BRATISLAVA. Zajakavosť u nás verejnosť až donedávna považovala za problém, ktorý súvisel výlučne s detským vekom. Prehliadalo sa, že sa objavuje aj u tínedžerov či dospelých.
Dnes rodičia poruchy vývinu reči u detí nepodceňujú, ale často podceňujú čas, hovoria klinické logopedičky Anastázia Kormanová z Ambulancie rannej logopedickej intervencie aj Ľubomíra Štenclová z bratislavského Centra pre dysfluencie pri Slovenskej zdravotníckej univerzite. Centrum sa od roku 2003 zaoberá narušením plynulosti reči, teda zajakavosťou aj brblavosťou.
Dieťa z poruchy nevyrastie
Tradovalo sa, že zo zajakavosti si netreba robiť až takú ťažkú hlavu, vraj dieťa z nej vyrastie. Nie je to pravda. Detí, ktorých reč nie je plynulá, pribúda. Vraj k tomu prispieva hektická doba, v ktorej je oveľa viac stresu, ale aj dokonalejšia diagnostika.
„Už u detí od ôsmeho mesiaca vieme zistiť, ako aj v ďalších dôležitých štádiách vývinu reči určiť vývinové prediktory, podľa ktorých môžeme stanoviť, či nie je vývin reči nejakým spôsobom oslabený,“ povedala nedávno pre TASR Kormanová.
Štenclová hovorí, že do poradne už chodia rodičia aj s dvaapolročnými deťmi. „Je to dobre, lebo sa urobia základné opatrenia, aby sa stav plynulosti reči nezhoršoval. V tomto prípade ide o poradenstvo pre rodičov, keď sú rodičia oboznámení s komunikačnými stratégiami, ktoré napomáhajú podporovaniu plynulosti reči v domácom prostredí.“
Zajakavosť sa dedí
Základnú príčinu zajakavosti stále nepoznáme. U chlapcov sa vyskytuje štyrikrát častejšie ako u dievčat.
„Vedci našli niečo, čo možno považovať za genetický základ pre určité rečové problémy, ktoré môžu napokon vyústiť do zajakavosti,“ hovorí Štenclová. „Dedičná je zvyčajne iba dispozícia ku vzniku zajakavosti. “
Neplynulosť reči môžu vyvolať aj neskôr isté faktory. Môže sa tak udiať v puberte, ale aj v dospelosti. „Zajakavosť môže spustiť úraz alebo intenzívne prežitá psychická trauma,“ hovorí Ľubomíra Štenclová. Príčinu spresní precízna diagnostika.
V zmiešaných manželstvách, kde je jeden z rodičov cudzinec a hovorí sa viacjazyčne, môžu mať tiež deti problém s plynulosťou reči. „Stáva sa tak vtedy, keď je bilingvizmus nesprávne v praxi aplikovaný. Psychické napätie by mohlo spustiť zajakavosť,“ vysvetľuje Štenclová.
Centrum pre dysfluencie vypracovalo pre rodičov a učiteľov brožúrku, v ktorej ponúka rady, ako sa správať k dieťaťu, ktorého reč nie je plynulá a ako mu ju pomáhať zlepšiť.
Terapia je zdĺhavá
Logopedička upozorňuje, že terapia je zdĺhavá. „Niekedy u menších detí stačia určité preventívne výchovné opatrenia a stav sa upraví,“ hovorí Štenclová. „U tých starších je to zložitejšie, lebo musíme prísť na ťažisko problému, čo je zdĺhavejšie. Počet sedení sa líši od prípadu k prípadu, maximálna doba sú dva roky,“ povedala. „Pri identifikácii sa s dieťaťom nakrútime na kameru, urobíme si analýzu, čo ono vidí, čo mu prekáža, treba s ním o tom rozprávať. Treba ho naučiť, aby problém dostalo pod kontrolu.“
Centrum má ambulantné hodiny aj popoludní, logopedické stretnutia pripravuje pre každého pacienta individuálne. „U detí v školskom veku veľmi pomôžu skupinové sedenia, kde pochopia, že aj iní môžu mať tento problém.“ Pri niektorých druhoch zajakavosti pomáha joga.
Dospelí musia byť trpezliví
So zajakavými pacientmi sa stretáva aj praktický lekár Peter Lipták z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. „Mnohí sú zasiahnutí psychicky hlbšie než osoby invalidné. Zajakavý potrebuje pocit, že sa naňho ľudia dívajú ako na zdravého človeka, že si nevšímajú, ako sa zajakáva. To mu môže dať aj istota, že ho niekto potrebuje.“ Zajakávajúci sa nie sú chorí, zajakavosť sa nelieči, ale upravuje, pomáha, keď sa človek naučí inú rečovú techniku.
Štenclová si spomína na vysokoškoláka, ktorý k nim začal chodiť, lebo sa rozhodol zlepšiť svoju plynulosť reči. Jeho povolanie bolo rečovo podmienené. Dovtedy nebol u žiadneho odborníka. Uňho bola zanedbaná prevencia v predškolskom veku.
Herec zajakavosť stráca
Žiadny človek nerozpráva úplne plynulo, každému sa z času na čas stane, že má v reči pauzy. K zajakavosti sa hlási aj veľa hercov. Pred kamerou však hovoria plynule.
„Keď účinkujú v nejakej filmovej role, a nevystupujú za seba, môžu mať veľmi plynulý prejav. Ale keď už chcú vyjadriť nejakú svoju myšlienku, to je iné. Plynulosť reči sa dá dostať pod určitú kontrolu, ale predsa len kontrolovať všetko sa celkom nedá a je to aj príliš únavné," povedala Štenclová.
- Odborne je zajakavosť podľa zaužívaných definícií syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov, ktoré sa podieľajú na hovorení a prejavuje sa najnápadnejšie nedobrovoľnými pauzami v reči, špecifickými pauzami, ktoré narúšajú plynulosť procesu hovorenia a pôsobia rušivo na komunikačný zámer.
Zakladateľ Americkej spoločnosti zajakavosti Malcolm Fraser radí: „Inzerujte svoju chybu reči! Prináša to oslobodenie. Zakaždým, keď máte možnosť s niekým hovoriť o svojej zajakavosti, urobte to.“
Žart z vlastnej rečovej nedostatočnosti môže vyvolať v spoločnosti uvoľňujúci výbuch smiechu, dobrý pocit veselia pre všetkých. Vysmievaný tínedžer môže zasa asertívne opáčiť varovaním: „Áno, ja kokcem. Daj si pozor, je to nákazlivé!“
Američan Charles Van Riper pôsobil na Michiganskej univerzite ako vedecko-výskumný pracovník. Od detstva sa zajakával. V publikácii Zajakávaš sa? Nezúfaj, ktorá vyšla v Česku, napísal svoje posolstvo tínedžerom s podobným problémom.
„Keď som mal sedemnásť, do budúcnosti som nemal vyhliadky. Hrozne som sa zajakával, dlhé a ťažké bloky v reči sprevádzalo pohadzovanie hlavou, šklbanie v tvári. Bránilo mi to v komunikácii. Boli to drsné roky,“ píše Van Riper.
Najhoršie však bolo, že sa cítil ako beznádejný prípad. „Teraz ako 82-ročný sa obzerám dozadu s pocitom zadosťučinenia a naplnenia. Mal som skvelú prácu, oženil som sa s milou ženou, mám tri deti a deväť vnúčat. Zarobil som na knihách, ktoré som napísal. Natáčal som filmy, pripravoval som televízne a rozhlasové programy, vystupoval som na zhromaždeniach “
Vyzerá to, že sa zbavil zajakavosti. „Nie je to pravda. Zajakával som sa stále. Spoznal som však, že ak sa naučím s týmto problémom žiť a vyrovnám sa s ním, démon nado mnou stratí moc.“
Autor: Jarmila Horáková
