Denne zomrie v európskom regióne asi 115 detí v dôsledku úrazov. Tie sú celosvetovo najčastejším dôvodom straty detského života. Na Slovensku sa deti neúmyselne zrania najčastejšie pri dopravných nehodách, po nich nasledujú utopenia, pády, otravy a popálenia. Úrazovosť narastá najmä v letných mesiacoch, ktoré majú aj svoje špecifiká.
Športové nástrahy
„Častými úrazmi cez leto sú pády z výšok, ktoré súvisia aj so športovými aktivitami, bicyklovaním, korčuľovaním a podobne", vysvetľuje záchranár a šéfredaktor detského záchranárskeho časopisu Ing. Samuel Hruškovic. Rodičia by preto mali dbať na používanie ochranných pomôcok vrátane prilby.
„Už pád na hlavu dieťaťa pri rýchlosti 11 km za hodinu môže spôsobiť až smrteľný úraz, a pri tejto rýchlosti ide o bežný pád z bicykla," dodáva odborník a zároveň upozorňuje aj na nástrahy prostredia. Hovorí, že treba využívať miesta, kde je najmenší dopravný ruch. Najvhodnejšie sú podľa neho chodníky pre cyklistov, pretože pomerne veľa úrazov sa stáva aj na vedľajších cestách, kde deti vletia do križovatky a nedbajú na pravidlo pravej ruky, pretože sú to malé deti.
Vážne úrazy hrozia aj pri páde z koňa alebo na ihriskách či trampolínach. „Pri trampolíne musí byť vždy dozor dospelej osoby a vhodné je, aby na nej bolo len jedno dieťa. Keď je tam viac detí, radikálne stúpa riziko zranení. Navyše deti by na trampolínach mali skákať až od piatich až šiestich rokov," upozorňuje odborník.
Pozor pri vode
Najčastejšou príčinou úmrtia detí pri neúmyselných úrazoch je utopenie. K tomu môže dôjsť pri nepozornosti, precenení schopnosti plávať, ale neraz aj pri hre, keď deťom spadne do vody lopta a pokúšajú sa ju vytiahnuť. „Deti musia vedieť, že sa nemajú hrať v blízkosti vody. A aj pri väčších deťoch treba dbať na to, aby neplávali samé a bez dozoru rodičov," zdôrazňuje Samuel Hruškovic.
Rizikom sú okrem nestrážených vodných plôch aj neoplotené domáce bazény. Dieťa sa topí rýchlo a potichu, pretože po vdýchnutí vody už nedokáže kričať a rodič si ho nevšimne, ani ak je len niekoľko metrov od bazénu. Menším deťom pritom na utopenie stačí aj trocha vody v nafukovacom bazéne či vedre.
„Pre malé dieťa je nebezpečný aj sud naplnený vodou v záhrade. Dieťa si tam priloží stolček, hrá sa, šmykne sa a padne dole hlavou do suda," uvádza príklad odborník, podľa ktorého veľké nebezpečenstvo predstavujú aj rôzne jamy a šachty zatopené vodou, do ktorých môže dieťa spadnúť pri prechádzkach v neznámom prostredí.
((video))
Popri utopení so sebou kúpanie nesie aj ďalšie riziká, a to najmä pri skákaní do vody a spúšťaní sa na toboganoch. „Základná zásada - keď dieťa padne do vody, treba to miesto okamžite opustiť, pretože za pár sekúnd tam dopadne ďalšie dieťa, takže môže dôjsť k úrazu hlavy či krčnej chrbtice. Tiež sa neodporúča deťom spúšťať sa na toboganoch dolu hlavou, pretože práve vtedy dopadajú hlavou na vodu a často dochádza k úrazom," vysvetľuje odborník, podľa ktorého riziko hrozí aj pri skoku hlavou do vody.
„Keď človek skočí z väčšej výšky aj do dostatočnej hĺbky, pokiaľ zle prevedie skok a nerozrazí vodu rukami, môže sa hlava dostať do takého záklonu a tak prudko, že hrozí poškodenie krčnej chrbtice," dodáva Samuel Hruškovic.
Vodné plochy sú nebezpečné aj počas búrok. Tie v letných horúčavách môžu prísť nečakane a rýchlo, preto netreba čakať na blesky, ale prostredie pri vode opustiť už pri vzdialenom hrmení. To platí aj pri hrebeňoch hôr a vyššie položených miestach počas turistiky, z ktorých je vhodné čo najskôr zísť do dolín. Opustiť treba aj rovinaté otvorené priestranstvá ako polia a lúky, prípadne búrku na nich prečkať poležiačky na zemi.
Domáce úrazy
Domáce prostredie je podľa štatistík najrizikovejším pre deti útleho a predškolského veku. Časté sú pády zo schodov a postele, zakopnutia o koberce a nábytok, ktoré končia odreninami, škrabancami i zlomeninami. Rezné rany zas vznikajú pri nedostatočnom zabezpečení kuchynských pomôcok.
V domácom prostredí sa častejšie vyskytujú aj popáleniny - zväčša pri obarení vriacou vodou a elektrickým prúdom, alebo pri hre so zápalkami. Zle zabezpečená domácnosť prináša navyše aj riziko otravy, najčastejšie pri požití liekov a čistiacich prostriedkov.
Ďalšie riziká
- kontakt s cudzími a túlavými zvieratami,
- požitie jedovatých húb,
- otrava a aktivity pod vplyvom alkoholu,
- dusenie,
- poranenie ostrým predmetom (ceruzky, perá, konáre).
Úloha rodičov
Poraneniam a smrti v dôsledku úrazov možno zabrániť len prevenciou. Niektoré školy zaraďujú do vyučovania voliteľný predmet Mladý záchranár, ktorý ale zatiaľ nie je povinný, a tak zodpovednosť leží najmä na pleciach rodičov.
Deti treba učiť vhodnému správaniu na ihriskách, športoviskách i v dopravnej premávke, pri športoch dbať na nosenie ochranných pomôcok a správne použitie športového náradia.
Domáce prostredie vrátane dvora či záhrady je zas vhodné zabezpečiť proti pádom, otravám, popáleniam a utopeniam. A keďže deti riziká nedokážu relevantne vyhodnotiť, nutný je aj stály a riadny dozor. Úrazom sa dá predísť aj pri vhodnej organizácii voľného času a nepreceňovaní schopností dieťaťa.
„Vhodné sú veku primerané a pravidelné aktivity. Dieťa, ktoré denne bicykluje má oveľa menšie riziko úrazu ako dieťa, ktoré si bicykel vyberie raz za dva týždne," uvádza odborník.
Zároveň upozorňuje, že vedením detí k prevencii si už teraz vychovávame zodpovednú budúcu generáciu. „Aj z detí raz budú rodičia a pokiaľ ich teraz nepodchytíme, nemôžeme očakávať sekundárne zníženie detských úrazov do budúcnosti," dodáva Samuel Hruškovic.
Autor: Jana Obrancová
