SME

Aspartám - čierna ovca medzi sladkými chuťami

Máte radi sladké? Podľa odborníkov túto chuť vo všeobecnosti najviac preferujeme, aj preto je ťažké napríklad pri redukcii hmotnosti obmedziť sladké. Mnohí vtedy siahnu po náhradných sladidlách. Sú však bezpečné?

(Zdroj: Ilustračné foto: Flickr.com)

Sladidlá sú neodmysliteľnou účasťou domácností ale i potravinárskeho priemyslu. Doma najčastejšie používame rafinovaný repný, prípadne hnedý či trstinový cukor alebo med. Diabetici a tí, čo chcú ubrať zo svojich tukových rezerv, zvyknú siahnuť po umelých nízkokalorických sladidlách, ktoré hojne využíva potravinársky priemysel.

Nízkokalorické sladidlá majú výhodu – stačí malé množstvo, aby ste dosiahli takú sladkú chuť, na ktorú by ste potrebovali oveľa väčšie množstvo repného cukru. Znížite tak príjem kalórií, ale aj hladinu cukru v krvi. Takéto sladidlá nespôsobujú ani inzulínovú odpoveď, takže z tohto hľadiska sú vhodné aj pre diabetikov.

Bezpečný či nebezpečný?

Stále sa však čas od času vedú diskusie o ich bezpečnosti, všetky sladidlá u nás však schválili príslušné zodpovedné inštitúcie a na Slovensku sa používajú nízkokalorické sladidlá ako aspartám, sacharín, sukralóza, acesulfam K, výťažky zo stévie a pod.. I keď odborné štúdie poukazujú na bezpečnosť používaných sladidiel, takisto ich treba konzumovať s mierou.

Najčastejšie sa stretávame so spochybňovaním bezpečnosti užívania aspartámu, ktorý vraj, ľudovo povedané, vyvoláva rakovinu. Podľa odborníkov však neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o jeho toxicite alebo karcinogenite, alebo aj súvislosti medzi užívaním aspartámu a vznikom obezity. Aspartám pozná svet od roku 1965 a patrí medzi najštudovanejšie zložky potravín.

Aj gastroenterológ a dietológ Peter Minárik hovorí, že lekárska literatúra neposkytuje žiadne overené a vierohodné dôkazy, že by u ľudí, ktorí konzumujú sladidlo aspartám v bežných dávkach, zistili zvýšené riziko vzniku nádorových ochorení či súvis so vznikom iných zdravotných problémov.

Prečo sa teda tieto útoky, zvlášť na internete, opakovane objavujú? „Neviem odpovedať na otázku, prečo sa spochybňuje bezpečnosť aspartámu,“ hovorí lekár, „podobne, ako neviem, prečo sa glorifikuje maslo a paušálne sa zatracujú margaríny – väčšinou bez detailného rozboru nutričných vlastností jednotlivých druhov rastlinných tukov, a často aj za pomoci dosť prízemného sarkazmu.

Predovšetkým mi nie je celkom jasné, kto všetko stojí za spochybňujúcimi materiálmi, ktoré sú na internete. Autori internetových pamfletov a hoax-ových konšpiračných teórií sa väčšinou skrývajú za anonymitu, prípadne za vymyslenými menami,“ dodáva odborník. Otázne, či za anonymnými pamfletmi stoja zanietení (neraz až fanatickí) jednotlivci, alebo sú to dobre premyslené a zámerne šírené kampane, ktorých cieľom je navodiť obavy verejnosti a ovplyvniť konzumáciu niektorých potravín alebo požívatín.

V ktorých potravinách najčastejšie nájdete aspartám:
  • nízkokalorické nápoje,
  • želatína,
  • pudingy,
  • jogurty,
  • mrazené dezerty,
  • cukríky,
  • niektoré vitamíny a kvapky proti kašľu.

Kto ho nesmie

Aspartám vyvoláva obavy jednak pre látky, z ktorých sa skladá, a tiež pre látky, ktoré vznikajú jeho metabolizáciou. Skladá sa z dvoch aminokyselín: kyseliny asparágovej a fenylalanínu. Tieto aminokyseliny sú prirodzenou súčasťou prírodných bielkovín.

„Jediní, ktorí nesmú konzumovať aspartám, sú tí, ktorí trpia na dedičnú chorobu zvanú fenylketonúria. Títo ľudia nie sú schopní spracovať a vylúčiť aminokyselinu fenylalanín. Tá sa potom môže hromadiť v tele a poškodiť funkciu mozgu a nervov.

Lekár zdôrazňuje, že všetky potraviny, ktoré obsahujú sladidlo aspartám, musia byť preto označené varovným nápisom, ktorý upozorňuje, že výrobok obsahuje zdroj fenylalanínu alebo je na obale uvedená aj informácia, že daná potravina nie je vhodná pre chorých s fenylketonúriou.

Obávaný metanol

Ešte stále vo verejnosti rezonuje metanolová kauza, ktorá mala aj svoje obete na životoch. Aspartám vyvoláva obavy aj preto, lebo pri jeho metabolizácii v organizme sa tvorí malé množstvo metylalkoholu. Kritici používania aspartámu často argumentujú aj týmto faktom.

Na druhej strane sa však dozvedáme, že najviac metanolu telu dodávame v jablkách, jablčných muštoch a šťavách z citrusov, lebo z pektínu, ktorý je v ovocí, črevné baktérie vytvárajú metanol. Sú to však vraj stále množstvá, s ktorými si organizmus dokáže hravo poradiť.

Peter Minárik potvrdzuje, že metanol sa naozaj v našom tele tvorí, ak konzumujeme niektoré ovocie a šťavy a dopĺňa, že podľa odborných literárnych údajov je riziko otravy metanolom v dôsledku konzumácie potravín s obsahom aspartámu prakticky nulové.

Jablká a citrusy

Minárik spomína aj významného českého odborníka na hygienu výživy, profesora Stanislava Hrubého, ktorý je aj autorom mnohých odborných publikácií. Podľa neho vzniká fyziologicky pri metabolických pochodoch v ľudskom tele 300 – 600 mg metylalkoholu.

Naproti tomu pri jednorazovej konzumácii bežného množstva aspartámu vznikne maximálne 30 mg metylalkoholu. Pre porovnanie: z kilogramu zjedených jabĺk vznikne v tele človeka 1,4 – 1,5 g metylalkoholu, z litra jablčnej šťavy 90 mg metylalkoholu a z litra šťavy z čiernych ríbezlí dokonca 230 mg metylalkoholu.

„Metylalkohol sa teda vyskytuje v ovocí a v ovocných nápojoch, prípadne vzniká pri fyziologických metabolických reakciách v dôsledku konzumácie úplne neškodných potravín (ovocie) a nápojov (ovocné nápoje a džúsy). Vzniká aj vplyvom črevných baktérií v ľudskom čreve,“ vysvetľuje Minárik.

Dá sa ním predávkovať?

Je reálne a aj potrebné, aby sme si my spotrebitelia kontrolovali obsah tohto sladidla v kupovaných produktoch, a tak aj jeho dennú spotrebu? Lekár vysvetľuje, že pri každodennej alebo sporadickej konzumácii potravín či nápojov s obsahom aspartámu v bežných dávkach je otrava týmto sladidlom vylúčená.

V odbornej literatúre sa uvádza, že aspartám nie je toxický, ak ho budete prijímať v dávkach 10 – 40 mg/kg svojej hmotnosti. Podľa Petra Minárika je riziko „predávkovania“ nepravdepodobné, prakticky vylúčené. Hovorí, že „publikované literárne údaje o priemernej spotrebe aspartámu u človeka uvádzajú 2,4 – 3,4 mg/kg, a to vrátane diabetikov.“

„Žiadne riziká nenastanú, lebo žiadny normálny dospelý človek povolené množstvo neprekročí. Netreba sa touto myšlienkou vôbec zaoberať. Tak ako sa nezaoberáme myšlienkou, či sa dá otráviť pitím vody alebo čaju, alebo konzumáciou chleba či masla, prípadne dýchaním vzduchu a kyslíka. Normálny zdravý človek sa neotrávi vodou, čisto teoreticky to však možné je a takisto medicínsky pojem „otrava vodou“ skutočne existuje,“ hovorí lekár.

Aspartám je teda podľa neho pri bežnom dávkovaní pre konzumentov bezpečný a pre zdravie neškodný. Jedinou výnimkou sú chorí, ktorí trpia na spomínanú fenyketónúriu. Tí potraviny s obsahom aspartámu nesmú konzumovať, preto sú takéto potraviny povinne označené varovným nápisom.

FAKTY
  • Jedno z „éčiek“V USA je aspartám ako sladidlo schválený od roku 1981 a v súčasnosti je povolený vo viac ako 90 krajinách sveta. V EÚ je aspartám registrovaný pod jednotným európskym kódom E951.
  • Koľko denneADI (Acceptable Daily Intake) – maximálna prípustná denná dávka sa udáva v mg/1 kg telesnej hmotnosti. Vyjadruje maximálne bezpečné množstvá látok v potravinách a nápojoch. Sú to dávky, ktoré podľa Petra Minárika môžu ľudia konzumovať denne po celý život bez zdravotného poškodenia a bez rizika. Pri dodržiavaní týchto dávok je aj pri každodennej konzumácii zaručená bezpečnosť a neškodnosť danej látky.
  • Nielen aditíva – Hodnoty ADI sa týkajú jednak pridávaných látok (aditív), ako aj reziduálnych látok (pesticídov, kontaminantov) v potravinách a vyjadrujú sa v mg/1 kg telesnej hmotnosti. Sú to množstvá spravidla 100- – 1000-krát nižšie, než sú najmenšie množstvá, ktoré môžu spôsobiť zdravotné problémy.
  • Kedy škodí – Lekár hovorí, že podľa publikovanej štúdie by bol aspartám toxický, ak by ste ho skonzumovali tisíc až desaťtisíckrát viac, ako je maximálna bezpečná denná dávka. Museli by ste tak prijať aspoň 10 gramov tohto sladidla na každý kilogram svojej hmotnosti. Ak napríklad vážite 75 kg, tak by to bolo 750 g, čiže trištvrte kilogramu.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 815
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 554
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 080
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 953
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 645
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 8 802
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 139
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 037
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu