Nepodceňujte poruchy spánku, môžu viesť k vážnym problémom

Podľa niektorých odborníkov možno poruchy spánku rozdeliť do dvoch základných skupín. Jednou sú spánkové poruchy dýchania, ktorými trpí asi 4 – 5 percent ľudí. Ďalšou veľkou skupinou sú problémy s insomniou (hyposomniou - nespavosť) či hypersomniou (nadmerná spavosť). V závislosti od charakteru ťažkostí vám pomôže pneumológ alebo neurológ.

Spánkových porúch je široká škála. Neurológovia diagnostikujú a liečia ochorenia spojené so základným narušením cyklu spánok – bdenie. K takýmto chorobám patrí narkolepsia (spavá choroba) a hypersomnia, pri ktorej spánkové ataky trvajú dlhšie, sú však menej naliehavé. K spánkovým poruchám patria aj spánkové symptómy hlavných psychiatrických porúch a poruchy spánkového režimu.

Trápia napríklad ľudí pracujúcich na smeny, alebo sa objavia v dôsledku prekonávania časových pásem pri cestovaní. Pneumológovia sa zaoberajú diagnostikovaním a liečením organických zdravotných porúch, ktoré majú za následok poruchy dýchania v spánku. Hlavným prejavom spánkových porúch dýchania je chrápanie a zastavenie dýchania v spánku – apnoe. Spánkové apnoe je najčastejšie prejavom respiračných chorôb, ale nezriedka aj závažného postihnutia funkcie srdca.

Apnoe – závažný problém

Spánkové apnoe je závažný medicínsky problém, ktorého diagnostikovanie vyžaduje komplexné zhodnotenie mnohých fyziologických funkcií počas spánku. Takéto vyšetrenie sa nazýva polysomnografia a realizuje sa v špecializovaných spánkových laboratóriách. Prístrojové vybavenie spánkových laboratórií je ekonomicky veľmi náročné, práca vysoko špecializovaná a spravidla vyžaduje viacročnú prípravu.

Jedným z mála spánkových laboratórií na Slovensku je Laboratórium pre spánkové poruchy dýchania na Klinike pneumológie a ftizeológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura a Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Pracuje pod vedením pneumologičky a prednostky kliniky Ruženy Tkáčovej, ktorá absolvovala päťročný tréning v problematike spánkových porúch dýchania v kanadskom Toronte. Zuzana Dorková, lekárka spomínanej kliniky uvádza, že z okruhu spánkových porúch dýchania je najčastejší a klinicky najzávažnejší obštrukčný typ spánkového apnoe.

Na Slovensku sa vyskytuje minimálne u dvoch percent dospelej populácie. „Obštrukčné spánkové apnoe spôsobuje kolapsom horných dýchacích ciest v dôsledku zníženej aktivity svalov hltana počas spánku, pričom chorý opakovane prestáva dýchať na desať sekúnd a dlhšie,“ hovorí Dorková.

Príčiny obštrukčného apnoe sú rôznorodé a vzájomne sa kombinujú. Môžu to byť rôzne anatomické abnormality sánky, čeľuste, tvrdého a mäkkého podnebia, zväčšenie koreňa jazyka, podnebných mandlí a iné zmeny mäkkých tkanív hltanu, ktoré zužujú jeho priesvit. Lekárka však za najvýznamnejší rizikový faktor považuje obezitu a dodáva, že obézni muži sú obštrukčným apnoe postihnutí častejšie ako ženy.

„Súvisí to s tým, že pri mužskom type obezity sa okrem brušnej oblasti tuk často výrazne ukladá aj do oblasti tváre a krku. Existuje však podskupina pacientov, ktorí majú obštrukčné spánkové apnoe ťažkého stupňa napriek tomu, že sú štíhli. Príčinou sú v tomto prípade dedičné alebo získané anomálie orofaciálnej oblasti,“ upresňuje Dorková.

Apnoe treba čo najskôr liečiť

„Ľudia o apnoe často nevedia, neregistrujú, že napríklad ich partner chrápe a má prestávky v dýchaní. Ak však niečo také zbadáte, treba urýchlene niečo robiť,“ hovorí vedúca lekárka neštátneho spánkového laboratória Buona Notte v Bratislave Mariana Kubovčáková. Vysvetľuje, že poruchy dýchania počas spánku môžu mať za následok rôzne závažné zdravotné problémy - srdcovo-cievne choroby, cukrovku, obezitu, metabolický syndróm a pod., a naopak.

Podľa štatistík viac ako tretina pacientov so spánkovými poruchami dýchania trpí hypertenziou. Neraz je prítomná už u relatívne mladých ľudí vo veku 35 – 38 rokov. A naopak, viac ako tretina sledovaných pacientov s vysokým krvným tlakom trpí spánkovými poruchami dýchania.

Rizikový faktor

Zuzana Dorková uvádza, že častým dôsledkom srdcovo-cievnych ochorení je menej častý typ spánkového apnoe, tzv. centrálny. „Najčastejšie je prítomný u pacientov so srdcovým zlyhávaním, vysokým krvným tlakom a u pacientov po cievnych mozgových príhodách.“

Aj podľa nej je obštrukčné spánkové apnoe najzávažnejšie práve preto, lebo je významným rizikovým faktorom pre vznik a progresiu srdcovo-cievnych ochorení a prispieva aj k vývoju a progresii porúch metabolizmu cukrov a tukov a negatívne ovplyvňuje obezitu.

„V súčasnosti máme dôkazy, že ťažký stupeň spánkového apnoe zvyšuje úmrtnosť a skracuje prežívanie pacientov v porovnaní s pacientmi bez spánkovej poruchy dýchania. Dá sa povedať, že spánkové apnoe je rovnako závažný rizikový faktorom srdcovo-cievnych ochorení ako napríklad vysoký tlak krvi, cukrovka, zvýšený cholesterol či fajčenie,“ hovorí Dorková.

Príznaky spánkového apnoe:

• únavnosť počas dňa,
• výrazná denná spavosť a znížená výkonnosť v práci,
• poruchy pozornosti a koncentrácie,
• zhoršená pamäť,
• u mužov problémy v sexuálnej oblasti.

Neprirodzená únava sa časom stupňuje, chorí zaspávajú v nevhodných situáciách. U týchto pacientov sa výrazne zvyšuje aj počet pracovných úrazov ako aj dopravná nehodovosť. Keďže chrápanie obťažuje aj partnera, môže dochádzať aj ku partnerským problémom, takže liečba obštrukčného spánkového apnoe má často priaznivý dopad aj na manželský život.

Prečo chrápeme?

Ako vzniká chrápanie? Pri spánku nám ochabnú svaly krku a jazyk zapadne. Zvuky pri chrápaní vznikajú chvením mäkkého podnebia. Horné dýchacie cesty sú zúžené, nedostáva sa do nich dostatok vzduchu, výsledkom je nedostatkom kyslíka počas noci.

Zuzana Dorková zdôrazňuje individuálny prístup k pacientovi, vždy treba dôsledne posúdiť príčinu, typ a závažnosť spánkovej poruchy dýchania. Napríklad pacientom s ľahkým stupňom spánkového apnoe spôsobeným chronickou alebo alergickou rinitídou môžu pomôcť nosové spreje a kvapky. Nemajú však efekt u obézneho pacienta s ťažkým stupňom apnoe s voľne priechodným nosom.

„Kvapky či spreje môžu spánkovú poruchu dýchania zmierniť, no neodstránia ju. Rôzne „ľudové“ recepty pomáhajú dodržiavať správnu životosprávu, avšak rovnako ako iné svojpomocné metódy neriešia závažné formy spánkových porúch,“ zdôrazňuje Dorková.

V prípade, že ide o vážnejší stupeň spánkových porúch dýchania, nastáva opakovaný pokles okysličenia krv. Ako upozorňuje Mariana Kubovčáková, „práve poklesy okysličenia krvi vedú k tomu, že títo ľudia mávajú srdcovo-cievne problémy. To je hlavný následok.“ Vysvetľuje, že ľudia s apnoe mávajú nezriedka vysoký tlak krvi a poruchy rytmu srdca len počas noci. „Keď sa ráno nadýchnu, môžu všetky problémy vymiznúť a oni dokážu normálne fungovať.“

Podľa lekárky je ľudský organizmus úžasný mechanizmus s obdivuhodnými kompenzačnými vlastnosťami, tie však postupom času nestačia. V prípade dlhodobého apnoe môže dôjsť aj k akútnemu prejavu v podobe infarktu myokardu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody. „Chronické prejavy sú prejavy všetkého možného druhu na srdcovo-cievnom systéme. Najčastejšie je to hypertenzia a poruchy rytmu srdca. A všetky už získané problémy srdcovo-cievneho charakteru sa neliečenými spánkovými poruchami dýchania iba zhoršujú,“ zdôrazňuje Mariana Kubovčáková.

Chrápu aj ženy

Väčšinou chrápu muži. Podľa Kubovčákovej je to dané odlišnou stavbou tela, a tak užším hrdlom. „Väčšinou ide o anatomickú záležitosť, o niečo, čo dedíme po rodičoch a veľa sa s tým nedá robiť. Chrápajúcich žien je nepomerne menej, alebo je možné aj to, že nás menej navštevujú,“ hovorí Kubovčáková.

Pneumologička Dorková zasa udáva, že rôzne formy chrápania sú prítomné takmer u polovice dospelej populácie, ich výskyt stúpa s vekom. Hovorí, že „chrápanie samotné je väčšinou neškodné, pacienti by mali myslieť na spánkovú poruchu dýchania, najmä ak je ich chrápanie hlasné, explozívneho charakteru, prerušované pauzami v dýchaní.“

Ak ide o chrápanie ľahkého stupňa, alebo je ojedinelé – napríklad po požití alkoholu, prípadne v dôsledku extrémnej únavy a pacienta nemá žiadne zdravotné dôsledky, môžu pomôcť napríklad oddelené spálne.

Budiť či nebudiť?

Kto okúsil zúfalstvo, keď chrápanie jedného partnera nedá spať druhému, zrejme pozná „metódy“, ako hádzanie vankúšov, štuchanie či pre chrápajúceho veľmi nepríjemné cmukanie. Kubovčáková však nič z toho neodporúča, vysvetľuje, že riešením môže byť napríklad zmena polohy, ktorá pomôže na krátku dobu, kým partnerka nezaspí.

Ako však šetrne zmeniť polohu chrápajúceho partnera? „Budiť nijakým spôsobom nie je dobré, partnera treba jemne otočiť, obvykle z polohy na chrbte nabok. Pomôže akákoľvek zmena polohy, ľudia väčšinou chrápu v polohe na chrbte,“ hovorí Mariana Kubovčáková.

Málo kyslíka = problémy

Ľudia s ťažkými spánkovými poruchami dýchania často mávajú vysoký tlak krvi, cukrovku, sú obézni, trpia únavovým syndrómo. Vtedy podľa Mariany Kubovčákovej jednoznačne potrebujú pomoc v podobe pretlakového prístroja na dýchanie. Počas spánku sa tak pod určitým tlakom dostáva do dýchacích ciest vzduch, ktorý nedovolí, aby sa jazyk posunul alebo zapadol. Dýchacie cesty tak ostávajú otvorené a človek je dostatočne okysličený. Vedľajším efektom je, že prestane chrápať a nemá apnoické pauzy. Táto liečba je veľmi efektívna.

Niekto potrebuje odstrániť len problém chrápania a nemá podľa vyšetrení ťažké zdravotné dôsledky. Vtedy môže byť riešením chirurgický zásah. „Efektívny je napríklad chirurgický zásah v prípade krivej nosovej prepážky, polypov a pod., ale všetky ostatné zásahy, ako napríklad plastika mäkkého podnebia, neprinášajú dlhodobý efekt,“ hovorí vedúca lekárka spánkového laboratória Mariana Kubovčáková.

Lekárka dopĺňa, že poslednou možnosťou je kombinácia pretlakovej terapie s chirurgickým zásahom. „Pretlakovú terapiu však pacient absolvuje pred operáciou, pretože dosah spánkových porúch na zdravotný stav je natoľko závažný, že by bolo riziko operovať ho v stave nedostatočného okysličenia.“

Vyzerám ako mimozemšťan!

Tak si zrejme povzdychnú tí, u ktorých je príčinou spánkových porúch dýchania anatomická stavba hrdla, takže sú nútení používať pretlakový prístroj. Je to však otázka zvyku a blahodarné účinky kvalitného spánku rozhodne prevážia nad nevzhľadnosťou nočnej "výzbroje". Mariana Kubovčáková uvádza, že vo svojej praxi sa ešte nestretla s dôvodmi, pre ktoré by pretlakový prístroj nemohol pacient použiť. Je to len o jeho vôli a chcení.

Aj Zuzana Dorková potvrdzuje, že liečba pretlakovým prístrojom je zlatým štandardom liečby všetkých pacientov s obštrukčným aj centrálnym spánkovým apnoe stredne ťažkého a ťažkého stupňa. „Aj keď dobrá tolerancia liečby je len u približne 50 – 60 % pacientov, v súčasnosti je to jediná skutočne účinná liečba pre túto skupinu pacientov. Keďže odstraňuje poruchu dýchania na jej začiatku, postupne dochádza k zmierneniu väčšiny dôsledkov tohto ochorenia.“

Aká je prevencia?

Možno spánkovým poruchám dýchania predchádzať? Vzhľadom na to, že v niektorých prípadoch je v pozadí anatomická anomália, podľa Kubovčákovej ak vieme o niekom z blízkej rodiny, kto trpí spánkovými poruchami dýchania, mali by sme rátať s genetickou predispozíciou stavby hrdla, a následne aj s výskytom problémov so spánkovými poruchami dýchania.

„V rámci prevencie je vhodné udržiavať si telesnú kondíciu, dbať na dostatok pohybu, zdravo sa stravovať – prijímať v potrave veľa bielkovín a vyhýbať sa tučným a ťažkým jedlám, alkoholu a pod. Spánok je veľmi dôležitý, nemali by sme si ho odopierať, mali by sme spať dostatočne dlhú dobu a nezabúdať na zásady spánkovej hygieny,“ zdôrazňuje Mariana Kubovčáková.

Nemôžem spať, čo s tým?

Ďalšou častou poruchou spánku je nespavosť – insomnia, ktorá trápi až tridsať percent ľudí. Jej príčiny bývajú rôznorodé, Kubovčáková udáva, že insomnici – nespavci, mávajú obvykle problémy psychického charakteru. Nedostatok spánku týchto ľudí dovádza do zúfalstva, bývajú extrémne podráždení, nešťastní alebo plačliví. Dostatok spánku je základná biologická potreba, bez neho nemôžeme kvalitne fungovať a ako lekárka zdôrazňuje, žiadne tituly či peniaze nestoja za to, aby sme sa kvôli nim ochudobňovali o spánok.

Podľa Zuzany Dorkovej môžeme nespavosť rozdeliť na prechodnú, zväčša v dôsledku rôzneho typu stresu a na chronickú. „Chronická nespavosť môže byť tzv. primárna, bez známej príčiny, ďalej v súvislosti s prítomnými psychiatrickými poruchami alebo somatickými chronickými ochoreniami, či navodená liekmi alebo psychotropnými látkami,“ hovorí Dorková.

Liečba nespavosti obvykle býva zdĺhavá, najčastejšie farmakologická (hypnotiká), u niektorých pacientov sú však efektívnejšie psychoterapeutické metódy. Mnohí „nespavci“ určite poznajú melatonín – hormón, ktorý si naše telo prirodzene vytvára, avšak jeho produkcia s vekom klesá. Podľa Dorkovej sú výsledky liečby nespavosti melatonínom rozporuplné, „avšak nová generácia liekov, ktorá pôsobí len na určité receptory tohto hormónu v mozgu prináša optimistickejšie výsledky.“

Pozor na lieky

Mnohí ľudia trpaci nespavosťou často riešia svoj problém užívaním liekov. Mariana Kubovčáková upozorňuje, že „všetky lieky - psychofarmaká či hypnotiká, problém len utlmia, neriešia situáciu a majú aj vedľajšie účinky, o ktorých si ľudia často ani neprečítajú v príbalovom letáku. A nezriedka je to paradoxne práve nespavosť. Užívajú niektoré z psychiatrických liekov dva – tri roky, potom sa ich účinok oslabí, psychiater im predpíše inú skupinu, a tak to pokračuje, až sa pacient stáva závislým.

Neurologička Mária Tormašiová z Ambulancie pre poruchy spánku Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach hovorí, že nespavosť liečime podľa vyvolávacej príčiny, ktorú treba pred zahájením liečby správne diagnostikovať.

„Veľa pacientov s nespavosťou predtým, ako vyhľadá odbornú pomoc, má skúsenosti s voľnopredajnými liekmi, ktoré môžu mať u určitej skupiny pacientov v kombinácii so správnou hygienou spánku dobrú odozvu. Dlhodobá liečba antihistaminikami, bylinkami či melatonínom sa však neodporúča,“ hovorí neurologička.

Upresňuje, že pri akútnej nespavosti, podmienej napríklad stresom, je vhodná krátkodobá, prerušovaná liečba správne zvoleným liekom na nespavosť. Pri chronickej, tzv. primárnej nespavosti je však dôležitou súčasťou liečby psychoterapia, ktorá môže byť na začiatku niekedy prechodne kombinovaná s užívaním hypnotík alebo antidepresív.

Tormašiová dodáva, že nespavosť môže byť aj sprievodným znakom psychickej poruchy, často sprevádza úzkosť, depresiu a pod.. „Vtedy liečbou základného ochorenia tzv. psychofarmakami ovplyvňujeme aj nespavosť.“ Nespavosť však môže byť podmienená aj somatickým ochorením, napríklad, cukrovkou, ochorením štítnej žľazy, bolestivými stavmi a pod., alebo navodená užívaním niektorých liekov.

V takom prípade sa liečbou týchto chorôb zvyčajne upraví aj porucha spánku. Lekárka dodáva, že podobne iné poruchy spánku, ako je napríklad syndróm nepokojných nôh alebo syndróm spánkového apnoe, si vyžadujú špecifickú liečbu, hypnotiká sú v týchto prípadoch bez efektu.

Dodržiavajte spánkovú hygienu

Odborníci zdôrazňujú, že dôležitou súčasťou každej liečby nespavosti je dodržiavanie spánkovej hygieny. „Často je oveľa ťažšie zriecť sa zdriemnutia počas dňa, vynechať kofeín, nikotín, upraviť stravovacie návyky a pod., keď môžeme spánok docieliť pomocou tabletky. To však samotný problém nespavosti len prehlbuje a sťažuje liečbu,“ upozorňuje Mária Tormašiová.

Častým problémom, ktorý spôsobuje nespavosť býva stres – obvykle tlak zo strany iných ľudí. Tlačia nás pracovné termíny, ponižovanie či znevažovanie zo strany iných, často najbližších ľudí, ale aj rôzne nedoriešené problémy, a tak sa trápime a ocitáme v začarovanom kruhu. „Obvykle, zvlášť v ťažkých prípadoch, je potrebné vytvoriť pacientovi individuálny program, veľmi dôležitá je aj psychohygiena,“ hovorí Mariana Kubovčáková.

Koľko spánku potrebujeme?

Určite to mnohí poznajú: spali by ďalej aj po osemhodinovom spánku a v tichosti závidia kamarátovi, ktorý je už po štyroch hodinách kvalitne vyspatý. Podľa Kubovčákovej je však veľmi nízke percento ľudí, ktorým stačí štyri – päť hodín spánku. „Obvykle človek potrebuje spať osem až deväť hodín, aby bol na druhý deň v pohode.“ Kvalitu spánku možno ovplyvniť rôznymi faktormi.

Úlohu zohráva napríklad aj to, čo máte na tanieri. Po zjedení jedla bohatého na proteíny - napríklad ryby, budete skôr čulí a potraviny s vysokým obsahom uhľohydrátov zasa navodzujú ospalosť. Ak sa chcete kvalitne vyspať, mali by ste sa aspoň štyri hodiny pred spaním vyhýbať konzumácii alkoholu a kávy. „Alkohol síce najprv pomáha zaspať, avšak narúša spánkový cyklus, a potom sa človek v noci budí,“ upozorňuje Mariana Kubovčáková. Samozrejme, zdravá fyzická únava tiež prispieva k výdatnému spánku, nie je však vhodné cvičiť neskoro večer, najneskôr tak štyri - päť hodín pred spaním. Vhodná je napríklad prechádzka na čerstvom vzduchu.

Autor: ilustračné foto: sxc.hu