Kým sa Ázijčania nezačali kŕmiť hranolčekmi, hamburgermi a nalievať kolou, nepoznali pálenie záhy, obezitu ani stukovatenú pečeň. Dnes s tým zápasí každý druhý Singapurčan. Taká je skúsenosť slovenskej lekárky Andrey Rayňákovej, ktorá v Singapure vlastní a vedie prestížnu súkromnú kliniku. Do Singapuru odišla pred 25 rokmi za manželom, no kým začala liečiť, musela dokázať, že vie viac než ostatní.
Liečite ako gastroenterologička v Singapure iné choroby než na Slovensku?
Keď som tam prišla pred 25 rokmi, spektrum chorôb bolo diametrálne odlišné. Môjho prvého pacienta som sa spýtala, či má reflux a on na mňa vyvalil oči. Tak som zopakovala, či ho páli záha. Nechápal, nikdy o takom niečom nepočul. Ani jeden Singapurčan nepoznal reflux, netrpel obezitou, nemal stukovatenú pečeň, Crohnovu chorobu, ulceróznu kolitídu alebo celiakiu. To sú najčastejšie diagnózy slovenských pacientov v gastroenterologických ambulanciách.
S čím teda za vami prichádzali pacienti?
Jednu z mojich prvých pacientok poštípala čierna zmija. Prepadla som panike, čo ja, mladá lekárka, budem s ňou robiť? V živote som čiernu zmiju nevidela. Potom som dostala pacienta s horúčkou dengue a maláriou.
A okrem exotických chorôb?
Prekvapilo ma, že v univerzitnej nemocnici mali mnohí pacienti hepatitídu B. Dobre si pamätám ešte z Kramárov, že hepatitídu B mali u nás len dialyzovaní pacienti. Vysoký bol aj počet pacientov s tuberkulózou.
Vyvíjajú sa choroby? Sú iné ako v čase vášho príchodu?
Choroby sa vždy vyvíjajú, v Singapure je vývoj v posledných dvadsiatich rokoch mimoriadne zaujímavý. Dnes sa už s tuberkulózou stretávam len u ľudí z Indonézie alebo Vietnamu, výrazne klesol aj počet nakazených hepatitídou B. Vláda zaviedla v roku 1987 povinné očkovanie, pretože prenos sa neuskutočňoval krvnou cestou, ale vertikálne, to znamená z matky na dieťa. Nová generácia detí je už zdravá, narodila sa matkám, ktoré boli očkované.
Bojuje vláda aj proti iným chorobám?
Bojuje a mnohé skutočne aj likviduje. Dengue, bohužiaľ, stále pretrváva, prenáša sa komármi, a hoci vláda robí všetko, čo môže, dostať komáre pod kontrolu je ťažké. Malária sa už v Singapure vôbec nevyskytuje, ak ju dostanete, tak len vo Vietname, v Kambodži alebo Indii. Od vývoja spoločnosti napríklad závisia choroby pečene.
Čo prezrádzajú?
Že rakovina pečene je v Ázii stále veľmi častá, v minulosti to bolo v dôsledku hepatitídy B, teraz ju spôsobuje hepatitída C. Liečiť sa k nám do Singapuru prichádzajú pacienti z celej Ázie, doma nemajú lieky. Alebo stukovatená pečeň. Kedysi sa vyskytovala zriedka, dnes je to jeden z najčastejších problémov.
Predpokladám, že súvisí s nezdravým životným štýlom, správne?
Výrazne. V Ázii nastal obrovský boom západného spôsobu stravovania, Singapurčania sa začali kŕmiť hranolčekmi, hamburgermi, chodia do fastfoodov, pijú kolu, jedia cookies a zisťujú, čo je to pálenie záhy, mnoho ľudí má stukovatenú pečeň, osemdesiat percent ľudí má reflux. Obezitu medzi deťmi rieši vláda ako jeden z pálčivých problémov. Súčasná detská generácia vyzerá úplne inak, nie je to síce ešte morbídna obezita ako v Amerike alebo Austrálii, ale vzhľadom na ich konštitúciu tela je to problém. Singapurčania sa dopracovali k chorobám európskeho typu. Zrazu je najčastejším typom rakoviny rakovina hrubého čreva tak ako na Slovensku. Súvisí so zmenou stravy a sedavým spôsobom života. Naopak, rakovina žalúdka takmer vymizla.
Tá súvisela s čím?
Najviac asi so sociálno-ekonomickou situáciou krajiny. Čím je lepšia, tým je menej rakoviny žalúdka. A takisto so spôsobom konzervácie potravín. Keď sa chladničky stali bežnou výbavou domácností, niekedy v 60. rokoch, rakoviny žalúdka ubudlo. Dovtedy sa potraviny konzervovali hlavne soľou. V Japonsku, Kórei a Číne je doteraz najvyšší výskyt rakoviny žalúdka na svete, nielen pre genetickú predispozíciu, ale aj pre spôsob úpravy stravy. K rizikovým faktorom prispieva aj baktéria Helicobacter pylori.
Môže zmena stravy tak výrazne ovplyvniť zdravie populácie?
Treba si uvedomiť, že tá zmena je radikálna.