Vek je rizikovým faktorom mnohých ochorení, niekedy aj veľmi závažných. Neznamená to však, že všetky zdravotné ťažkosti, ktoré s vekom prichádzajú, treba brať ako samozrejmosť, ktorá k veku jednoducho patrí.
A netreba zabúdať, že ani v seniorskom veku nie je neskoro na prevenciu. Jej základom je zdravá životospráva a aj pravidelné preventívne prehliadky nielen u všeobecného, ale napríklad aj u očného lekára. Vtedy možno aj také závažné degeneratívne ochorenie, ako je vekom podmienená degenerácia makuly, zachytiť vo včasnom štádiu, a tak včas začať s liečbou, čo môže prognózu len vylepšiť.
Seniori však často príznaky tohto degeneratívneho ochorenia považujú za normálne, vnímajú ich ako problémy, ktoré automaticky patria k vyššiemu veku, a tak ich prehliadajú a podceňujú ich závažnosť. A pritom, ak sa ochorenie včas zachytí a včas začne liečiť, je veľká šanca, že ďalšiu progresiu ochorenia možno zastaviť a dostať zrak pacienta do pôvodnej formy.
Makula – miesto najostrejšieho videnia, ktoré sa nachádza na sietnici a označuje sa aj ako žltá škvrna, je po 65. roku veku poškodená u každého desiateho seniora, po 75. roku veku až u tretiny seniorov.
Prejavy nastupujúcej degenerácie makuly:
- pokrivenie videnia
- rozostrenie zraku,
- horšia farebná citlivosť
- čierne škvrnky v zornom poli,
Vlhká a suchá
Presná príčina vzniku ochorenia nie je známa a hoci vek patrí k závažým rizikovým faktorom, nie je jediným, ktorý sa na vzniku ochorenia podieľa. Podľa lekárov ide o multifaktoriálne podmienené ochorenie a významnú rolu zrejme zohráva napríklad aj znečistenie životného prostredia. Pri VPDM sa poškodia bunky na sietnici, a to najmä v oblasti spomínanej makuly.
V procese degenerácie sa poškodzuje komunikačný kanál medzi sietnicou a nervovými vláknami, takže do mozgu sa dostávajú „poškodené“ vzruchy a dôsledkom sú poruchy videnia. Keďže sa citlivá vrstva na sietnici stále v menšej miere regeneruje, dochádza k postupnému poklesu videnia. Ochorenie má dve formy – suchú a vlhkú.
Pri suchej ochorenie progreduje pomaly a vyskytuje sa v 85 až 90 % všetkých prípadov VPDM. Pacient postupne stráca fotoreceptory v oku, ochorenie postupuje pomaly, ale nevratne. Títo pacienti nevyhnutne potrebujú pravidelné kontroly a vyšetrenia.
Pri vlhkej forme dochádza k prerastaniu ciev pod alebo nad pigmentový epitel sietnice v poškodených častiach, čo vedie k rýchlemu zhoršeniu zraku. Porucha videnia pri VPDM významne zhoršuje kvalitu života, spôsobuje ťažkosti s orientáciou, s rozpoznávaním predmetov v okolí a ak sa nelieči, vedie k praktickej slepote.
Prevencia je naozaj dôležitá
Prečo oční lekári vyzdvihujú význam pravidelných návštev? Oftalmologička MUDr. Jana Štefaničková z Kliniky oftalmológie LFUK v Bratislave zdôrazňuje, že pravidelné návštevy u očného lekára sú veľmi dôležité, pretože skoré štádia suchej formy VPDM sú väčšinou bez príznakov a hlavne vlhká forma VPDM, ktorá je oveľa nebezpečnejšia pre náš zrak, môže postupovať veľmi rýchlo.
Všetci vo veku nad 50 rokov, a to aj tí, ktorí nemajú rodinnú anamnézu ochorenia VPDM, by mali mať oči pravidelne kontrolované očným lekárom. Neskoré štádiá sú najčastejšou príčinou praktickej slepoty u ľudí vo veku nad 75 rokov v rozvinutých krajinách,“ hovorí lekárka a dodáva, že v rámaci prevencie sa odporúča prijímať aj stravu s vyokým obsahom luteínu a zeaxantínu.
Koho ohrozuje viac
Lekárka vysvetľuje, že najvýraznejším rizikovým faktorom pre vznik VPDM je vek a veľkú úlohu zohravá aj dedičnosť. Ochorením sú podľa nej častejšie postihnuté ženy, ľudia so svetlou pokožkou a modrými očami. Fajčiari majú až dvojnásobne zvýšené riziko vzniku ochorenia.
K rizikovým skupinám patria aj pacienti s poruchami tukového metabolizmu, spomínanou cukrovkou, aterosklerózou, vysokým krvným tlakom, obezitou a celkovo nezdravým životným štýlom a zlými stravovacími návykmi.
Životospráva aj vitamíny
V prevencii VPDM alebo v počiatočných štádiách, keď pacient ešte netrpí subjektívnymi ťažkosťami, lekári odporúčajú zlepšenie životosprávy, zvýšenie príjmu vitamínov, a to najmä v prírodnej forme, dôležitá je napríklad aj ochrana očí slnečnými okuliarmi a pravidelné kontroly u očného lekára.
Podľa lekárky totiž jednoznačne možno povedať, že v čím skoršom štádiu sa ochorenie odhalí, tým lepšie sú výsledky liečby. „Vlhká forma VPDM je deštrukčné ochorenie žltej škvrny, ktoré sa vyskytuje síce len u 15 až 20 % pacientov s VPDM, ale spôsobuje praktickú slepotu až u 90 % pacientov, ak zostáva bez liečby. Čím skôr sa ochorenie odhalí a začne sa s liečbou, tým lepšie výsledky vieme dosiahnuť,“ hovorí oftalmologička Jana Štefaničková.
Dve možnosti liečby
V liečbe VPDM sa v zásade využívajú dva terapeutické postupy: fotodynamická liečba, pri ktorej sa uzavrú cievy v oku laserom, a tzv. anti-VEGF liečba. Lekárka vysvetľuje, že fotodynamická liečba sa používa v liečbe vlhkej formy VPDM, takisto ako aj blokátory cievneho endotelového faktoru, ktoré majú v posledných rokoch dominantné postavenie v liečbe tohto ochorenia.
„Blokátory cievneho endotelovéfo faktoru (antiVEGF) sa aplikujú do oka injekčne za sterilných podmienok na operačnej sále. Po úvodných 3 dávkach sa každé 4 týždne ďalšie injekcie aplikujú už podľa jednotlivých dávkovacích režimov a podľa priebehu ochorenia.“
Kedy sa nelieči
Oftalmologička vysvetľuje, že anti-VEGF liečba je momentálne celosvetovo najčastejšie používanou liečbou vlhkej formy VPDM. Používa sa oveľa častejšie ako fotodynamická liečba, ktorá sa používa len u niektorých presne špecifikovaných typov vlhkej formy VPDM.
Kontraindikáciami liečby anti-VEGF preparátmi je precitlivenosť na liečivo a zápalové ochorenie oka. Opatrnosť s podávaním je dôležitá u pacientov po prekonanom infarkte myokardu alebo cievnej mozgovej príhode. "Terminálne – konečné štádium vlhkej formy VPDM je vlastne jazva, ktorá deštruuje žltú škvrnu, miesto najostrejšie videnia. Ak u pacienta diagnostikujeme toto štádium, je nádej na zlepšenie mizivá a liečba sa buď predčasne ukončí, alebo sa vôbec nezačne."
Pokiaľ ide o využívanie anti-VEGF liečby u diabetikov, lekárka hovorí: „U diabetikov používame anti-VEGF látky v liečbe komplikácií diabetickej retinopatie, ako je diabetický edém makuly a v niektorých prípadoch aj pri liečbe proliferatívnej diabetickej retinopatie.“