logo
Sme.sk | Primar.sk | Téma | Probiotiká. Keď mikróby pomáhajú a slúžia

Probiotiká. Keď mikróby pomáhajú a slúžia

Vydané 12. 5. 2011 o 0:00 Autor: Miloš Mikuš | FOTO - Miloš Mikuš a Profimedia

Kto by nepočul o priateľských baktériách? Prečo sú niektoré z nich prospešné pre naše zdravie a prečo by sme ich mali užívať pravidelne?

Predstava že v jednom hlte skonzumujete niekoľko miliárd mikroorganizmov, je dosť desivá a na rebríčku nechutností sa blíži k hrsti živých dážďoviek alebo k porcii vyprážaných kobyliek. Skutočnosť, že mnohí z nás takmer denne a vedome prijímajú takéto kvantá baktérií, sa môže javiť ako nezmyselný čin, hraničiaci so zdravotným hazardom.

Podstatne racionálnejšie stanovisko zaujmete, ak si uvedomíte, že miliarda nepatogénnych baktérií sa nachádza v jednom čerstvom jogurte, acidofilnom mlieku alebo v sto gramoch bryndze a nazývame ich probiotikami.

Potrebujeme ich?

Baktérie sú všade okolo nás a napriek tomu, že sme si v poslednom storočí zvykli proti nim bojovať, pre svoj život ich naozaj potrebujeme. Mikroorganizmy trvale kolonizujú povrch nášho tela a všetky naše sliznice. Našu imunitu formovali už baktérie, s ktorými sa počas svojho tehotenstva stretli naše mamy.

Ak nás vynosili v dedinskom prostredí alebo na gazdovstve, potom máme výrazne menšiu šancu, že budeme trpieť alergickými ochoreniami. Záleží však aj na mieste a spôsobe, akým sme sa dostali na svet. Keďže sa rodíme zo sterilného prostredia, prvé baktérie, ktoré nás okamžite kolonizujú, prichádzajú z pôrodných ciest a z okolia.

Ak sme prišli na svet cisárskym rezom (sekciou), potom nás prednostne kolonizovali všetky potvory z nemocničného prostredia a máme výrazne väčšiu šancu, že budeme celý život trpieť rôznymi formami alergií. Aj vďaka mikroorganizmom v našom tráviacom trakte sa náš imunitný systém učí nielen rozoznávať dobré a zlé, ale hlavne tolerovať, čo mu neškodí, a vyrovnať sa s patogénmi. Uvedené príklady sú len malou ukážkou významu baktérií pre zdravie, pričom rozhodujúcim faktorom je zloženie našej mikroflóry.

obr_01.jpg

Kvasinky a baktérie vyrábajúce z mlieka kefír. Len pri obrovskom zväčšení vidno,
že v jednom hlte kyslého mlieka je niekoľko miliárd probiotických baktérií

Dobré i zlé, známe i neznáme

Naše telo osídľujú mikroorganizmy, ktoré sme postupne získali z vonkajšieho prostredia. Sú prispôsobené na podmienky konkrétneho miesta a jedny žijú v ústach, iné v nose alebo v pošve a dokonca existujú aj druhy odolné proti kyslému prostrediu žalúdka. Každé miesto nášho tela má svoje spektrum baktérií, kvasiniek a mikroskopických húb, pričom väčšina z nich nás nijako neohrozuje a len malá časť patrí medzi patogénne druhy.

Je však normálne a bežné, že vo výtere z hrdla sa nájde zlatý stafylokok, že v žalúdku sa vyskytne helikobakter, v hrubom čreve prežívajú klostrídie a baktérie Escherichia coli, na vaginálnej sliznici vegetujú kandidy a na koži rôzne huby. Kým je ich počet nepatrný a nespôsobujú žiadne klinické príznaky, nie je dôvod na paniku a už vôbec nie na liečbu.

Črevná mikroflóra

Najviac mikróbov, s ktorými dlhodobo spolunažívame, sa nachádza v našom tráviacom trakte, hlavne v hrubom čreve, kde je desaťkrát viac bakteriálnych buniek, ako je počet všetkých buniek ľudského tela. Prítomné mikroorganizmy sú v podstate naším ďalším orgánom, ktorý sa podieľa aj na konečnom spracovaní tej časti potravy, čo sa nerozložila po prechode žalúdkom a tenkým črevom.

Produkujú vitamíny, rozkladajú mnohé antinutrienty, dokážu neutralizovať niektoré rakovinotvorné látky a toxíny. Celkový počet jedinečných druhov črevnej mikroflóry sa dnes odhaduje na 36 000 a blíži sa k druhovej rozmanitosti stavovcov na Zemi. Väčšinu z nich vedci ešte neizolovali a poznáme ich len podľa charakteristických molekulárnych znakov.

Tým, že takmer výlučne patria medzi anaeróbne organizmy – teda také, čo žijú bez prístupu vzduchu a kyslík im dokonca prekáža, nedokážeme zatiaľ väčšinu z nich úspešne vykultivovať, dopestovať a ani podrobnejšie charakterizovať.

obr_02.jpg

Iľja I. Mečnikov, nositeľ Nobelovej ceny z roku 1908, odhalil súvislosť
medzi dlhovekosťou a konzumáciou kyslomliečnych produktov

Mikroflóra verzus patogény

Jednotlivé baktérie črevnej mikroflóry, najmä laktobacily, vylučujú dovnútra čreva antibakteriálne pôsobiace látky (bakteriocíny) a aj takto sa podieľajú na ochrane proti patogénom. Baktérie sa nenachádzajú len voľne v čreve, ale mnohé sa viažu aj na črevnú sliznicu.

Tu svojou prítomnosťou dokážu pôsobiť proti mnohým patogénom, ktorým zabránia, aby sa naviazali, prešli do organizmu a spôsobili infekciu. A je čo brániť! Veď plocha celej črevnej sliznice je porovnateľná s polovicou futbalového ihriska. Každodenne nám na tomto území pomáha takmer kilogram a pol mikroorganizmov, ktoré tvoria mikroflóru každého človeka.

Jej zloženie a pomer sú jedinečné pre každého z nás a zrejme sú typickejšie ako odtlačok palca ruky. Výraznou mierou ovplyvňujú naše každodenné fungovanie i dlhodobé zdravie. Bakteriálne osídlenie sliznice čreva sa mení v priebehu života, pričom ho ovplyvňuje každodenná strava, životný štýl, vonkajšie prostredie, ako aj užívané lieky, najmä antibiotiká.

Už pred sto rokmi

Záujem o cielené ovplyvnenie črevnej mikroflóry na zlepšenie zdravotného stavu jedinca sa na vedeckú bázu dostal začiatkom minulého storočia. Iľja I. Mečnikov, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu udelenej v roku 1908, vo svojej knihe Predĺženie života opísal súvislosť medzi dlhovekosťou a konzumáciou kyslomliečnych produktov obyvateľmi Balkánu.

S veľkou dávkou prezieravosti a vedeckej intuície správne pochopil potenciál črevnej mikroflóry a jej zmien v prípade mnohých ochorení. Dnes máme dostatok vedeckých a klinických dôkazov o tom, že zloženie mikroflóry ako aj jej metabolický profil možno ovplyvniť pomocou probiotík. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie sú probiotiká živé mikroorganizmy, ktoré sú prospešné pre zdravie, ak sa podávajú v dostatočnom množstve.

Prírodnými zdrojmi probiotických organizmov sú kvasené potraviny, kde okrem kvasenej zeleniny (kapusta, uhorky a iná zelenina) majú mimoriadny význam kvasené mliečne produkty (najmä žinčica). Nie všetky mikróby prítomné v týchto produktoch sú automaticky probiotikami. Ich účinok musí byť dokázaný aj klinicky. Z našich tradičných kvasených produktov je probiotickou bombou tradičná bryndza.

obr_03.jpg

Profesor Libor Ebringer je dlhoročným odborným obhajcom skutočnej a zdravej
slovenskej bryndze – tá najlepšia je z nepasterizovaného ovčieho mlieka

Keď na pôvode záleží

Pred pár dňami sme síce boli svedkami, že princeznou sa môže stať aj deva z ľudu (aj kráľovský genóm treba občas oživiť), za bežných okolností však na pôvode záleží. Obzvlášť je dôležitý v prípade tradičného fermentovaného produktu, akým je bryndza, kde podstatná časť jej dietetických, chuťových aj zdravotných účinkov vyplýva z pôvodu jej zložiek a spôsobu spracovania.

Bryndza je jedným z troch salašníckych produktov, pre ktorú sme v rámci únie dokázali vydobyť štatút chráneného zemepisného označenia. Podľa špecifikácie schválenej úniou sa môže „Slovenská bryndza“ vyrábať zo zmesi kravského a ovčieho hrudkového syra, pričom podiel syra z kravského mlieka nesmie presiahnuť päťdesiat percent.

Už pri podaní tohto zápisu šlo o kompromis, lebo oviec a syra z ovčieho mlieka je málo. Pritom sa netrvalo na tom, aby sa ovčí syr vyrábal originálnym tradičným spôsobom z nepasterizovaného mlieka, čo v konečnom dôsledku znižuje kvalitu bryndze, lebo mnohé cenné zdraviu prospešné mikroorganizmy pasterizácia zabíja.

Napriek tomu sa aspoň upustilo od termizácie bryndze (tepelnej stabilizácie konečného produktu, ktorý následne neobsahuje prospešné mikrobiálne zložky) a mali sme „papier“ z únie, ako sa brániť menej kvalitnej „bryndzi“ hlavne z Poľska, ktorá často ovčí syr ani nevidela.

Zobuďte už ľud môj

Náš bežný zákazník by si okrem ceny mal v obchode všímať pôvod produktu, jeho zloženie a prípadne aj spôsob spracovania. Za „skvelou“ cenou sa zvyčajne skrýva nejaký podvod, ktorý sa väčšinou prejaví na kvalite a po dlhodobej konzumácii aj na zdraví.

Takto sa na náš trh snažia prešmyknúť aj produkty, ktoré si zachovávajú iba nepatrné percento z dietetických a zdraviu prospešných vlastností skutočnej bryndze. Nič nové pod slnkom. Naši starí bryndziari sa už pred sto rokmi museli brániť prozi falšovateľom a svoje poctivé produkty vyvážali pod ochrannou značkou združenia Hornouhorských spojených bryndziarní.

Tradičná salašnícka bryndza je stopercentne ovčia a nepasterizovaná. Rozdiel nie je iba v chuti, ale aj v jej nutričných vlastnostiach, pretože ovčie mlieko sa od kravského výrazne líši tým, že má vyšší obsah bielkovín, vápnika, vitamínov, má ideálnejšie zloženie tukov a je celkovo zdravšie aj vďaka jedinečnému zloženiu prítomnej mikroflóry.

obr_04.jpg

Slovenská bryndza. Tradičný produkt, ktorému už možno čoskoro odzvonia.
Vytlačia ju z trhu lacnejšie nekvalitné produkty bez chuťových vlastností
a hlavne bez vzácnych zdravotných účinkov. Bryndzová nátierka. Ideálne raňajky

Nezabite pravú bryndzu

Bryndza vyrobená skvasením syra z nepasterizovaného ovčieho mlieka obsahuje jedinečnú mikroflóru, ktorá sa podieľa aj na potlačení rastu potenciálne patogénnych baktérií, čím nahrádza potrebu pasterizácie. Tradičná bryndza pritom obsahuje sto- až tisíckrát viac prospešných mikrobiálnych druhov, ako sa nachádza v čerstvom jogurte.

Podľa výsledkov výskumného kolektívu profesora Libora Ebringera z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave sa po pravidelnej konzumácii sto gramov nepasterizovanej bryndze denne už po mesiaci znížila hladina „zlého“ LDL-cholesterolu v krvi a po dvoch mesiacoch došlo u dvoch tretín dobrovoľníkov aj k zníženiu krvného tlaku a hladiny cukru.

Pri pravidelnej konzumácii nepasterizovanej bryndze sa opísali jej pozitívne účinky na rednutie kostí, cukrovku alebo na cievne ochorenia. Naša tradičná bryndza má stále šancu zostať nielen národným kulinárskym symbolom, ale mala by sa stať uznávanou probiotickou funkčnou potravinou budúcnosti.

To by však trápiace sa slovenské ovčiarstvo a umierajúce bryndziarstvo nesmel zrážať na kolená ešte aj vlastný minister. Svojimi neprofesionálnymi rozhodnutiami pochováva tradičný produkt. Možno chýbajúca tradícia alebo kontinuita predkov mu bráni pochopiť, že ide o oveľa viac. Bryndza je jedným z našich národných symbolov, ktorý uznala aj únia. A nechceme ho z Poľska ani z Číny!

Od desiatich k piatim

Za posledné desiatky rokov sa naše stravovacie návyky, charakter a zloženie potravín, ktoré denne konzumujeme, zmenili tak, že odborníci na výživu hovoria o najväčšej zmene nášho stravovania od počiatku existencie ľudstva. Chemicky upravované alebo inak modifikované potraviny stratili mnohé prirodzene sa vyskytujúce zložky vrátane prirodzenej mikroflóry.

Hoci význam potravy a jej rozhodujúci vplyv na ľudské zdravie človeka pochopil už grécky lekár Hipokrat, ktorého výrok: „Nech tvoja potrava je tvojím liekom a tvoj liek tvojou potravou“ sa stal nesmrteľným, naše životné a stravovacie návyky tomu nezodpovedajú. Dôsledkom je epidemický nárast cukrovky, aterosklerózy a srdcovo- cievnych ochorení, ktoré dnes považujeme za civilizačné choroby.

Mnoho chronických ochorení súvisí s prijímanou stravou, pričom vzniku časti z nich možno zabrániť príjmom optimálnej potravy, vďaka špecifickým a vyváženým potravinovým zložkám vrátane jedinečného mikrobiálneho zloženia, čo môže významne ovplyvňovať zdravotný stav človeka. Neprítomnosť dostatočného množstva „priateľských baktérií“ sa dnes rieši aj pomocou farmaceutických produktov vo forme kapsúl, tabliet, prášku, kvapiek alebo sirupu.

obr_05.jpg

Žinčica. Väčšina ľudí sa jej bojí, lebo sú vraj pomalší ako ona. Z pravej žinčice
vás nepreženie, je to tekutá medicína plná probiotických baktérií. Pacienti, ktorí
s probiotikami súčasne užívali antibiotiká, mali o 52 percent nižší výskyt hnačiek.

Klinické účinky probiotík

Väčšina probiotík sa zatiaľ nepoužíva na liečbu, ale momentálne sú v úlohe podpory terapie alebo pomáhajú znížiť výskyt nežiaducich účinkov liečby. Nezanedbateľný je aj preventívny účinok mnohých probiotík. Ich užívanie ovplyvňuje nielen akútne zdravotné problémy priamo spojené s tráviacim traktom a jeho stavom (hnačky, obstipácie, plynatosť, koliky a poruchy vyprázdňovania), ale aj mnohé chronické ochorenia.

Je známe, že pravidelným a dlhodobým užívaním probiotík sa obmedzil rozvoj alergických ochorení u detí napriek ich dedičnej predispozícii, pričom probiotiká (Bifidobacteriumlactis BB-12 alebo L. rhamnosus GG) užívali už tehotné ženy a po pôrode dojčiace matky alebo ich nedojčené deti.

Podávanie vybraných probiotických kmeňov viedlo aj k zlepšeniu zdravotného stavu pacientov trpiacich na zápalové črevné ochorenia alebo k čiastočnej eliminácii nežiaducich účinkov chemoterapie a rádioterapie, čo umožnilo predĺžiť liečbu onkologických pacientov.

Ochorenia z civilizácie

Medzi mimoriadne perspektívne aplikácie probiotík patrí ich schopnosť ovplyvniť energetický metabolizmus človeka a s tým spojený rozvoj mnohých ochorení z civilizácie. Odhaduje sa, že viac ako tretina prípadov kardiovaskulárnych ochorení vzniká pravdepodobne v dôsledku nevyváženej stravy.

Konzumácia potravy obsahujúcej probiotiká sa ukazuje ako perspektívna stratégia na oddialenie vzniku cukrovky a s ňou spojených komplikácií. Keďže črevná mikroflóra súvisí aj s využívaním živín z potravy, neprekvapuje, že v črevnom trakte obéznych ľudí sa našli iné mikroorganizmy ako u jedincov, ktorí mali svoju hmotnosť pod kontrolou.

Zistilo sa, že vznik obezity predurčovali rozdiely v črevnej mikroflóre vznikajúce už krátko po narodení. Cielené ovplyvnenie zloženia a stavu mikroflóry by mohlo pomôcť udržať zdravú hmotnosť a zlepšiť sprievodné ochorenia, čo použitiu probiotík s klinicky potvrdenými účinkami dáva do budúcnosti preventívny aj terapeutický potenciál. Hoci lekárne už dnes ponúkajú skutočne kvalitné, klinicky overené probiotiká, nezabúdajte na ich konzumáciu v prirodzenej forme, pretože nič nenahradí jedinečnosť našej bryndze či žinčice.

Hlavné správy

Aktualizované 18:40

Spoplatnený obsahPoplatky za platby kartami sa prudko znížia, zákazníci ich nevidia

Výnosy bánk z platieb cez kartové terminály dostanú strop, obchody ušetria milióny.

TECH.SME.SK

Hollywood ustúpil diktátorovi, vyhrážali sa teroristickým útokom

Zažijete nový 11. september, varovali hackeri, pre ktorých zastavili premiéru filmu.

ROZHOVOR

Ridley Scott: Režisér je kapitán futbalového tímu

Britský režisér prichádza do kín s veľkofilmom Exodus: Bohovia a králi.

Z DOMOVA

Snem SAV schválil odvolanie predsedu Pastoreka

Predsedu SAV kritizujú za to, že nebránil rozpočet Ústavu.

Jogurt ráno i večer podporuje chuť do života, zlepšuje metabolizmus, podporuje imunitný systém, vyhladzuje vrásky, spevňuje prsia a zadok a zvyšuje zážitok zo sexu 23,65-
krát

Jogurt ráno i večer podporuje chuť do života, zlepšuje metabolizmus, podporuje imunitný systém, vyhladzuje vrásky, spevňuje prsia a zadok a zvyšuje zážitok zo sexu 23,65- krát

najčítanejšie
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní