SME

Môžem cvičiť po infarkte?

Človek je predurčený k pohybu, avšak napriek tomu sa hýbeme stále menej. Nedostatok fyzickej aktivity sa podpisuje pod mnohé zdravotné problémy. A naopak, pohyb je základnou súčasťou prevencie rôznych, napríklad aj srdcovo-cievnych ochorení. Možno však be

Vhodnou formou fyzickej aktivity po infarkte je napríklad cvičenie na rotopede či stacionárnom bicykli.Vhodnou formou fyzickej aktivity po infarkte je napríklad cvičenie na rotopede či stacionárnom bicykli. (Zdroj: FLICKR.com)

z zábran cvičiť po prekonaní infarktu?

Fyzickú aktivitu vo všeobecnosti odborníci odporúčajú ako nevyhnutnú súčasť prevencie. Pomáha udržiavať optimálnu hmotnosť, znižovať krvný tlak, spaľovať cholesterol a trénuje aj srdce. V prípade niektorých ochorení však musíme byť pri športovaní opatrní. Ak máte napríklad problémy so srdcom, o ktorých ani nemusíte vedieť, v prípade infekcie alebo nachladnutia vám fyzická aktivita môže spôsobiť závažné ťažkosti. Niektoré vírusy (aj chrípkový) môžu spôsobovať myokarditídu - zápal srdcového svalu, v kombinácii so športovaním sa vystavujete nebezpečenstvu poškodenia srdcového svalu (kardiomyopatia), ale aj náhlemu úmrtiu.

Samozrejme, zdravý človek si môže bez obáv dopriať v rozumnej miere rôzne druhy športu, či už dynamické alebo statické. Akonáhle však ochorie a prekoná napríklad infarkt, začne si klásť otázku. Môžem športovať? Aká fyzická námaha je pre moje srdce bezpečná?

Cvičeniu sa nevyhýbajte

Je nezmysel, aby ste sa po srdcovom infarkte začali fyzickej námahe úplne vyhýbať. Je dokázané, že ľudia, ktorí prekonali srdcový infarkt a nemajú dostatok pohybu, umierajú 3 - 4-krát častejšie ako tí, ktorí pravidelne cvičia. „Dôležité je však vedieť, kedy a akú fyzickú záťaž si po prekonaní takého závažného ochorenia môžete dovoliť. Samozrejme, musíte sa poradiť so svojím kardiológom.

Po prekonaní srdcového infarktu pacient v prvej fáze absolvuje nemocničnú rehabilitáciu. Jej cieľom je zabrániť napríklad tromboembolickým komplikáciám, a taktiež by mala chorého pripraviť na návrat do bežného života. Po prepustení z nemocnice by mal pacient asi po dobu troch mesiacov prísne dodržiavať zásady ponemocničnej rehabilitácie. Musí sa oboznámiť s pravidlami a zásadami sekundárnej prevencie, ktoré treba, samozrejme, dôsledne dodržiavať podľa pokynov lekára. Niektorí pacienti v závislosti od závažnosti svojho zdravotného stavu potrebujú prísnejší lekársky dohľad a kontroly EKG.

Potom nastupuje obdobie stabilizácie, počas ktorého by sa mal pacient začať orientovať na vytrvalostný tréning a upevniť nastolené zmeny v svojom životnom štýle. Nakoniec nastupuje udržiavacia fáza, v ktorej je jeho úlohou pokračovať v dodržiavaní predchádzajúcich zásad, avšak v tomto období už postačuje minimálna odborná kontrola.

Akú záťaž si môžem dovoliť?

Veľmi dôležité je stanoviť intenzitu odporúčanej záťaže, s čím vám pomôže váš lekár, ktorý určí vhodnú a bezpečnú intenzitu na základe výsledkov záťažových testov.

Aby ste dosiahli požadovaný výsledok cvičenia, musí byť táto záťaž dostatočná, avšak na druhej strane, samozrejme, absolútne bezpečná. Odborníci sa nie vždy vedia zhodnúť v tom, či je málo intenzívna a dostatočne dlho trvajúca záťaž rovnocenná s intenzívnejšou záťažou počas kratšej doby.

Lekár teda odporučí vhodnú intenzitu záťaže podľa individuálnych potrieb a možností pacienta, a ten musí potom sám vedieť rozpoznať, ako túto záťaž vníma. Slúži k tomu napríklad aj tepová frekvencia - lekár by mal pacienta naučiť merať si tepovú frekvenciu a informovať ho, akú hranicu by nemal prekročiť.

Pred samotným tréningom je potrebné telo najprv zahriať a pripraviť na vlastné cvičenie. Ideálna je chôdza, popreťahovanie svalstva alebo krátka rozcvička. Takisto po tréningu by pacient nemal „padať od únavy", či ísť rovno do sprchy, vhodná je krátka relaxácia - môže sa opäť chvíľu poprechádzať alebo si popreťahovať svalstvo.

Trénovať môžete doma, napríklad na rotopede alebo bežiacom páse, pokiaľ chcete ísť do prírody, vhodná je cyklistika či beh. Ešte pred prepustením z nemocnice by sa mal pacient poradiť s lekárom a fyzioterapeutom o najvhodnejšom spôsobe záťaže. Títo odborníci odporučia aj to, aké parametre a pocity si treba pri fyzickej záťaži všímať a sledovať:

  • Tepová frekvencia - pulz si môžete kontrolovať hmatom na zápästí alebo na krku (krčná tepna - tzv. krkavica)
  • Dbajte na to, aby vaša tréningová tepová frekvencia nepresiahla určitú hodnotu - vyrátate ju podľa vzorca: (220 - vek) krát 0,6 - 0,8. Ide však o orientačný odhad, tepová frekvencia býva ovplyvnená liekmi, ktoré pacient užíva.
  • Ideálnu tréningovú tepovú frekvenciu by mal určiť váš kardiológ na základe záťažových testov.
  • Pri cvičení sa riaďte subjektívnymi pocitmi, ak cvičenie začne byť nepríjemné, nie je bezpečné.

Ak sa u vás pri cvičení objavia niektoré z nasledujúcich príznakov, ide o varovné signály, ktoré upozorňujú, že cvičenie neznášate, alebo by ste ho mali prerušiť:

  • bolesť na hrudi, najmä ak sa podobá bolesti pri infarkte,
  • nadmerná dyšnosť, pocit nedostatku vzduchu, ktorý pretrváva aj po skončení cvičenia,
  • nepravidelný tep,
  • bolesti hlavy, závraty,
  • pretrvávajúca únava.

Intenzita záťaže by nemala byť vyššia ako tá, pri ktorej ste schopní rozprávať!

Odborníci ako najvhodnejšiu odporúčajú dynamickú záťaž, pri ktorej sa strieda rytmické sťahovanie svalových skupín s ich uvoľňovaním. Napríklad chôdzu, plávanie, beh, jazdu na bicykli, beh na bežkách a pod. Neodporúčajú sa silové cvičenia ako posilňovanie, kulturistika, zdvíhanie ťažkých predmetov alebo činnosti ako odpratávanie snehu či práce na stavbe a pod..

S čím začať?

Pacienti, ktorí prekonali infarkt, by nemali po prepustení z nemocnice otáľať s fyzickou aktivitou, vhodné je začať s prechádzkami, vzdialenosti môžete postupne predlžovať a chôdzu zrýchľovať. Neskôr môžete pridať plávanie či jazdu na bicykli. Nezabúdajte však na to, že pred začiatkom každého cvičenia by ste mali najprv rozohriať a rozhýbať svoje svalstvo a takisto po cvičení je potrebný krátky relax - napríklad v podobe strečingu. Nadmerné preťaženie stuhnutých svalov môže viesť k rôznym svalovým a kĺbovým poraneniam. Vhodná rehabilitácia po srdcovom infarkte znižuje výskyt komplikácií, odďaľuje možnosť ďalšieho infarktu a zlepšuje kvalitu života pacienta. Akonáhle sa však objaví bolesť na prsiach, bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť či pocit preskakovania srdca, okamžite by ste mali vyhľadať odborníka.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 659
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 573
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 775
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 093
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu