Nepriateľom detských zúbkov nie sú iba sladkosti. Škodia im aj osladené nápoje, ktoré dostanú v noci na uhasenie smädu. Patrí medzi ne aj materské mlieko.
„Deti, ktoré už majú zuby, by sa nemali podľa názoru väčšiny zubných lekárov v noci vôbec dojčiť. Opakované nočné dojčenie je pre prerezané zuby rizikový faktor,“ upozornila stomatologička Simona Dianišková. Pripustila však, že názor pediatrov na prospešnosť dlhodobého dojčenia z výživového hľadiska môže byť odlišný.
Problém je v tom, že dieťa počas nočného dojčenia znovu zaspí, takže mu mamička nemôže vyčistiť ústa vlhčenou handričkou či umyť zúbky. „Vytierať ústa po dojčení sa odporúča aj deťom, ktoré ešte zuby nemajú, aby sa mliečna bielkovina neusadzovala.“
Detské zúbky majú podľa Dianiškovej troch najväčších nepriateľov. Patogénne organizmy v povlaku na zuboch, nedostatočnú hygienu, ktorá tento povlak neodstraňuje, a potraviny, ktoré kazia zuby.
„Sú to potraviny s vysokým obsahom jednoduchých cukrov, ale aj veľmi kyslé potraviny.“
O zuby sa staráme lepšie
Zubom škodia aj sladené nápoje. V osladených bublinkových nápojoch je škodcom aj kyselina fosforečná. „Má negatívny vplyv na zubnú sklovinu. Môže ju zmäkčiť, tá sa začne rozkladať a potom je náchylnejšia na vznik zubného kazu,“ dodala Dianišková.
Lepšie na tom nie je ani med, ktorý je považovaný za zdravé sladidlo. Med má navyše ešte tú vlastnosť, že sa prilepí na zubnú sklovinu, takže na ňu pôsobí dlhšie a vytvorí podmienky pre zubný kaz.
Škodlivý vplyv potravín s vysokým obsahom cukru na zuby potvrdil aj nedávny epidemiologický výskum na Slovensku pod vedením Simony Dianiškovej. „Sledovali sme deti od 5 do 6 rokov, 12-ročné a 15-ročné.“
Pozitívnym zistením bolo, že kazivosť zubov u detí bola nižšia ako vo výskume z rokov 1989 a 1999. „Je to dôsledok toho, že dnes je zubná starostlivosť na vyššej úrovni,“ dodala Dianišková.
Zlepšilo sa aj povedomie ľudí, že sa treba starať o zubné zdravie a chodiť s deťmi pravidelne raz za pol roka k zubnému lekárovi. Práve vďaka tomu majú dnešné deti zuby v lepšom stave, ako ich mali v detskom veku ich rodičia.
Napriek tomu ešte stále výrazne zaostávame za vyspelými európskymi krajinami, ako sú Švédsko, Nemecko či Švajčiarsko, v ktorých je zubný kaz u detí a mladistvých oveľa zriedkavejší ako u nás.
Platí, že čím sú deti staršie, majú viac pokazených alebo plombovaných zubov. „Súvisí to aj s časom, ako dlho je prerezaný zub v ústnej dutine,“ poznamenala stomatologička.
Ale pozor, aktivita zubného kazu býva vyššia u menších detí. Nemajú totiž ešte dokonalé hygienické návyky a mliečne zuby s nevyzretou sklovinou sú náchylnejšie na kaz. Znamená to, že kaz u menších detí sa rýchlejšie zväčšuje.
Pečatia sa trvalé zuby
Najčastejším stomatologickým ochorením u detí je práve spomínaný zubný kaz. „U starších detí sa k tomu zvyčajne pripája zápal ďasien.“ Ochorenia závesného aparátu zuba a postihnutia kostí zápalovým procesom sú u detí podľa Dianiškovej zriedkavé.