logo
Sme.sk | Primar.sk | Krása | Neželané jazvy. Môžeme sa ich zbaviť?

Jazvy. Tie na duši sú boľavé, tie na tele zasa viditeľné. Najmä tzv. keloidné a hypertrofické jazvy, ktoré sú obvykle hrubé, vyzdvihnuté nad povrch kože nikomu na atraktivite nepridávajú. Dajú sa však odstrániť?

Obvykle sú najmä estetickým problémom, ktorý však každý môže vnímať inak. Niekomu jazvy prekážajú a hanbí sa za ne, iní ich zasa považujú za originálny „suvenír“. V oblasti jaziev nevyrastajú vlasy, nie sú v nich ani mazové či potné žľazy a v procese hojenia môžeme v jazve a jej okolí pociťovať svrbenie v dôsledku pôsobenia prítomného histamínu. Rana sa bez viditeľnej jazvy dokáže zhojiť len v prípade, že bola poškodená iba najvrchnejšia časť kože – pokožka, napríklad pri povrchovom oškretí.

Nie každá jazva je však rovnaká, odborníci odlišujú niekoľko druhov.

Hypertrofické jazvy sú vyvýšené nad povrchom kože a často sú dočervena sfarbené, hrubé a stvrdnuté. Obvykle svrbia alebo bývajú bolestivé, avšak nepresahujú oblasť pôvodného zranenia. Vznikajú veľmi skoro po poranení, obvykle do 4 týždňov. Zvyčajne postupom času vymiznú, alebo sa zmiernia.

Keloidné jazvy sú benígne hypertrofie spojivového tkaniva, ktoré vznikajú po poranení alebo inom poškodení kože. I keď boli známe už pred tisíckami rokov, z medicínskej literatúry sa o nich dozvedáme od začiatku 19. storočia.

Keloidné jazvy zasahujú za hranice pôvodnej jazvy, vznikajú neskôr, dokonca aj niekoľko rokov po poranení. Priemerný čas vzniku takejto jazvy je podľa odborníkov 30,4 mesiaca. Keloidné jazvy majú väčší sklon k recidívam po predchádzajúcej chirurgickej liečbe. Ak by sme urobili histologické vyšetrenie takejto jazvy, odhalilo by prítomnosť veľkých povrazcov kolagénu, ktoré zasa chýbajú u hypertrofických jaziev.

Fibroblasty - väzivové bunky keloidných jaziev produkujú viac kyseliny hyalurónovej ako normálne fibroblasty. Tento druh jaziev môže byť sfarbený dočervena alebo bývajú hyperpigmentované. Často pacienta svrbia, alebo v nich pociťuje bolesť. Ak sú takéto jazvy príliš rozsiahle, môžu na okolité tkanivo pôsobiť sťahujúco, čo môže mať za následok dokonca obmedzenie určitého pohybu.

Najčastejšie sa keloidy vyskytujú na ramenách, hrudníku, ušniciach, pleciach a lícach. Vznik keloidov býva aj geneticky podmienený, odborníci hovoria, že obvykle sa vyskytujú vo veku od 10 do 30 rokov a 3- až 18- krát častejšie sa vyskytujú u čiernej ako bielej populácie. Vznikajú ako odpoveď na rôzne poruchy integrity kože. Môžu to byť chirurgické výkony, tetovanie, poštípanie hmyzom, očkovanie, porezanie, popálenie, piercing a môžu vznikať i spontánne, bez predchádzajúceho úrazu či poškodenia.

Ďalším typom jazvy sú tzv. atrofické jazvy – objavujú sa obvykle po akné alebo ovčích kiahňach, pod úrovňou okolitej kože. Majú tvar jamôk alebo lievikovitý charakter.

Ako bude jazva vyzerať

Čo však rozhoduje o tom, aký druh jazvy sa vytvorí? MUDr. Alexandra Novotná, riaditeľka kliniky plastickej chirurgie, estetickej a laserovej medicíny Esthetic v Bratislave vysvetľuje, že „v hojacom sa tkanive prebiehajú dva procesy - tvorba a odbúravanie. Ak dôjde k ich narušeniu, prejaví sa to na vzhľade jazvy. Ak prevažuje nadmerné tvorenie novej kože, vytvoria sa tzv. hypertrofické jazvy. Hypertrofické jazvy sú obmedzené na rozsah rany. Keloidy sú už jazvy, ktoré prečnievajú línie rany.“

Keloidné jazvy vznikajú ako odpoveď na rôzne formy porušenia integrity kože – aké sú však najčastejšie príčiny? Odborná literatúra udáva, že sa môžu tvoriť neskôr, aj roky po poranení a dokonca vraj môžu vznikať aj spontánne. MUDr. Novotná vysvetľuje, že „príčina nie je exaktne dokázaná. Popisujú sa genetické a hormonálne vplyvy. Zle sa hojaca jazva však môže vzniknúť po akomkoľvek poranení kože a na ktorejkoľvek časti tela. Predisponované lokality – ramená, dekoltáž a brada majú vysokú tendenciu ku tvorbe keloidov, kým očné viečka, genitálie, dlane, chodidlá nôh, rohovka a sliznice sú postihované minimálne.“

Môžu byť nebezpečné?

Doteraz sme hovorili najmä o estetickom hendikepe, skrývajú však takéto jazvy aj potenciálne riziko? Lekárka vysvetľuje, že „keloidná jazva rastie bez ohľadu na to, či zatláča dôležité štruktúry. Môže obmedzovať pohyb, ale v extrémnom prípade môže byť aj vážnym zdravotným rizikom. Nikdy sa spontánne neupraví, na rozdiel od hypertrofickej jazvy, ktorá vekom vybledne, ale ostáva nad povrchom kože, kde predstavuje len estetický problém.“

Ak máte záujem poradiť sa s odborníkom v oblasti estetickej medicíny, môžete sa v našej online poradni estetická medicína obrátiť na MUDr. Alexandru Novotnú.

Možnosti liečby

Liečba keloidných jaziev ponúka niekoľko terapeutických postupov. Jednou možnosťou je aplikácia interferónov, ktoré môžu mať vplyv na tvorbu kolagénu v jazve. Interferóny sú proteíny, ktoré prirodzene vytvárajú bunky ako odpoveď na vírusovú alebo inú stimuláciu.

Ďalšou možnosťou je kryoterapia (zmrazenie, najčastejšie pomocou tekutého dusíka alebo oxidu uhličitého) – pri nej sa využíva ischemické poškodenie tkaniva, ktoré následne vedie k nekróze a zmenšeniu keloidu. Táto metóda sa môže kombinovať aj  s inými metódami, napríklad s liečbou kortikosteroidmi.

Ďalšou možnosťou je liečba s využitím frakcionovanej terapie röntgenovým žiarením, tu sú výsledky uspokojivé zhruba len u polovice prípadov a potrebná je, samozrejme, ochrana pred žiarením.

Kortikosteroidy sa môžu používať ako monoterapia alebo aj v kombinácii s chirurgickou liečbou. Ak sa jazvy liečia len chirurgicky, prítomné je vysoké riziko recidív, preto sa chirurgická liečba často kombinuje s iným typom liečby.

Z neinvazívnych terapií sa využívajú napríklad silikónové náplaste a gély, ktoré sa aplikujú priamo na jazvu. Iným druhom terapie je využitie ultrafialového žiarenia A1 spektra. MUDr. Novotná dopĺňa, že z ďalších metód sa využíva aj zbrúsenie frakčným CO2 laserom alebo ER laserom.

Najprv sa musí zahojiť rana

Ak by sme si položili otázku, ktoré z jaziev – či hypertrofické alebo keloidné majú väčší sklon k recidíve, MUDr. Novotná odpovedá, že sú to jednoznačne keloidné. „Žijú svoj ‚vlastný život‘, podobne ako niektoré benígne tumory, v zriedkavých prípadoch dochádza až k malígnemu zvrhnutiu keloidu,“ upozorňuje lekárka.

Nepekné a aj traumatizujúce však bývajú aj spomínané atrofické jazvy, ktoré sa vytvárajú na tvári napríklad po akné. MUDr. Novotná vysvetľuje, že v ich liečbe sa osvedčila aplikácia kyseliny hyalurónovej. „Dno jazvy ‚podrežeme‘ a vyplníme kyselinou a následne opakovane zbrúsime frakčným laserom,“ vysvetľuje Alexandra Novotná.

Ak už máte na svojom tele akúkoľvek jazvu, nezabúdajte na to, že je potrebné ju dostatočne zvláčňovať vhodným krémom. Majte však na pamäti, že jazvu možno začať liečiť až po zahojení poranenia, rôzne krémy a masti určené na liečbu jaziev určite nie sú vhodné do otvorenej, ešte nezahojenej rany.

streda 2. 3. 2011 | Miriam Vojteková
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.