Pád je pre seniora najväčšie nebezpečenstvo

Čo pre seniora znamená príchod jesene, ako sa udržiavať v kondícii a prečo sú dôležité voľné ruky, vysvetľuje známy športový lekár PAVEL MALOVIČ.

Ako by sa seniori mali pripraviť na jeseň a zimu? Aká prevencia je vhodná?

„Začiatkom jesene sme ešte plní energie zo slnka a leta, máme nazbierané energetické zásoby. Lenže s príchodom októbra a novembra sa karta obráti a zvyšuje sa náchylnosť na infekčné ochorenia. Tieto dva mesiace sú pre starších ľudí veľmi rizikové a ako prevenciu odporúčam zvýšiť príjem vitamínu C, denná dávka pre seniora je 500 miligramov a prípadne aj užívať doplnkové preparáty, ktoré podporujú obranyschopnosť organizmu. Ide najmä o imunoglukány, ktoré pochádzajú z húb, ako je napríklad hliva ustricovitá.

Súčasťou prevencie by malo byť aj vhodné oblečenie, jesenné počasie sa dokáže prudko meniť a to, čo je ráno, nemusí už platiť na obed. Ak vychádzame z prekúrenej miestnosti do chladného počasia, ako prevencia je dobré vykloktať si ústa chladnou vodou, prepláchnuť si nos, tvár a až potom vyjsť von.“

Je očkovanie proti chrípke vhodné aj pre seniorov?

„Určite áno, treba ho však zvážiť v dostatočnom časovom predstihu. Očkovanie môže u niektorých jedincov vyvolať reakciu, ktorá je chrípke podobná, isté riziko teda podstupujeme. Je však omnoho menšie, ako keď chrípka naozaj vypukne v plnej sile a potom regenerácia organizmu do pôvodného stavu je veľmi náročná. Chrípka môže vyvolať rad ďalších komplikácií, ako napríklad zápal srdcového svalu, problémy s obličkami či zápaly kĺbov. Pre seniora je dôležité nedopustiť oslabenie organizmu, pretože to môže byť začiatok konca.“

S príchodom jesene sa ozývajú aj rôzne sezónne ochorenia, začínajú pobolievať žalúdočné a dvanástnikové vredy, zhoršujú sa kožné ochorenia.

„November, február a marec sú typické mesiace na sezónne ochorenia. Pri žalúdku ani nemusí ísť hneď o vred, keď je raz sliznica načatá už v minulosti zápalom, práve v týchto mesiacoch sa začne ozývať. Ideálne je, že keď vieme o svojich problémoch so žalúdkom a dávame si viac pozor na to, čo zjeme. Treba rešpektovať odporúčania gastroenterológa a jesť menej dráždivú stravu, nesypať si do nej čili alebo čierne korenie po hrstiach. Nie je to však len problém korenín, ale celkového zloženia stravy. Bežné potraviny sú nasýtené rôznymi prísadami, takzvanými éčkami, ktorými si len zvyšujeme pravdepodobnosť, že budeme mať problémy. Každý, kto má sezónne ochorenie, by mal byť pod dohľadom špecialistu a správať sa podľa jeho odporúčaní.“

Ktoré sezónne ochorenia sa ešte objavujú?

„Zhoršujú sa atopické ekzémy, objavujú sa astmatické príznaky. Známa je aj chladová alergia, keď človek, ktorý neznáša chlad, sa začne správať ako alergik. Desaťkrát za sebou kýchne, začne mu tiecť z nosa, na chvíľu to prestane a opäť. U seniorov sú časté aj problémy s ušami, zápaly stredného ucha, preto treba nosiť čiapku, aj cez uši. Netreba sa za to hanbiť, je to lepšie, ako potom chodiť po lekároch. Je väčší výskyt aj tzv. seknutí, v krku alebo krížoch, čo tiež súvisí s prudkými zmenami teploty, prechodmi z prekúrených miestností do chladného exteriéru.“

Ktoré športové aktivity sú na jeseň vhodné pre seniorov?

„Najlepšou športovou aktivitou je chôdza, konkrétne chôdza s palicami, známa aj pod názvom nordic walking. Je výborná, pretože zapája väčšie množstvo skupín svalov ako pri klasickej chôdzi a palice zároveň slúžia ako spoľahlivá opora. Chcem však zdôrazniť, že senior by nikdy nemal chodiť sám. Ak ide na nejakú dlhšiu trasu, ktorá je náročnejšia, vždy je lepšie a bezpečnejšie ísť vo dvojici. Keď sú dvaja, vždy si vedia lepšie pomôcť, istia sa, a aspoň jeden z nich by mal mať mobil. Takisto treba dávať pozor, čo si obujeme, na jeseň je často šmykľavo, skoro sa stmieva, nevidíme na povrch, na ktorý šliapeme. Treba mať pevnú obuv, ktorá by mala byť vyššia, aspoň nad členky, pretože podvrtnutie členkového kĺbu u seniora je veľký problém, na dlhý čas mu obmedzí pohyblivosť a bude odkázaný na iných.“

Z interiérových aktivít by ste ktoré odporučili?

„Niekedy sa stane, že senior začne chodiť do posilňovne, aby si „urobil“ svaly. Predtým by však mal absolvovať vyšetrenie, aby vedel, aká záťaž je preňho vhodná. Tiež platí, že nikdy by nemal cvičiť sám, ale pod dohľadom cvičiteľa, ktorý ho usmerní. V poriadku je napríklad cvičenie jogy, relaxačné cvičenia alebo spoločenské tance, ktoré sú výbornou pohybovou aktivitou. Veľmi rozšírená je v zlom počasí takzvaná hypermarketová turistika, tú však neodporúčam.

Dôchodca sa zadarmo odvezie do nákupného centra, kde nemá problémy so zmenami počasia, iba ak s klimatizáciou, môže si kedykoľvek sadnúť, pretože sú tam lavičky, stretáva ľudí, takže je socializovaný, akurát si so sebou nesmie vziať veľa peňazí a už vonkoncom nie platobnú kartu, pretože sa vráti so zbytočnými nákupmi. Tiež je tam množstvo reštaurácií a vyhladnutý senior rád zabudne, že má nejakú diétu, a podľahne exotickým lákadlám. Seniorský vek je vekom disciplíny, na to si treba zvyknúť, bez nej to nejde.“

Akákoľvek aktivita znamená, že senior sa musí správne vystrojiť a vyraziť von, na hodinu, dve či pol dňa. Na čo by nemal zabudnúť?

„Upriamil by som pozornosť najmä na to, že pri akomkoľvek cvičení či fyzickej aktivite treba mať so sebou fľašu vody. Senior nikdy nemá smäd, pocit smädu akoby sa vo vyššom veku strácal a to vedie k dehydratácii, kolapsovým stavom a závratom. Treba si zvyknúť nosiť plecniačik s hoci aj malou fľašou vody a potrebné je z nej piť, nielen ju nosiť. Plecniačik je veľmi praktický, pretože umožňuje dôležitú vec: voľné ruky. To je hlavná zásada prežitia seniora: ruky by mal mať vždy voľné, aby sa mohol zachytiť, keď treba. Ak v nich drží nákupné tašky, stačí, keď niekto doňho drgne vo verejnej doprave či na ulici, ľahko spadne. Dnes je, žiaľ, taká situácia, že mu ani nikto nepomôže.“

Znamená to, že senior sa musí predovšetkým spoliehať sám na seba?

„Presne tak. Nesmie čakať, že sa zjaví anjel strážny. Preto musia byť ruky voľné. Starým ľuďom to neustále opakujeme – nesmiete spadnúť, pretože to môže znamenať doživotnú komplikáciu. Horolezci, aby mohli bezpečne liezť, potrebujú tri pevné body. Platí to aj pre seniorov, potrebujú dve nohy stojace na zemi a jednu ruku, ktorou sa pridržiavajú zábradlia, tyče v električke, podopierajú sa paličkou. A tú druhú ruku majú voľnú a môžu ňou mávať, zdraviť, gestikulovať, platiť, telefonovať. Pád je pre seniora najväčšie nebezpečenstvo.“

Aký je váš názor na pitie alkoholických nápojov v seniorskom veku? Seniori si radi dajú štamperlík niečoho ostrejšieho, už len napríklad preto, aby si zlepšili trávenie či náladu.

„Červené víno obsahuje resveratrol, ktorý je pozitívny pre srdcovú činnosť, takže deciliter či dva si senior pokojne môže dať. Rovnako aj ráno štamperlík slivovice. A tým to končí.“

Na celý deň?

„To je individuálne. Niekto si dá ráno, aby ho to nakoplo, iný večer, aby sa mu lepšie spalo. Rozhodne po vypití štamperlíka by som chvíľu počkal a nemal by hneď vykonávať nejakú aktivitu, rúbať drevo či sadnúť na bicykel, pretože človek je vtedy o čosi smelší a ľahko si porúbe aj prsty. Nie som zástanca toho, že senior musí byť abstinent. Ale nemal by ísť proti svojim liekom, ktoré mu predpísal lekár a na ktoré sa nesmie užívať alkohol. Keď niekto argumentuje tým, že kalíštek slivovice mu ešte nikdy neurobil zle, potom je to v poriadku.

Ja skôr odporúčam biele destiláty, ako sú slivovica alebo kalvados, tmavý alkohol je aromatizovaný a ťažký. Z vín odporúčam skôr červené, a to večer, deciliter či dva sú prípustné. Červené víno má v rámci svojho zloženia mierne sedatívne účinky, lepšie sa po ňom spí a človek nemá ťažké sny. Biele víno môže človeka naštartovať, najmä však seniora, a potom robí hlúposti. Senior by nikdy nemal piť sám. Vždy v spoločnosti, s partnerom či s partnerkou.“

Lenže mnohí zo seniorov žijú sami a ten štamperlík si dajú predovšetkým na zlepšenie nálady, proti samote.

„Musím vedieť, že keď si ten štamperlík dám, budem chvíľu sedieť a nebudem si hneď nahlas púšťať Rolling Stones a blázniť sa pritom. Alebo si práve v tej chvíli spomeniem, že chcem knihu v knižnici na hornom regáli, pre ktorú musím vyliezť na stoličku a naťahovať sa za ňou. Ako som už povedal, pád môže mať pre seniora fatálne následky, preto by po štamperlíku nikdy nemal robiť činnosť, na ktorú nie je zvyknutý. Aby som to zhrnul: alkohol môže byť, ale nesmie ísť proti liekom a musí sa piť s mierou. S disciplínou, čo osobitne platí v seniorskom veku.“

Aký životný štýl by mal mať senior?

„Nemal by žiť sám. To je základ. Už aj tá nemá tvár, psík či mačka, je lepšia ako samota, pretože samota zabíja. Riešením býva pobyt v dome sociálnych služieb či domove dôchodcov, lenže s tým mávajú niektorí seniori problém, pretože im nevyhovuje rovnaký ročník, rovesníci ich nudia, nemajú si s nimi čo povedať. Dôležité je, aby na seniora nezabúdala jeho rodina a venovala sa mu. Ak nebýva s ňou, tak ho navštevovala, niekedy stačí aj desať minút denne.

Ako životobudič na starého človeka pôsobí, keď môže spolupracovať s mladými ľuďmi, keď im môže niečo odovzdať a cíti, že ho rešpektujú, vážia si ho a nie je im len na obtiaž. Mnohí seniori sa však sťažujú, že mladej generácii, teda vnukom, už nerozumejú, že žijú v inom svete, pretože sú stále nalepení na mobile či tablete a podobne. Lenže aj senior musí na sebe pracovať a premýšľať, ako sa k vnukovi dostať, ako ho zaujať, môže ho požiadať, aby mu pomohol s novými technológiami. Môžu sa hrať hry, ktoré má vnúča rado, a tak nájdu spoločnú reč a chuť na ďalšie aktivity.“

Lenže každá návšteva sa raz skončí a človek opäť zostane doma sám.

„Tento svet ponúka seniorom také množstvo aktivít, o akých naši predkovia ani nesnívali. Majú k dispozícii internet a sociálne siete, takže môžu komunikovať s množstvom ľudí, bývalými spolužiakmi či kamarátmi z vojenskej prezenčnej služby bez toho, aby ich išli navštíviť. Tiež si môžu plniť sny z mladosti a vrátiť sa k niektorým koníčkom, začať sa učiť hrať na hudobný nástroj, fotografovať, písať vlastné články. Aj na takéto záujmy nájdu seniori na internete plno možností, počnúc návodmi a školami, končiac možnosťou prezentácie.

Môžem mať problémy s očami či sluchom, možno mám už neisté pohyby, ale nerezignujem na to a používam tie zmysly, kým sa dá. Pretože keď ich používať prestanem, úplne ich stratím. Proti starnutiu je najlepšia zvedavosť na dianie okolo seba, neustály tréning mozgu, disciplína a striedmosť v stravovaní a pití a každodenný pohyb. Tak si dokážete udržať kondíciu a vitalitu aj vo vysokom veku a život stále bude stáť za to.“