Pokiaľ ide o obsah energie, tak odparením vody sa pôvodný objem ovocia síce zmenší, avšak množstvo energie ostáva a koncentruje sa v tomto menšom množstve. A tu je úskalie, ktoré si možno vždy neuvedomujeme. Ovocie je síce chudobné na bielkoviny a tuky, avšak bohaté na sacharidy – zdroj energie.
U väčšiny druhov ovocia sú to z väčšej časti jednoduché cukry (fruktóza, glukóza), ktoré sa rýchlo vstrebávajú do krvi. Ak zjete trebárs 100 gramov sušeného ovocia, ktoré sa získali vysušením napríklad 1 kg čerstvého, prijmete v malom množstve sušeného ovocia to isté množstvo cukru, aké bolo vo veľkom množstve čerstvého. Ak napríklad chcete „zhodiť“ a nahrádzate sladkosti zdravou maškrtou v podobe sušeného ovocia, strážte si zjedené množstvo práve pre obsah cukru.
Na druhej strane však môžete malým množstvom sušeného ovocia pokryť významnú časť denného príjmu vlákniny, denne by sme jej mali prijať v potrave okolo 20 – 30 gramov.
Ovocie je však bohatým zdrojom fytochemikálií, z ktorých mnohé majú aj antioxidačné účinky. Ak sa pri sušení používa správna technológia, tak väčšina fytochemikálií sa zachová aj v sušenom ovocí. Ale napríklad príliš vysoká teplota môže mať za následok zníženie obsahu niektorých látok.
Príkladom sú vitamíny C a E, niektoré vitamíny skupiny B a pod., ktoré sú termolabilné, alebo sušením môže dôjsť aj k zníženiu obsahu niektorých minerálov, napríklad draslíka a vápnika. Nesprávnym sušením sa môže znižovať aj antioxidačný potenciál sušeného ovocia v porovnaní s čerstvým, ktoré je bohaté na antioxidanty (karotenoidy, vitamín C, kyselina listová a pod.). Ak sa však ovocie suší správne, tak podstatná časť antioxidačných fytochemikálií ostáva zachovaná.
Sušené ovocie sa často ošetruje kysličníkom síry (SO2) – tento postup má zabrániť predčasnej oxidácii, a tak zníženiu kvality sušeného ovocia, až jeho znehodnoteniu. Sírenie pomáha lepšie uchovávať napríklad aj vitamín A a C. Pozor na kandizované ovocie, vďaka pridanému cukru je energetickou bombou.
