logo
Sme.sk | Primar.sk | Gastroenterológia | Nepriateľská baktéria číha v našom žalúdku

TÉMA MESIACA
Nepriateľská baktéria číha v našom žalúdku

Jednou z „najpopulárnejších" baktérií je v súčasnosti zrejme Helicobacter pylori. Patrí k najzávažnejším rizikovým faktorom vzniku vredového ochorenia žalúdka.

Na základe odborných štúdií ho od roku 1994 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila aj na zoznam významných karcinogénov.

Odkiaľ sa Helicobacter pylori v našom organizme berie? Medzi populáciou boli rozšírené napríklad aj názory, že baktériu prenášajú domáce zvieratá, čo však seriózne výskumy nepotvrdili. Pravda je taká, že infekcia Helicobacter pylori patrí k ochoreniam, ktoré majú súvis so sociálno-ekonomickou úrovňou populácie, a tým aj konkrétnymi hygienickými podmienkami a návykmi. Infekcia sa šíri klasickou cestou (stolica - ruky - ústa), takže je zvlášť dôležité dôsledne dodržiavať hygienické zásady. V krajinách s nižšou životnou úrovňou môžeme sledovať vysoké percento výskytu tejto infekcie - až 70 percent, u nás doma je to v súčasnosti zhruba 40 percent.

Keďže obranné mechanizmy umožňujú húževnatej baktérii, ktorá osídľuje náš tráviaci trakt - konkrétne žalúdok, odolávať aj veľmi nepriaznivým podmienkam kyslého žalúdočného prostredia, netreba podceňovať žiadne opatrenia, ktoré vedú k zníženiu rizika nákazy.

Helicobacter sa dômyselne vyzbrojil na prežitie v takých extrémnych podmienkach, ako je nehostinné a výrazne kyslé prostredie žalúdka, ktoré inak dokáže zničiť množstvo iných baktérií. Pomocou bičíkov sa uchytí na žalúdočnom epiteli a špeciálnym enzýmom, ktorý vylučuje, si okolité kyslé prostredie dokáže neutralizovať. Tak si pripraví pohodlné podmienky pre život a produktmi svojej látkovej premeny môže poškodzovať žalúdočný epitel, čím výrazne prispieva ku vzniku gastritídy, vredovej choroby a „spoluúčinkuje" aj pri vzniku karcinómu žalúdka.

3798584170_0b106b3bfc_o_res.jpg

Helicobacter pylori sa však vyskytuje aj v slinách, takže inak príjemná činnosť - bozkávanie, môže byť rizikovým faktorom. Zvlášť opatrní by sme mali byť v prípade malých detí - určite ste už videli nejednu mamičku, ako cumlík vypadnutý z detského kočíka „umyla" tak, že ho jednoducho pooblizovala!

Žalúdočné vredy a rakovina žalúdka

Prechodné obdobia ako jar a jeseň vplývajú aj na náš organizmus, počas nich sa mení obsah kyselín v žalúdku, čo napomáha vytváraniu lepších podmienok pre množenie Helicobactera pylori, ktorý sa v kyslom prostredí cíti ako ryba vo vode. Ako uvádzajú odborníci, následne práve v týchto obdobiach zaznamenávame aj zvýšený výskyt infekcie Helicobacter pylori, čo môže znamenať výrazný nárast počtu pacientov.

Helicobacter pylori je jedným z hlavných rizikových faktorov vredovej choroby žalúdka, je však otázne, či má až taký významný podiel aj na vzniku karcinómu, aký sa mu ešte donedávna zvykol pripisovať. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila Helicobacter pylori za karcinogén prvého stupňa, avšak podľa vyjadrení odborníkov tento vzťah nie je až taký jednoznačný. Dokladom je aj skutočnosť, že napríklad na Slovensku napriek eradikácii (ničenie choroboplodných organizmov) infekcie Helicobacter pylori nedošlo k závažnejšiemu poklesu výskytu karcinómu žalúdka. Rizikových faktorov je teda viac a mnohé nasvedčuje tomu, že Helicobacter zrejme nezohráva až takú významnú rolu. Kmene Helicobacter pylori, ktoré sa vyskytujú v našej populácii, zrejme nie sú také agresívne a nebezpečné, aby viedli ku karcinómu žalúdka. Dá sa to predpokladať vzhľadom na viac ako dve desaťročia trvajúcu históriu eradikácie infekcie Helicobacter pylori v našej populácii. V dôsledku týchto opatrení jej výskyt výrazne poklesol, pričom v oblasti výskytu rakoviny žalúdka bol zaznamenaný len zvoľna klesajúci trend. Napriek tomu to neznamená, že treba túto neúnavnú baktériu podceňovať. Časté gastritídy môžu viesť ku strate schopnosti slizničnej žalúdočnej membrány vylučovať kyselinu, vtedy hovoríme už o tzv. atrofickej gastritíde, ktorá môže byť príčinou nádorových zmien.

Príznaky sa nemusia objaviť

Helicobacter by sme dnes mohli nájsť u početnej časti populácie, avšak nie u každého sa musia objaviť aj klinické príznaky ako pocit ťažkého žalúdka, pálenie záhy, nafukovanie, zápcha či nepravidelné vyprázdňovanie, ale napríklad aj zvýšená únava. Okrem toho sa infekcia Helicobacter pylori môže prejaviť aj rôznymi kožnými problémami, nezriedka je to napríklad akné, začervenanie a svrbenie kože či ekzematoidný výsev. Takže keď vás okrem tráviacich ťažkostí zaskočí nepríjemná vyrážka, nečudujte sa, ak vás kožná lekárka pošle na vyšetrenie ku gastroenterológovi.

Aj to je dôvod na to, aby sme dodržiavaním hygienických zásad v maximálnej miere bránili prenosu tejto baktérie, ktorá sa podieľa nielen na vzniku vredovej choroby žalúdka.

Pri návšteve odborného lekára - gastroenterológa, v prípade podozrenia na vredové ochorenie pacient obvykle absolvuje rôzne vyšetrenia. Fyzikálne vyšetrenie väčšinou spočíva v tom, že lekár identifikuje bolesť v oblasti nadbruška, ktorá sa pri zatlačení zväčšuje.

Jednou z moderných a neinvazívnych vyšetrovacích metód je dychový test, ale Helicobacter pylori možno zistiť aj rozborom krvi a stolice. Krvný test má však spoľahlivosť asi 70 - 80 %, presnejšie možno stanoviť prítomnosť protilátok vyšetrením stolice, dychový test sa spomedzi neinvazívnych vyšetrovacích metód javí ako najspoľahlivejší. Pri takomto spôsobe vyšetrenia pacient vypije dávku urey s obsahom rádioaktívneho uhlíka a pomocou biochemických procesov, ktoré v organizme prebehnú, možno prítomnosť helicobactera indikovať zo vzduchu, ktorý pacient vydýchne.

Ďalším krokom je endoskopické vyšetrenie, pomocou ktorého sa dá spoľahlivo odhaliť vredová choroba, ako aj odobrať vzorka pre histologické vyšetrenia. Endoskopia je pre mnohých pacientov strašiakom a odrádza ich od návštevy lekára, alebo ju odďaľujú. Avšak možný závažný dôsledok zanedbania - krvácajúci, prípadne prasknutý žalúdočný vred, môže mať pri nedostatočne rýchlom lekárskom zásahu fatálne následky.

Obavy z endoskopie nie sú namieste

Endoskopické vyšetrenie - gastroskopia, zďaleka nie je také problematické, ako si mnohí myslia. Veľa záleží od pacienta samotného, v akom je psychickom rozpoložení a do akej miery je informovaný o priebehu vlastného vyšetrenia. Väčšinou majú pacienti neskrývané obavy, mnohí však po vyšetrení uvádzajú, že v skutočnosti to také dramatické nebolo. Veľmi dôležitý je preto prístup zdravotníckeho personálu - pri správnej „navigácii" lekárom alebo sestrou by nemal byť problém vyšetrenie zvládnuť.

Možno ho urobiť aj v premedikácii, prípadne v celkovej anestéze. Aj perspektíva v tejto oblasti vyznieva sľubne - čoraz sofistikovanejšia robotizácia vyšetrovacích techník prináša revolučné riešenia. Podľa vyjadrení odborníkov sú už teraz dostupné špeciálne kapsule, obsahujúce miniatúrnu kameru. Ak pacient prehltne takúto kapsulu, prejde celým jeho tráviacim traktom a kamera nakrúti záznam. V súčasnosti sa takéto vyšetrenie, keďže je veľmi nákladné, využíva len v prípade, že nie je možné odhaliť príčinu opakovaného krvácania.

Pri diagnostikovaní infekcie Helicobacter pylori lekár nasadí antibiotickú liečbu, ktorá obvykle trvá týždeň, avšak liečba vredového ochorenia zaberie podstatne viac času - môže to byť až 6 týždňov. Či už v rámci prevencie, počas liečby alebo po nej, je veľmi dôležité vyhýbať sa stresu. Ten sa nakoniec podpisuje pod mnohé závažné ochorenia, a namieste sú aj diétne opatrenia. O škodlivosti fajčenia či nadmerného požívania alkoholu hovoriť nemusíme, toxíny obsiahnuté v tabakovom dyme okrem iných negatívnych účinkov zhoršujú aj prekrvenie žalúdočných stien. V dôsledku toho sa zvyšuje citlivosť žalúdočnej sliznice na pôsobenie agresívnych tráviacich štiav, čím vznikajú vhodné podmienky napríklad aj pre deštruktívne pôsobenie Helicobactera pylori.

Rizikové faktory rakoviny žalúdka

V súčasnosti prevláda názor, že infekcia Helicobacter pylori sa výrazne podieľa na vzniku vredovej choroby a príčina vzniku rakovinového ochorenia žalúdka je multifaktoriálna, Helicobacter pylori zrejme nezohráva až takú zásadnú rolu.

Aké sú teda rizikové faktory rakoviny žalúdka? V rozhovore pre Vitagastro magazín doc. MUDr. Marián Bátovský, CSc., mim. prof. SZU uviedol: Niečo je dané geneticky, niečo stravou - najmä nitrozamíny, nitráty, vyskytujúce sa v potrave, môžu viesť k vzniku karcinómu žalúdka. Eradikáciou infekcie Helicobacter pylori v populácii zaznamenávame menej komplikácií vredovej choroby, ktorá bola nebezpečná najmä tým, že vyvolávala krvácanie, vznik pylorostenózy a perforácie. Liečba týchto komplikácii bola denným „chlebom" pre chirurgov, z ktorého sme im vlastne ukrojili, pretože týchto komplikácií je značne menej. Moderná liečba vytláča aj potrebu dodržiavať prísnejšie diétu, pretože lieky dokážu počas 24 - 48 hodín zbaviť človeka bolestí, takže dnes už v podstate netrváme na diétnych opatreniach, ktoré sme vyžadovali kedysi - napr. zákaz pitia čiernej kávy a požívania dráždivých či ťažkých jedál."

To však neznamená, že sa treba oddávať nezriadenému gastronomickému hýreniu, správna životospráva je jedným z hlavných predpokladov kvalitného zdravia vo všeobecnosti. K pravdepodobnosti vzniku karcinómu žalúdka okrem spolupôsobenia infekcie Helicobacter pylori prispievajú aj viaceré genetické faktory, netreba podceniť ani spomínaný stres, zlozvyky ako fajčenie, nadmernú konzumáciu alkoholu, ale aj mnohé nežiaduce vplyvy životného prostredia.

pondelok 12. 10. 2009 10:51 | Miriam Vojteková
© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.