskôr po šiestich mesiacoch definitívne včlenia. Normálnemu zaťažovaniu pri žutí potom už nič viac nestojí v ceste.

Jednotlivé implatnáty môžu byť zaopatrené jednotlivými korunkami, korunkovými blokmi resp. mostíkovými konštrukciami alebo slúžiť ako „kotvy“ pre protézy. Neuspokojujú len estetické požiadavky v oblasti zubnej náhrady, ale pri hroziacej alebo existujúcej bezzubosti podmieňujú predovšetkým významný rast komfortu pri žutí a hlavne celkový dobrý pocit.

Záruka pre vrastenie implantátov neexistuje, ale 95 % kvocient úspešnosti v predchádzajúcich rokoch už čiastočne veľmi stúpol.

Starostlivosť o celú implantovanú konštrukciu nepredstavuje pre pacienta po rozsiahlej stomatologickej inštrukráži žiadny väčší problém.

 

Všeobecné informácie/definícia

Slovo implantácia, ktoré sa odvodzuje od latinského slova „implantare“ = transplantovať, z pohľadu humánnej medicíny znamená vnesenie živého tkaniva (napr. orgánov, ľudského resp. živočíšneho pôvodu) alebo chemicky stabilných materiálov (ku ktorým patria aj umelé hmoty a aj kovy) do ľudského tela. Objekt, ktorý sa do ľudského organizmu dá, sa nazáva implantát.

Prednostne slúži ako plastická náhrada alebo svojou prítomnosťou podmieňuje mechanické spevnenie, čím môžu opäť prebiehať určité telesné funkcie. Každému sú snáď známe umelé bedrové kĺby z kovu.

V zubnom lekárstve pomáhajú implantáty vo forme takzvaných umelých zubných koreňov, na ktorých sa potom robia zubné konštrukcie podobné korunke, a pritom sa definitívne zabránilo odbúravaniu kosti pri bezzubosti, aby sa vytvorila žuvacia funkcia a potrava sa rozomieľala optimálne na prehĺtanie. Pri dnešných nárokoch našej spoločnosti sa rovnako nesmie zabúdať aj na estetický aspekt, pre ktorý môžu implantáty ponúknuť veľmi dobré možnosti riešenia napr. pri strate jedného predného zuba.

 

Z histórie

Okrem celkom ojedinelým nálezom otáznej funkcionality sa dejiny stomatologickej implantácie začínajú začiatkom 19. storočia. Čo sa týka materiálu, sa experimentovalo na mnohých miestach. Najprv sa používali materiály zo striebra, zlata, platiny, olova, ale aj z gumi, kaučuku a keramiky. Plastické napodobeniny sa väčšinou robili podľa foriem zubu a do kosti sa umiestňovali hneď po zubnej extrakcii.

Značný pokrok nastal okolo konca 19. storočia, keď spolu s objavením prípravkov na lokálnu anestéziu, zubnej vŕtačky a röntgénových lúčov stúpli možnosti na kontrolované výskumy aj v oblasti implantológie.

Od roku 1960 sa „nevzácny“ kov titán a aj keramika dostali na vrchol používania vo forme priamo do kosti vloženého implantátu kvôli presvedčivým štúdijným úspechom.

 

Typy implantátov

Materiál

Dnes na trhu existujúce typy implantátov sa v zásade zakladajú na rozličných formách a rôzne uspôsobených povrchoch. Rozlišovací znak „materiál“ sa v priebehu vývoja implantológie stal takmer nepotrebným, pretože miesto číslo jedna zaujal titán.

Dôvodom toho sú v porovnaní s rozdielnymi druhmi ušľachtilej ocele a zliatin kovov dobré mechanické a predovšetkým statické vlastnosti. Tieto vlastnosti implantačného materiálu sú závislé od tvrdosti, hustoty, pevnosti v tlaku resp. v ťahu, pevnosti v ohybe a elasticity. Sú zodpovedné pre to, že implantát je dostatočne stabilný, aby udržal neskoršie záťaže pri žutí.

Pre optimálnu integráciu do ľudského tela ešte chýba znak elektrickej neutrality, ktorý o.i. podmieňuje požadované scelenie rany. Príslušné kovy žiaľ tejto požiadavke nezodpovedajú, lebo kovy vykazujú istú cytotoxitu, t. zn. bunky poškodzujúci účinok, a antigenicitu, t. zn. pôsobenie aktivujúce telu vlastnú obranyschopnosť. V porovnaní s nimi sú k dispozícii iné materiály ako napr. keramika z oxidu hlinitého, ktorá integrite do organizmu vyhovuje.

Pri keramikách je však nevýhodné to, že sa nejavia ako dostatočné pri iných hore uvedených, na zhotovenie implantátu potrebných vlastnostiach; zaťaženie neskoršej vmontovanej zubnej náhrady potom napríklad vedie k fraktúre implantátu. Výskum však neustále pracuje na pokroku v tejto oblasti.

Využívajú sa poznatky o výhodách keramiky práve v súvislosti s povrchovou kvalitou implantátov. Týmto spôsobom sa môže biokompatibilita implantátu zvýšiť. Základná časť plastickej protézy zubného koreňa sa skladá z titánu, ale povrch je ako rozlišovací znak rôznym spôsobom modifikovaný:

  • čisto strojovo opracované povrchy implantátu
  • potiahnuté povrchy implantátu
    • ožiarením (napr. radiáciou oxidu hlinitého)
    • naleptaním kyselinou
    • termálnym vypaľovaním
    • elektrolycko-chemickým kondicionovaním

 

Kondicionovanie implantačných povrchov dokázateľne ovplyvňuje scelenie rany v kosti. Najnovšie vývíjania už ukladajú faktory stimulujúce rast kostí do nánosov, aby sa docielili ešte lepšie výsledky týkajúce sa kostnej kompatibility.

 

Forma

V súvislosti s formou implantátu sa rôzne implantáty v priebehu vývoja navzájom postupne priblížili. Kedysi sa vyberane formované implantáty ešte vsádzali pod ústnu sliznicu (submukózne implantáty) resp. pod okosticu (subperiostálne implantáty). Ani vkladanie cez zub (transdentálne) alebo úplne cez čelusť (bikortikálne) už viac nie je aktuálne.

V modernom zubnom lekárstve sa dnes uprednostňujú implantáty vsádzané do kosti. Môžu mať formu ihlíc, cylindrov, kužeľov, schodov a dutých cylindrov, pričom implantát prvej voľby je skrutkovitý implantát. Tieto skrutky sa znovu odlišujú vo svojej hĺbke závitu, svojom uhle stúpania, svojej dĺžke, šírke a - ako už bolo spomínané – vo svojom materiále.

Príslušne veľký výber implantátov ponúkajú na trhu rôzne firmy. Chirurg sa tak pre každú individuálnu situáciu v ústach pacienta musí rozhodnúť pre vhodný implantát.

 

Protisignály a kontraindikácie

Pre implantáciu je dôležité zváženie vyhliadok na úspech. Spôsob postupu, druh a počet implantátov si vyžaduje presné vyšetrenie a plánovanie. Faktory všeobecného lekárstva, ako napríklad prejavujúce sa ochorenia látkovej výmeny, choroby pečene, obličiek a kostí, krvné resp. rizikové ochorenia platia všeobecne ako protisignály pre orálno-chirurgické zákroky tohto druhu.

Výskumy ukázali, že počet implantačných neúspechov je u fajčiarov dvakrát tak vysoky, ako u nefajčiarov. Nadmerné požívanie nikotínu, alkoholu a drôg hovorí proti prevedeniu implantácie. Musí byť zabezpečená aj šikovnosť pacienta pre neskoršie nastávajúce osobitné opatrenia ústnej hygieny. Počas akútnej infekčnej choroby, krátko po prekonanej liečbe ožarovaním, počas tehotenstva ako aj dojčenia by sa mal pred zubnou implantáciou dodržať odstup.

Okrem všeobecných kotraindikácií prináleží zubnému lekárovi aj presná obhliadka ústnej dutiny, aby vopred zvážil v nej sa prejavujúce problémy. Suchosť v ústach, patologické pomery sliznice alebo kosti, príliš veľký jazyk, nevýhodné pomery čeluste a zhryzu ako aj chorobné žuvacie pohyby môžu hovoriť proti vloženiu implantátov.

Rovnako musí byť zabezpečená dostatočná hustota kostí, aby sa implantáty vôbec mohli do čelustnej kosti vložiť. Ak nie je k dispozícii dostatočné parodoncium, je ešte možnosť jeho vytvorenia chirurgicku predoperáciou. Pri týchto takzvaných „kostných augmentáciách“ sa v hornej čelusti dáva do čelustnej dutiny kosť resp. sa vkladá dosť v dolnej čelusti. Operačné techniky sa v posledných rokoch tak zlepšili a preukázali sa ako spoľahlivé, že nedostatočná „ponuka“ kostí sa už nedá zaradiť ako protisignál.

Problém ešte predstavuje ošetrenie detí. Pretože rast kostí je u mladých ľudí mužského pohlavia ukončený až v 20. roku života, pozorujú sa všetky implantácie počas mladosti ako kritické. Pre dievčatá toto platí do asi 18. roku života. Proti implantáciám vo vysokom veku nehovorí nič.

 

Suprakonštrukcia

Pod pojmom suprakonštrukcia rozumieme konštrukciu, ktorá sa uloží na implantát. Laik si musí oba tieto komponenty obrazne predstaviť ako umelý zubný koreň a jeho umelú zubnú korunku. Viaceré skrutky a úchytky sa spolu spájajú a umožňujú individuálnu konštrukciu zubnej protézy.

Jednotlivé zubné štrbiny sa môžu ošetriť takzvaným samostatným zubným implatntátom, ohraničené medzery resp. skrátené rady zubov dvomi alebo viacerými implantátmi. Ako suprakonštrukcia je následne možný protetický útvar s korunkami alebo mostíkmi, s takzvanou fixnou zubnou protézou. Táto je, predovšetkým z dôvodov pocitu sebaistoty, vždy pohodlnejšia a úsilia hodnejšia než snímateľná zubná protéza.

Pri veľmi silne redukovanom zvyšnom chrupe alebo pri bezzubej čelusti sa používa kombinovane fixná a snímateľná suprakonštrukcia. To znamená, že implantáty sú zaopatrené mostíkmi alebo uzávermi ležiacimi nad sliznicou, ktorými sa protéza môže napojiť. V osobitnom prípade ponúka takáto konštrukcia pre pacientov s neozubenou spodnou čelusťou oslobodzujúci komfort pri žutí, pretože úplné protéy spodnej čeluste častokrát na redukovanom čelustnom hrebeni nenachádzajú žiadnu oporu a môžu spôsobiť tlakové bolesti.

Individuálna forma zubnej protézy v súvislosti s výškou zhryzu, veľkosťou, formou a farbou zubov sa javí – čo sa týka jej možností rozvoja len natoľko obmedzená, že optimálne zaťaženie implantátov a funkcionalita žuvacieho systému vždy musia ostať určením cieľa číslo jedna. V rámci profesionálneho vyhotovenia možno napriek všetkému uspokojiť najvyššie estetické nároky bez problémov.

 

Klinický priebeh

Zaopatrenie implantátmi môže byť prevedené tak stomatológom ako aj v spolupráci s čelustnými chirurgami.

Po vytvarovaní čelustí sa tieto zmerajú pre plánovanie lokalizácie implantátov ako aj pre plánovanie umiestnenia suprakonštrukcie. Konzervatívna sanácia zvyšného chrupu by sa mala uskutočniť pred tým, aby sa zabezpečila neprítomnosť karies a vylúčila sa paradentitída. Zuby, ktoré už nie sú hodné zachovania, sa extrahujú.

Dnešné poznatky požadujú po extrakciách dodržiavanie čakacej doby od troch mesiacov až do dňa implantácie, aby sa podľa štúdií zabezpečilo skostnatenie vzniknutého kostného priečinku. Alternatívne vzniká možnosť, napr. pri čerstvej strate zuba, previesť okamžitú implantáciu. Väčšinou sa však podľa štúdií uprednostňuje neskoršia implantácia. Pri nej sa pomocou röntgénových snímiek a špeciálne vyhotovenej vŕtacej šablóny vložia do regenerovanej kosti implantáty. Sliznica sa nad vŕtaním pevne prišije. Znovu po troch mesiacoch sa odkryjú umelé zubné korene, skontroľujú sa kvôli ich zahojeniu a opatria sa takzvanými formovačmi ústnej sliznice. Ďasno okolo týchto skrutiek rastie harmonicky.

Zhotovenie suprakonštrukcie je – čo sa týka priebehu – také, ako výroba príslušných, zuby nesúcich koruniek a mostíkov resp. protéz. K tomu nakoniec pristupuje filigránsky útvar spojenia skrutkami, ktoré vždy musí nasledovať po každom vyformovaní alebo skúške, aby sa implantačná pozícia preniesla na zubno-technické modely a aby sa zabezpečila presnosť napasovania hotového útvaru. Bez profesionality zubného lekára a zubno-technického laboratória by sa takáto kvalitatívne vysoko hodnotiace ošetrenie ťažko dalo uniesť.

 

Trvanlivosť

Hotový chirurgický, stomatologický a zubnotechnický útvar v ústach pacienta je vysoko hodnotná, na budúcnosť orientovaná zubná protéza na niekoľko rokov, ak nie desaťročí. Viac ako 90 % implantátov sa v čelustnej kosti zahojí v priebehu prvých šesť mesiacov po implantácii a môžu tam zotrvávať niekoľko rokov; ale s predpokladom, že sa u pacienta časom nevyvinú nijaké cekové ochorenia kostí alebo že sa nevyskytnú iné, pred tým netušiace vplyvné faktory, ako napr. tumory, úrazy. Dlhodobé štúdie dokazujú inkorporácie implantátov viac ako 15, 20 a viac rokov, pričom umelý zubný koreň je stále možné zaťažovať a proteticky použiť.

Suprakonštrukcia si vyžaduje dennú ústnu starostlivosť a polročne profesionálne stomatologické čistenie zubným lekárom ako pravé zuby všeobecne tiež. Trvanlivosť zubno-techického útvaru je oficiálne určená pri ca. 5-10 rokoch, v skutočnosti však môže bezproblémovo dosiahnuť aj dvojnásobný počet rokov. Ak by sa situácia v ústach zmenila, t. zn., že sa vlastné zuby napr. v priebehu času musia odstrániť, nepredstavuje použitie implantátov pre novú konštrukciu chrupu žiadny problém. Starý protetický útvar sa odstráni a príslušne k aktuálnej situácii v ústnom otvore sa zhotoví vhodná zubná protéza na prvých implantátoch, prípadne sa zhotoví kombinovane na ďalších vsadených implantátoch. Záruka týkajúca sa trvanlivosti zubnej protézy potom začína odznova.

 
Správna starostlivosť o implantáty

Priamo po implantácii

Kým neodznie znecitlivenie, nemali by ste ani jesť ani piť nič horúce.

 

Počas prvého týždňa

  • Vyhýbajte sa telesnej námahe (šport, zohýbanie, zdvíhanie, sauna, atď.)
  • Predbežne sa zrieknite alkoholu, cigariet, kávy, čierneho čaju a mliečnych výrobkov.
  • Po každom jedle si vypláchnite ústa vlažnou vodou, nie však v deň operácie.
  • Čistite si svoje zuby ako zvyčajne, pri implantátoch však buďte obzvlášť pozorný.
  • Nepoužívajte ani elektrickú zubnú kefku ani ústnu sprchu.
  • Bolestivé oblasti by sa mali chladiť iba zvonka. Obmotajte si útierku okolo chladivého sáčku pred tým, ako si ju priložíte.
  • Podľa možnosti vynechajte Vašu úplnú protézu, ak nezahŕňa oblasť implantátov.

 

Počas druhého až šiesteho týždňa

  • Ešte stále by ste sa mali vyhýbať telesnej námahe a fajčeniu.
  • Čo najpresnejšie dodržiavajte pokyny Vášho zubného lekára týkajúce sa čistenia.
  • Ak by ste mali nosiť snímateľnú protézu, čistite ju po každom jedle.
  • Vzdajte sa, kedy je to len možné, väčších zásahov, ako napr. kostnej konštrukcie, nosenia Vašej úplnej protézy.

A stále myslite na to: Implantát sa môže správne vyliečiť len vtedy, keď sa nepresunú kosti. Chráňte túto oblasť pred záťažami tlakom jazyka, prstov, priveľmi tvrdých alebo hranatých potravín!

utorok 20. 1. 2004 15:23 | Primar.sme.sk
© 2004 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.