Imunitných buniek je viacero druhov – patria k nim okrem lymfocytov napríklad aj monocyty, neutrofily, makrofágy, mastocyty, dendritické bunky a iné.
Lymfocyty sa nachádzajú v krvi, ale aj v rôznych častiach lymfatického systému – v lymfe, týmuse, slezine a koncentrujú sa v lymfatických uzlinách.
Sú to bunky tzv. špecifickej imunity, čo znamená, že dokážu rozpoznať a napádajú konkrétne patogény, ktoré prenikli do organizmu, vedia si ich zapamätať a v prípade, že sa infekcia opakuje, dokážu ich rýchlo zneškodniť.
Dva druhy
Rozlišujeme dva druhy lymfocytov – T- a B-lymfocyty a oba majú odlišnú úlohu v priebehu imunitnej reakcie, sú bunkami tzv. špecifickej imunity. Ak tieto imunitné bunky dozrejú, nadobúdajú vďaka povrchovým receptorom schopnosť rozpoznať veľké množstvo konkrétnych patogénov, migrujú do sekundárnych lymfatických tkanív, cirkulujú v krvi a vyhľadávajú infekciu.
Dozrievajúce T a B lymfocyty disponujú receptormi, ktoré im umožňujú rozpoznať obrovské množstvo špecifických antigénov.
B-lymfocyty vznikajú a dozrievajú v kostnej dreni a pri stretnutí s cudzorodou látkou začnú produkovať protilátky. Tie lokalizujú infekciu a pevne sa naviažu na povrch nežiaducich mikroorganizmov. Na takto označené bunky sa potom zamerajú útočné mechanizmy nešpecifickej imunity, napríklad imunitné bunky fagocyty, a nežiaduci mikroorganizmus zneškodnia fagocytózou, zjednodušene povedané, pohltia ho a usmrtia.
T-lymfocyty – ako všetky biele krvinky, vznikajú v kostnej dreni, dozrievajú však v týmuse, tzv. detskej žľaze. Na rozdiel od B-lymfocytov útočia priamo na nežiaduce mikroorganizmy a likvidujú ich. Dokážu zničiť aj nádorové bunky.
Na druhej strane môže v oboch typoch lymfocytov dochádzať ku genetickým zmenám, a tak aj k ich zhubnému bujneniu, a to v rôznych častiach tela: najčastejšie v lymfatických uzlinách, slezine, kostnej dreni, v krvi, ale aj v ďalších orgánoch. Dôsledkom je vznik lymfómov, ktoré patria k najčastejším hematoonkologickým ochoreniam.