SME

Psychika pacienta je pri liečbe veľmi dôležitá

Onkologické ochorenia sa v predstavách väčšiny laikov stále nevyhnutne spájajú so smrťou. A to aj napriek tomu, že ich liečba za posledné desaťročia výrazne pokročila vpred.

Pacient, ktorý sa nastaví pozitívne, má omnoho väčšiu šancu lepšie znášať liečbu, jej vedľajšie účinky ako aj psychický tlak, ktorý pramení zo samotnej diagnózy.Pacient, ktorý sa nastaví pozitívne, má omnoho väčšiu šancu lepšie znášať liečbu, jej vedľajšie účinky ako aj psychický tlak, ktorý pramení zo samotnej diagnózy. (Zdroj: Ilustračné foto: Flickr.com)

To, že rakovina neznamená nevyhnutne smrť, potvrdzuje aj MUDr. Ľuboš Drgoňa, ktorý sa onkológii venuje takmer 20 rokov. Pracuje na Oddelení klinickej hematológie a transfuziológie NOÚ, Bratislava. Svoju prácu má rád aj preto, lebo ho posúva nielen odborne, ale aj ľudsky.

Ste jedným z účinkujúcich vo videoprojekte Hovorme o tom, ktorého cieľom je podporiť pacientov a ich blízkych v ich boji s rakovinou...

Onkologické ochorenia sú v spoločnosti, priznajme si, strašiakom. A spoločnosť sa tejto téme z uhla pohľadu, ktorý prináša práve tento projekt, doposiaľ až na výnimky vyhýbala. Potenciál úprimných výpovedí od reálnych ľudí, ktorí so svojím ochorením zažívali prehry i víťazstvá, je taký mocný, že podľa môjho názoru je schopný búrať mýty a otvárať spoločnosti oči. A najmä pomáhať chorým, ich rodinám a blízkym. Projekt Hovorme o tom ma od začiatku zaujal natoľko, že som dokonca rád súhlasil s účinkovaním.

Prečo ste sa rozhodli venovať sa onkológii?

Moja onkologická anabáza sa začala posledným ročníkom štúdia na medicíne. Jedny z posledných stáží, ktoré sme absolvovali v rámci štúdia, boli stáže na onkológii u pána profesora Kozu. Bol to jeden z tých rozhodujúcich impulzov, keď sme sa viacerí z nášho krúžku rozhodli venovať sa onkológii. Doposiaľ som to neoľutoval.

Denne ste v rámci vašej práce konfrontovaný s desiatkami osudov v nie práve priaznivej fáze. Ako vás to ovplyvňuje v osobnej rovine?

Myslím si, že ma to ľudska posúva ďalej. Moja práca ma denne učí veľkej pokore. Pokore pred ľuďmi, ktorí vedia zvládať svoje ochorenie. Pred odvahou, s akou sa naši pacienti vrhajú do liečby často s neistým koncom. Sú odvážnejší, ako sme my na tej druhej strane barikády. Vážim si ich boj s chorobou a som rád, že mám možnosť im v tom pomáhať. To je pre mňa tá najväčšia výzva.

V súčasnosti sa veľa hovorí o tom, že psychika pacienta má vplyv na priebeh ochorenia, ale aj liečby. Podporujú skúsenosti z vašej praxe toto tvrdenie?

Psychika pacienta je jednou z najdôležitejších súčastí úspešnej liečby. To môžem na základe svojej lekárskej praxe jednoznačne potvrdiť. Pacient, ktorý sa po nevyhnutnom zvládnutí úvodnej fázy šoku z diagnózy a stresu, ktorý súvisí s príznakmi choroby, nastaví pozitívne, má omnoho väčšiu šancu lepšie znášať liečbu, jej vedľajšie účinky ako aj psychický tlak, ktorý zo samotnej diagnózy pramení.

Na túto tému som sa veľakrát rozprával aj s ostatnými kolegami, ktorí mali podobné pozorovania. Samozrejme, neexistuje žiadna exaktná porovnávacia štúdia, z ktorej by vyplývalo, že optimista má lepšie výsledky liečby ako pesimista. Ale naše odborné dojmy sú také, že pozitívne nastavený pacient skutočne znáša liečbu ľahšie a máme pocit, že nakoniec aj tú svoju vojnu vybojuje úspešnejšie ako pacient, ktorý je pesimisticky naladený.

Hovoria s vami niekedy pacienti o svojich psychických problémoch, ktoré spôsobuje fakt, že bojujú s ťažkou chorobou respektíve sú spojené s liečbou, ktorú podstupujú?

Je to veľmi individuálne. Väčšina pacientov nie je na začiatku svojej liečby takejto komunikácii otvorená. Pretože psychické problémy vnímajú ako súčasť svojej choroby. Neskôr, keď sa prelomia určité bariéry, je šanca, že sa otvorí aj priestor na komunikáciu o psychických ťažkostiach. Závisí to však najmä od vzťahu, ktorý sa medzi lekárom a pacientom vytvorí.

Niektorí pacienti sa mi ani za desať rokov našej spolupráce, nazvime to tak, neotvoria, nepriznajú. Na druhej strane mám pacientov, ktorí po mesiaci liečby, po mesiaci nášho kontaktu vedia svojej psychické ťažkosti definovať a dokonca poprosia o pomoc, ktorú ak viem, tak sa im, samozrejme, snažím poskytnúť. Ak je pacient v komunikácii otvorený a definuje lekárovi svoje problémy, dokáže tým výrazne napomôcť k lepšiemu priebehu liečby.

Pre väčšinu pacientov ste počas ich liečby, ale aj po nej človekom, ktorého slová majú na ich psychické nastavenie určite silný vplyv. Pravdepodobne ste si tejto zodpovednosti vedomý. Má to vplyv na spôsob, akým s pacientmi hovoríte?

Zodpovednosť onkológa v komunikácii so svojím pacientom je nesmierna, pretože už len ľahko nevhodne zvolená poznámka na začiatku môže negatívne ovplyvniť vývoj vzťahu lekár - pacient do budúcnosti. K medicíne, keďže v nej pracujeme s ľuďmi, patrí aj práca so slovom. A tá veľmi úzko súvisí s empatiou, schopnosťou vycítiť, aký spôsob komunikácie je pre toho konkrétneho pacienta najvhodnejší.

Niekto túto schopnosť má, niekto sa to musí naučiť. V prípade podávania informácii pacientovi a aj jeho rodine je, myslím si, dôležité hovoriť pravdu. Od samého začiatku. Avšak spôsob, ako pacientovi túto pravdu povieme, treba zvoliť podľa schopnosti pacienta takú informáciu prijať a spracovať. Je veľmi dôležité vedieť odhadnúť, či je pacient schopný prijať plnú pravdu ihneď, alebo postupne. To býva často veľkým umením. Takisto som sa to musel počas svoje praxe učiť a snažím sa o to stále.

Počas rokov, čo pracujete ako onkológ, sa dennodenne stretávate s ľudským utrpením – fyzickým aj psychickým. Ako ho vnímate a akým spôsobom sa Vás dotýka?

Utrpenie človeka je temnou stránkou medicíny. Netýka sa len onkológie. Takmer každá oblasť medicíny je konfrontovaná s utrpením. V onkológii je utrpenia možno viac. Fyzické utrpenie je súčasťou choroby i liečby. V súčasnosti má však moderná medicína k dispozícii prostriedky, ktorými dokážeme toto utrpenie účinne zmierniť, dokonca úplne odstrániť.

Niekedy spôsobujeme pacientovi fyzické utrpenie samotnou liečbou, ktorá na to, aby priniesla úspech v definitívnom zámere, musí byť agresívna a nepríjemná. Tu je veľmi dôležité s pacientom komunikovať a vysvetliť mu, že to, že podstupuje niečo ťažšie, bolestivejšie, je cenou za výsledok, ktorý touto liečbou alebo zákrokom môžeme dosiahnuť. To je pozitívne utrpenie.

Oveľa horšie je utrpenie, ktoré je definitívne, ktoré nakoniec vedie k tomu, že pacient zomrie, že ho stratíme. Predstavte si, že sa s pacientom stretávate veľmi často v priebehu mesiacov alebo rokov, a ten pacient nakoniec zomrie. Akokoľvek sa chcete odosobniť, je to často veľmi ťažké. Zatiaľ sa to snažím vnímať tak, že utrpenie istým spôsobom patrí k ľudskému životu. Nakoniec, utrpenie čiastočne prináša aj nejaký pokrok, či už v jednotlivých ľudských osudoch, vzťahoch, ale aj všeobecne.

Čo pre vás znamená vyliečený pacient?

Vyliečený pacient môže pre každého lekára znamenať niečo iné, v každom prípade je to vždy úspech. Každý jeden vyliečený pacient je pre mňa tým najväčším zadosťučinením za prácu, ktorú robím. Dáva jej zmysel a význam. Určite je to trochu aj o uspokojení prirodzenej profesionálnej samoľúbosti.

A čo dokážete ponúknuť pacientovi, ktorého vyliečiť nedokážete?

Bohužiaľ, napriek významným pokrokom v našom odbore medicíny sa v našom povolaní stále stretávame s pacientmi, ktorých vyliečiť nedokážeme. Vieme im však zabezpečiť dôstojný život s chorobou, dôstojný život aj v umieraní. A vieme im dokonca zabezpečiť aj dôstojnú smrť bez utrpenia, alebo len s minimom utrpenia.

Pokrok v medicíne je naozaj obrovský. Čo im zabezpečiť nevieme, je možno pokoj a vyrovnanie, ktoré musia nájsť sami. My im v tom môžeme len ukázať cestu. A to, ako sa títo ľudia dokážu vysporiadať so správou o definitíve ich diagnózy, je naozaj veľmi rozdielne. Závisí to od ich celkovej povahy.

Stretol som sa s ľuďmi, ktorí od začiatku vedeli, že ich choroba je nevyliečiteľná a nakoniec ich zabije. Napriek tomu si však kládli pred seba ciele, ktoré v rámci ich možností boli realizovateľné a keď ich naplnili – napríklad vydržať do maturity svojho dieťaťa - tak zomierali omnoho spokojnejší, vyrovnanejší a s menším utrpením. Takže aj drobné ciele, ktoré si môžeme spoločne pacient a lekár stanoviť a pokúsiť sa splniť, môžu priniesť pre nevyliečiteľného pacienta veľký profit.

Pri onkologických diagnózach sa často používa slovo štatistika. Väčšinou vtedy, keď sa hovorí o šanciach na vyliečenie. Je to údaj, ktorý dokáže povzbudiť, ale rovnako, v prípade, že je nepriaznivý, aj vydesiť a demotivovať...

Štatistika je vedný odbor, ktorý modernej medicíne poskytuje veľmi dôležité a potrebné údaje. Napríklad pri skúmaní nových liečebných postupov alebo vo vývoji moderných liekov. Často však máme pocit, ako keby štatistika zastierala niektoré veci, ktoré nám klinickým lekárom neunikajú. Štatistika, ktorú ste mali na mysli, o ktorú sa opierame pri vysvetľovaní úspešnosti liečebných postupov, nie je jednoduchou záležitosťou.

Interpretácia týchto štatistických údajov môže byť často zavádzajúca rovnako pre odbornú ako aj pre laickú verejnosť. Preto ja osobne štatistiku vnímam ako polovičného pomocníka a polovičného nepriateľa. V rozhovoroch sa svojim pacientom snažím vysvetliť, že štatistika je kumulovaný osud stoviek, tisícok ľudí. Ich osud je však individuálny, rovnako ako priebeh ich choroby alebo liečby. Je to ich osobná štatistika, ktorú môžeme vytvárať napríklad my dvaja, pacient a lekár, respektíve tím zdravotníkov a pacient.

Existujú v onkológii zázraky? Zažili ste aj vy taký prípad pacienta, ktorý mal podľa všetkých odborných kritérií dopadnúť inak, ako dopadol?

Každý vyliečený pacient, ktorý podľa štatistík nemal byť vyliečený a vyliečil sa, je zázrakom. Keď ku nám chodí na ambulanciu celé roky iba na kontroly, bez toho, aby sa mu choroba vrátila a žije si svoj bežný život, ako my „zdraví“ - to je zázrak a takéto zázraky sa v medicíne dejú nezriedka.

Hovorme o tom
V rámci videoprojektu Hovorme o tom rôzni bývalí onkologickí pacienti rozprávajú, ako sa dokázali vyrovnať so skutočnosťou, že im do života vstúpila rakovina. Ako našli silu chorobe čeliť a aká bola cesta, ktorá ich doviedla k vyliečeniu a novej, lepšej kvalite života. Ako umožnili svojej chorobe, aby im nielen vzala, ale aj veľa dala. Z týchto výpovedí vzniklo množstvo krátkych videí, ktoré si môžete pozrieť na www.hovormeotom.sk

Autor: Zuzana Truplová

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 707
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 765
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 539
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 834
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 034
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 016
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 682
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 144
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu