SME

Narodení v 24. týždni. Ako sa zachraňujú nedonosené deti

Moderná medicína dokáže zachrániť aj deti, ktoré sú po narodení veľké len ako ľudská dlaň.

Dieťatko je na prvý pohľad menšie, než bývajú novorodenci. (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)


V martinskej pôrodnici sme sa boli pozrieť, ako to robia.
 

otv.jpg
Pre deti, ktoré sa narodia oveľa skôr ako sa pôvodne mali, sú najkritickejšie prvé dva až tri týždne ich života. Ani po ich zvládnutí nemajú istú zdravú budúcnosť.
Foto: SME - Tomáš Benedikovič
Dominika z Bratislavy oslávila nedávno štyri roky. Nosí okuliare, no inak nič nenasvedčuje, že by mala problém so zdravím. Zdanie však klame. Prvýkrát ju operovali dvadsať dní po pôrode, pretože jej bolo treba odstrániť časť tenkého čreva. Odvtedy bola v operačnej sále veľakrát, a keď mala osem mesiacov, zatvárali jej vývod na brušku. Medzičasom jej zrástli črevá s pečeňou. Jej zdravotné problémy trvajú dodnes.

Dominika je jednou z tisícok detí, ktoré sa narodia predčasne. Nie o týždeň či o dva pred termínom, ale tak skoro, že nebyť modernej medicíny, neprežili by. Čas jej príchodu na svet – 24. týždeň – je dokonca hranicou medzi životom a smrťou aj pre medicínu.

Percentá nádeje

Po pôrode vážila Dominika 730 gramov, merala 31 centimetrov. Štatisticky vzaté mala asi 70-percentnú šancu na prežitie a ešte nižšiu na zdravý a kvalitný život. Ak by sa narodila len o týždeň skôr, jej vyhliadky by boli ešte oveľa horšie. Ak sa dieťa narodí v 23. týždni, má 80- až 100-percentnú pravdepodobnosť trvalých následkov.

V 28. týždni tehotenstva je to už len okolo 20 až 30 percent. Špičkový slovenský neonatológ, Mirko Zibolen, prednosta Neonatologickej kliniky JLF UK a UN v Martine hovorí, že takéto deti majú problémy s trávením, zle vyvinuté pľúca, hrozí im poškodenie zraku, centrálneho nervového systému, či už v dôsledku krvácania do mozgu, alebo z nedostatku kyslíka.

Následne môže prísť detská mozgová obrna, mentálna retardácia či stopy na pohybovom ústrojenstve.

Ako to s tým-ktorým dieťaťom môže dopadnúť, lekári radšej ani nepredvídajú. Platí, že kritické bývajú prvé dva-tri týždne, no ani po ich úspešnom zvládnutí ešte dieťa nemá istú zdravú budúcnosť. Aj keď sa fyzicky bude vyvíjať v súlade s normami, môže trpieť poruchami správania, hyperkinetikou, poruchami koncentrácie či učenia. To všetko sú tiež prejavy, ktoré sa častejšie vyskytujú u predčasne narodených detí.

02.jpg
Predčasne narodené deti strážia lekári, sestry a špeciálne prístroje. Foto: SME - Tomáš Benedikovič

Prvé minúty

Ako sa moderná medicína stará o takéto deti? V perinatologickom centre v martinskej pôrodnici majú pripravené špeciálne postupy. Práve narodené dieťa, ktoré je ešte stále zvinuté do klbka a nie je väčšie ako lekárova dlaň, zdravotníci zabalia až po hlavičku do plastovej fólie, aby nestratilo telesnú teplotu.

Okamžite ho začínajú stabilizovať, aby ho mohli pripojiť na prístroje pomáhajúce pri dýchaní. Pľúcam často chýba látka surfaktant, ktorý umožňuje výmenu plynov v pľúcach. Tento deťom lekári podávajú v priebehu prvých hodín priamo do pľúc. Aj to je významný výdobytok modernej medicíny.

To, čo by mohlo menej skúsenému lekárovi trvať aj hodinu, neonatológom z perinatologického centra trvá pár minút. Miestnosť, kde dieťatko zdravotníci zachraňujú, je hneď vedľa pôrodnej sály. Netreba nikoho alarmovať, lekári a sestry sú už pripravení. Nikto sa nestresuje, každý je na svojom mieste, vie čo má robiť. Sála je špeciálne vybavená na záchranu nedonosených detí.

V prvé dni dostávajú predčasne narodené deti výživu do žíl, až postupne, asi po ôsmich až desiatich dňoch, keď už dokážu prijať viac mlieka, ich odpájajú od infúzie. Ak je matka schopná dojčiť, do jej mlieka pridávajú špeciálnu výživu bohatšiu o bielkoviny, minerály a ďalšie potrebné látky. Ani materské mlieko totiž nedáva nedonoseným deťom takú dávku živín, akú potrebujú. Napríklad bielkovín potrebujú dva- až trikrát viac ako donosení novorodenci.

Ak matka nemá mlieko, dostáva dieťa buď takzvané ženské mlieko, teda od inej matky, ktorá ho má nadbytok, alebo náhradnú výživu. Závisí to od toho, v ktorej nemocnici sa narodí.

01.jpg
Ak je to potrebné, pripoja lekári dieťa na prístroj na celotelové chladenie. Foto: SME - Tomáš Benedikovič

Prikrytý inkubátor

Keď vchádzame do miestnosti s inkubátormi, prekvapí nás, že väčšina z nich sú prikryté. Vedúca sestra Marta Kantárová vysvetľuje, že tak dieťa chránia pred svetlom, ktoré by mu mohlo uškodiť. V jednom z nezakrytých inkubátorov konečne uvidíme malého pacienta. Dieťatko je na prvý pohľad menšie, než bývajú novorodenci. Druhé prekvapenie zažívame, keď na hlave dieťatka zbadáme plyšovú hračku. "To je mojkáčik," objasňuje nám sestra z oddelenia. Mojkáčik je jeden zo spôsobov, ako dosiahnuť, aby bolo dieťa čo najspokojnejšie. Väčšinou ho prinesú rodičia, dieťa sa s ním cíti istejšie.

Okrem lekárov a sestier strážia deti prístroje. Niektoré im pomáhajú s dýchaním, iné slúžia pri podávaní liekov a výživy do žíl. Ďalšie prístroje monitorujú elektrickú aktivitu mozgu, telesnú teplotu a iné životne dôležité funkcie. Ak je to potrebné, pripoja lekári dieťa na prístroj na celotelové chladenie. Treba to v prípade, že nebolo v tele matky dostatočne zásobené kyslíkom. Znížením teploty na tri dni sa znížia aj metabolické nároky na nervovú sústavu a orgány môžu lepšie regenerovať.

05.jpg
Inkubátor je väčšinou prikrytý dekou. Foto: SME - Tomáš Benedikovič

Rodičovský strach

Novorodenci sú pri našej návšteve v pôrodnici spokojní, neplačú, väčšina z nich spí. "Iba keď sú v úplnej pohode, vyberáme ich a rodičia ich klokankujú," vysvetľuje sestra. Pri klokankovaní ide o kontakt medzi rodičom a dieťaťom - koža na kožu. "Mali sme tu otecka, ktorý mal veľmi chlpatú hruď. Dieťatko sa pevne zachytilo chlpov a celý čas sa nepustilo. Oteckovi tiekli slzy od bolesti, ale svojho syna nepustil.

Popri klokankovaní rodičia stimulujú dieťatko špeciálnymi masážnymi dotykmi, ktoré ich predtým naučia zdravotníci.

Vidieť svoje dieťatko v inkubátore pripojené na prístroje býva pre rodičov vypätá situácia. Spočiatku sa boja čo i len pohladkať dieťatko, aby mu neublížili. "Na to sme tu my, aby sme im ukázali ako na to. A dali im sebavedomie postarať sa o dieťatko," hovorí sestra.

Stresujúci býva pre rodičov aj moment, keď si majú svoje predčasne narodené bábätko odniesť domov. Samozrejme, že sa na to tešia, ale zároveň sa obávajú, či sa oň budú vedieť postarať.

Nedonosené deti veľmi často majú problémy s nakŕmením sa. Je pre ne veľmi zložité spojiť zároveň dýchanie, cicanie a prehĺtanie. Bývajú hladné a plačú, prípadne až priveľa spia, až sa rodičia začnú obávať, či sú v poriadku.

04.jpg
Keď sú deti v úplnej pohode, rodičia so ich môžu z inkubátora vybrať a klokankovať. Foto: SME - Tomáš Benedikovič

Osem z desiatich

Šance na život nezrelým bábätkám zvyšuje špeciálna starostlivosť a tú najlepšie poskytujú perinatologické centrá, ktorých je na Slovensku šesť. Pracujú tu lekári a sestry – špecialisti, ktorí majú skúsenosti v starostlivosti o kriticky chorých novorodencov. Vďaka odbornosti a prístrojovému vybaveniu centier v poslednom desaťročí narastá počet zachránených detí.

Problémom je, keď sa tam predčasne narodené dieťa nedostane dosť rýchlo. Kým napríklad v martinskom centre sa narodí takmer 95 percent všetkých predčasniatok z okolia, v Košickom je to len okolo 65 percent. V celoslovenskom priemere má takúto starostlivosť osem z desiatich detí, ktoré ju potrebujú, vo vyspelom svete je to deväť z desiatich.

„Ak sa narodí dieťa v centre, pravdepodobnosť jeho prežitia a kvality života je dva- až trikrát vyššia v porovnaní s dieťaťom, ktoré sa narodí mimo centra, aj keď ho následne do centra prevezú,“ hovorí Mirko Zibolen, ktorý je i hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre neonatológiu.

O tom, či sa žena pred pôrodom dostane do špecializovaného centra, rozhodujú pôrodníci. Niekedy však pôrod príde tak rýchlo, že na rozhodovanie sa nie je čas. Vtedy treba dieťa čo najrýchlejšie dostať k odborníkom.

06.jpg
Mirko Zibolen, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre neonatológiu. Foto: SME - Tomáš Benedikovič

Vrtuľníkom neprevážajú

S transportom do perinatologických centier to niekedy býva komplikované. „Často v niektorých regiónoch fungujú len vďaka entuziazmu neonatológov. Opakovane to riešime aj s ministerstvom zdravotníctva, snahu mu uprieť nemožno. Chýbajú však lekári – neonatológovia, ktorí by boli schopní transportovať novorodencov. Okrem toho, prakticky neexistuje transport vrtuľníkom,“ vysvetľuje Zibolen.

Ministerstvo zdravotníctva v transporte problém nevidí a tvrdí, že „transport kriticky chorých a nezrelých novorodencov je zabezpečený piatimi pozemnými ambulanciami so sídlom v Bratislave, Martine, Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove“. Tieto ambulancie kopírujú sídla piatich perinatologických centier. Šieste špecializované centrum v Nových Zámkoch nie je takto špeciálne vybavené. Nové Zámky transportujú novorodencov v osobitnom režime. Podľa ministerstva zabezpečujú prevoz novorodencov v spolupráci so Záchrannou zdravotnou službou Banská Bystrica. Mobilná intenzívna jednotka je upravená aj na transport inkubátora.

K neexistencii vrtuľníkového prevozu konštatuje ministerstvo len toľko, že každý vrtuľník je schopný prevážať v prípade potreby aj inkubátor. Ibaže sa to väčšinou nerobí.

Predčasný pôrod si vybavia

Za posledných desať rokov sa počet predčasných pôrodov zvýšil o tretinu. Približne päťtisíc detí za rok sa na Slovensku narodí predčasne. Dôvodov je viac. V prvom rade je to narastajúci vek matiek. V druhom rade rastúci počet tehotných po asistovanej reprodukcii a napokon aj to, že väčší počet tehotností sa ukončuje cisárskym rezom. Z 15 percent v minulosti tento počet narástol na dvojnásobok.

Pri predčasne narodených deťoch je však počet cisárskych rezov citlivý z úplne iného dôvodu. „Sú aj také prípady, že si ženy neuvedomujú, že každý deň v maternici je pre ich dieťa dobrý,“ hovorí Ľubica Kaiserová z občianskeho združenia Malíček, ktoré pomáha rodičom nedonosených detí.

„Sú ženy, ktoré sa rozhodnú, že chcú rodiť v 36. týždni tehotenstva a zariadia si to u svojho gynekológa,“ dodáva. Viac však už túto tému nechce rozoberať. Názor neonatológa je zrejmý: „Náš zákon neumožňuje dohodnúť sa s gynekológom na cisárskom reze, ak na to nie je medicínsky dôvod,“ hovorí Zibolen.

To, že sa zákony dajú obísť, dokazuje aj prípad istej mamičky, ktorá mala doma komplikovanú situáciu. Mala síce aj rizikové tehotenstvo, ale žiadne zdravotné indikácie na predčasný pôrod. Chcela porodiť skôr, pretože bola už dlho v nemocnici a doma ju čakal dvaapolročný syn. Po dvoch rokoch od tohto rozhodnutia sa musí vyrovnávať s poruchami správania svojho predčasne narodeného dieťaťa.

03.jpg
24-týždňové deti sú najmladšie, ktoré sa u nás zachraňujú. Foto: SME - Tomáš Benedikovič

Etika

Téma dobrovoľných predčasných pôrodov nie je jedinou sivou zónou v neonatológii. Druhou je určenie hranice medzi životom a smrťou. Dvadsaťštyritýždňové deti sú najmladšie, aké sa u nás zachraňujú, ak sa pôrod začne skôr, hovorí sa skôr o potrate ako o predčasnom pôrode.

„Tento týždeň tehotnosti je na Slovensku označený odborníkmi ako hranica životaschopnosti,“ vysvetľuje profesor Mirko Zibolen.

Napríklad v Japonsku sa automaticky pokúšajú zachraňovať aj deti narodené v 23. týždni. „Neonatológ sa vtedy na základe stavu dieťaťa, dohovoru s rodičmi a objektívnych vyhliadok dieťatka rozhodne, akým spôsobom bude k nemu pristupovať, či mu venuje intenzívnu starostlivosť, lebo má šancu na kvalitný život. Alebo ho nechá dôstojne umrieť, ak je jeho stav beznádejný,“ konštatuje Zibolen.

Rodičia podľa neho nemôžu určovať, či má lekár ich dieťatko zachraňovať, alebo nie. „Ich názor je však vždy veľmi dôležitý,“ dodáva. Odborník aj v tomto prípade upozorňuje, že to legislatíva u nás jednoznačne nerieši. „Ak je dieťa narodené pod hranicou životaschopnosti alebo je závažne choré, tak nastáva otázka, ako máme k nemu pristupovať,“ pýta sa Zibolen.

Ministerstvo zdravotníctva k tejto téme konštatuje, že je to rozsiahlejší problém. „Problematika nie je pre svoju komplexnosť ani celosvetovo jednoznačne doriešená,“ povedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková. Dodáva, že existujú odporúčania postupov.

Profesor Mirko Zibolen hovorí, že sa riadia všeobecne akceptovanými odbornými a etickými pravidlami, ale napriek tomu je rozhodovanie často ťažké.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu