Tie od mamy či starej mamy patrili vždy k nedeľnému obedu, no v školskej jedálni sme ich nenávideli. V dospelosti im prichádzame na chuť a mnohé sú pripravené tak, že sú ozajstnou kulinárskou lahôdkou.
„Polievky sú tradičným jedlom v mnohých kultúrach, a nielen ako teplé predjedlo. Husté a výdatné polievky sú obľúbené napríklad v severských krajinách či v Škótsku, ale aj v niektorých afrických krajinách. Známa je napríklad klasická marocká polievka z cícera,“ vraví odborník na výživu doktor Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy.
Prvé polievky boli väčšinou zeleninovým vývarom. Mäsové vynašli neskôr vo Francúzsku, kde silnými mäsovými polievkami – takzvanými bouillon – liečili chorých. Pripisovala sa im až mystická liečivá moc. Jedávali ich králi, ale aj chudobní. História polievok siaha do desiateho tisícročia pred naším letopočtom a súvisí s vynájdením nádob na varenie.
Nejde o vitamíny
Polievka má teda pôvod v staroveku a stredoveku, keď sa varilo v jednom kotle uprostred tábora, osady alebo gazdovstva. „Stále tam niečo bublalo, kto prišiel, nabral si, ženy potom zase niečo pokrájali a hodili do kotla - a varilo sa to ďalej. Myslím si, že to isté je vlastne aj ‚starý otec‘ všetkých guľášov,“ vraví Bukovský.
Hustá výdatná polievka zo strukovín, s obilninami či kukuricou a zeleninou je podľa neho výborné jedlo, ktoré dobre zohreje v zime, ale aj zasýti ako ľahká večera. „Nejedzte ich úplne horúce, ničí to sliznice a prispieva k vzniku rakoviny,“ upozorňuje popularizátor zdravej výživy. Vraví, že v každej polievke by mala prevažovať zelenina, a to aj v mäsových vývaroch. „Polievka je skvelá príležitosť, ako prijímať vlákninu, ktorej má moderný človek v strave tak nešťastne málo!“
