BRATISLAVA. Keď pacient s Parkinsonovou chorobou vyhľadá lekársku pomoc, už je neskoro. Neurodegeneratívne ochorenie spôsobuje predčasné odumretie nervových buniek. Postihnuté nie sú len niektoré časti mozgu a nervovej sústavy.
Najskôr zničí čiernu hmotu
„Charakteristickým nálezom je strata nervových buniek v substancii nigra, čo znamená čierna hmota. Nenápadný zhluk nervových buniek v tejto hlbokej časti mozgu je nesmierne dôležitý, pretože zrýchľuje a vylaďuje pohyby, chôdzu, ale aj myslenie," hovorí neurológ Denis Richter z Fakultnej nemocnice v bratislavskom Ružinove. „Keď sa počet týchto nervových buniek kriticky zníži, objavia sa prvé problémy."
Odhaduje sa, že v čase prvých ťažkostí je funkčných už len asi 20 percent buniek substancie nigra. Ochorenie postihuje aj ďalšie časti mozgu, napríklad čuchové bunky, nervový systém v hrubom čreve, v neskorších štádiách aj mozgovú kôru.
Dôležitú úlohu hrá dopamín. „Je jedným z neurotransmitérov - látok, pomocou ktorých naše nervové bunky komunikujú. Tvorí sa vo viacerých častiach mozgu, v oku, čuchovom aparáte a zúčastňuje sa na rôznych pochodoch pri riadení spánku, emóciách. V substancii nigra sa podieľa na regulácii pohybu," hovorí neurológ.
Na svete trpia podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie Parkinsonovou chorobou viac ako štyri milióny ľudí. V Európe ich je viac ako poldruha milióna. Na Slovensku diagnostikovali asi 1200 až 1500 pacientov a ročne pribudne až 200 nových prípadov. Mnoho ochorení nezistia lekári vôbec.
Začiatky sú nenápadné
Prvé príznaky choroby sú navyše nenápadné a neurčité, preto sa často dávajú do súvisu s vekom, únavou či zamestnaním. Ide o rôzne bolesti svalov, ramien, pocit stuhnutia, únavy, depresívne naladenie, horší spánok a sklony k zápche.
Typickým znakom choroby sú trasenie, monotónna reč, spomalené pohyby, šúchavá chôdza s drobnými krokmi, spomalené vstávanie z kresla, zhrbený postoj, zriedkavé žmurkanie, nehybná tvár, strata gestikulácie, pohybov rúk pri chôdzi, pacient píše menším písmom. V neskorších štádiách sa môžu pridružiť depresie, problémy s rovnováhou, nízkym krvným tlakom či demencia.
„Najčastejším prvým príznakom je trasenie. Objavuje sa zväčša na ruke a opisuje sa ako 'počítanie mincí'. Ďalším môže byť zmenšovanie písma a ťažkosti s jemnými koordinovanými pohybmi, ktoré pacient spozoruje napríklad pri zapínaní gombíkov alebo holení. Nezriedka trvá dva až tri roky, kým odborník Parkinsonovu chorobu diagnostikuje," vysvetľuje Richter. Časom sa pohyblivosť pacientov zhoršuje, môžu sa pridružiť problémy s rovnováhou a psychické ťažkosti.
Nie každé trasenie je parkinson
Príznaky typické pre Parkinsonovu chorobu však môžu spôsobiť aj iné ochorenia. „Približne u jednej pätiny pacientov s parkinsonskými príznakmi sa zistí iná príčina. Najčastejšie je to mozgová porážka, poškodenie mozgu po úraze či zápale mozgu a mozgových blán. Podobné prípady sa môžu objaviť aj u pacientov liečených psychiatricky," hovorí doktor Richter.
Medicína má niekoľko naozaj účinných a bezpečných liekov, ktorými sa príznaky ochorenia dajú úspešne potlačiť. Pacient nemusí zásadne meniť životosprávu ani držať špeciálnu diétu.
Aj pre pacientov v pokročilom štádiu ochorenia existuje alternetívna liečba. Či už je to hlboká mozgová stimulácia pomocou elektrických impulzov, alebo podávanie levodopy pomocou pumpy priamo do tenkého čreva.
„Žiaľ, vyliečiť Parkinsonovu chorobu v súčasnosti nevieme. V posledných rokoch sa však objavilo niekoľko nových preparátov a na vývoji ďalších sa intenzívne pracuje," vysvetľuje Richter.
Stále sa tiež nevie, prečo ochorenie vzniká. „Uvažuje sa nad viacerými faktormi, respektíve ich kombináciou - genetická predispozícia, náchylnosť na vznik ochorenia a pôsobenie niektorých toxínov (pesticídy, ťažké kovy)," hovorí Richter. Ochorenie môže urýchliť užívanie drog, časté úrazy hlavy alebo zrýchlený proces starnutia. Paradoxne, niektoré vedecké práce potvrdzujú, že fajčenie znižuje riziko ochorenia.