SME
Piatok, 23. august, 2019 | Meniny má Filip

Mozog nepotrebuje rásť. Pre bunky robí konkurz

Ako je možné, že sa pribúdajúcimi vedomosťami mozog nenafúkne.

Ilustračné foto.Ilustračné foto.(Zdroj: Fotolia)

BRATISLAVA. Ako je možné, že mozog učením nerastie a nepotrebuje zväčšovať svoj objem? Vedci si túto otázku kládli celé desaťročia. S novou teóriou prišli nemeckí a švédski výskumníci v časopise Trends in Cognitive Sciences.

Dôkazy naznačujú, že počet mozgových buniek - ako sú neuróny a gliové bunky - pri učení spočiatku rastie. Mnohých z nich sa však neskôr mozog buď zbaví, alebo im priradí inú úlohu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ako herci uchádzajúci sa o rolu

„Objem mozgovej hmoty sa zvyšuje v počiatočných štádiách učenia a potom sa čiastočne alebo úplne renormalizuje,“ hovorí neurovedkyňa Elisabeth Wengerová z Inštitútu Maxa Plancka v Berlíne.

Prečítajte si tiež: Sebecký mozog chráni sám seba Čítajte 

„Zdá sa, že ide o efektívny spôsob, ako mozog najskôr preskúma možnosti, povolá rozličné štruktúry a typy buniek, vyberie tie najvhodnejšie a zbaví sa tých, ktoré už nie sú potrebné.“

Wengerová bunky prirovnáva k hercom, ktorí sa na konkurze uchádzajú o rolu vo filme. Mozog je v tomto prípade režisérom. Vytvorí nové bunky, čím makroskopicky narastie na objeme.

Nové bunky testuje v rôznych funkciách a zisťuje, ktoré bunky najlepšie ukladajú alebo prenášajú informácie. Ak nie sú dostatočne efektívne, kandidátov odmietne, alebo im priradí inú rolu.

Dôkazy v zvieracej ríši

Vedci svoju teóriu dokladajú experimentami s pravákmi, ktorí sa učili kresliť ľavou rukou. Po mesiaci sa objem ich mozgu zväčšil, no o ďalšie tri týždne sa opäť vrátil do normálu.

Prečítajte si tiež: Zvyknete cez deň snívať? Zrejme máte efektívny mozog Čítajte 

Podobný priebeh mali už pokusy s opicami, ktoré sa naučili získavať jedlo pomocou hrablí, alebo pri potkanoch, ktoré sa učili rozlišovať medzi zvukmi.

Hoci tím európskych vedcov nie je autorom teórie renormalizácie mozgu, výskumníci prvýkrát koncept vztiahli na fungovanie sivej hmoty u ľudí.

Domnievajú sa, že teória by mala zmeniť postupy pri neurálnych štúdiách. V tejto chvíli totiž zrejme nezachytávajú celý rozsah zmien v mozgu.

„Na základe tejto teórie si správne zobrazenie zmien v mozgu vyžaduje viacero meraní v rôznymi časovými bodmi,“ vysvetľuje neurovedkyňa.

DOI: 10.1016/j.tics.2017.09.008

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta
  2. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  3. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  4. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  5. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  6. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  7. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  8. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu?
  9. Mesto Košice hľadá riaditeľov mestských podnikov
  10. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku?
  1. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta
  2. Mimoriadny úspech na medzinárodnej súťaži v Číne
  3. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  4. Filmári objavili skryté krásy Novej Bane – tu je video
  5. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity
  6. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  7. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  8. Opätovne ožíva bratislavská Koliba Expo
  9. Prvý dojem urobíte len raz. Prečo to platí práve pri predaji?
  10. Otvoria prvú časť zrekonštruovaného Polusu
  1. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich? 35 040
  2. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene) 12 266
  3. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu? 10 101
  4. Oslava prvého miliónu dopadla šokujúco 9 327
  5. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte 9 288
  6. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku? 6 550
  7. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži 5 763
  8. Malebné severné Taliansko: Hory, jazerá, krásne mestá aj móda 4 704
  9. Farma v Krtíši je stredoeurópskym unikátom. Majiteľ neberie plat 4 375
  10. Na horúčavy myslite už pri stavbe domu 4 354

Téma: Neuroveda


Článok je zaradený aj do ďalších tém Bunky, Mozog

Hlavné správy zo Sme.sk

Reportáž Zuzany Kepplovej

Kauza Dobšiná: Čo sa to stalo v našom meste

Prečo Dobšinčania odchádzajú a prečo zostávajú.

Radosť hráčov Slovana po výhre v zápase play off Európskej ligy 2019/2020 ŠK Slovan Bratislava - PAOK Solún.
Podcast Dobré Ráno
Organický chemik Peter Szolcsányi (1971) pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Pochádza zo štúrova, študijné pobyty absolvoval na univerzitách v Oxforde, Cambridgei a Zürichu. Je autorom knihy Súkromný život molekúl, ako aj početných vedecko-popularizačných článkov a prednášok, v ktorých vtipne približuje pútavý svet prírodných vied.