Prihovárate sa mu, no pohľadom blúdi po okolí. V tvári vidíte cítite nezáujem. Rozhovor s autistickým dieťaťom býva náročný aj preto, že je takmer nemožné zachytiť jeho pohľad.
Nová štúdia, ktorá vznikla v spolupráci strediska starostlivosti o autistické deti Marcus Autism Center v Atlante a univerzity Emory University School of Medicine, teraz vysvetľuje prečo sa autistické deti vyhýbajú pohľadu.
Experimentov sa zúčastnila zhruba stovka dvojročných detí, s autizmom aj bez. Deťom vedci premietali starostlivo pripravené videá. Pred každým videom blysol malý obrázok, ktorý mal upútať pozornosť dieťaťa. Nasledovali zábery ľudských tvárí.
Výskumníci mapovali pohyb detských očí a podarilo sa im rozsúdiť dlhoročný spor o príčinách, prečo dochádza k takzvanej poruche autistického spektra.
Ukázalo sa, že deti nepovažujú očný kontakt za nepríjemný, no nechápu jeho význam. Nedokážu totiž prečítať sociálne informácie v očiach druhých ľudí, ktoré sú významnou súčasťou medziľudskej komunikácie.
Ak by bol deťom s autizmom pohľad do očí nepríjemný, snažili by sa za každú cenu odvrátiť zrak. Nestalo sa, viaceré autistické deti očný kontakt neprerušili.
Výsledky štúdie by mohli významne pomôcť pri liečbe autistických detí. Terapia by v prípade, že by sa deti nechceli dívať do očí, lebo im to je nepríjemné, by totiž prebiehala odlišne. Takto sa vedci dokážu sústrediť na správne aspekty mozgu, ktoré vplývajú na správanie detí.
"Na základe zistení sa už vyvíjajú a testujú nové lieky a zásahy do ich správania," hovorí výskumníčka Jennifer Moriuchi o štúdii, ktorú publikoval American Journal of Psychiatry.
