SME

Som väzňom vo vlastnom tele. Aký je život so spánkovou paralýzou

Ako sa lieči spánková paralýza.

Ilustračné foto. (Zdroj: unsplash.com / Sarah Diniz Outeiro)

Text pôvodne vyšiel v The Washington Post.

Po prvý raz ma spánková paralýza zasiahla v zime 2012.

Môj starý otec nedávno zomrel a ja som sa na pár dní presťahovala do domu svojej babičky. Po šesťdesiatich rokoch manželstva nebola zvyknutá na samotu, ani na smútok, ktorý môže vyvolať prázdny domov.

V noci som ju uložila do postele a zhasla svetlo - urobila som pre ňu to isté, čo ona nespočetnekrát spravila pre mňa.

Zámena rolí ma zarmútila, no zároveň som cítila silné nutkanie chrániť jednu z najdôležitejších žien v mojom živote. Ležala som vo vedľajšej spálni a počúvala jej tlmené vzlyky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Prečítajte si tiež: Viac nočných môr a najmä zvuky. Ako snívajú nevidiaci Čítajte 

Bez hlásku a pohybu

O niekoľko hodín neskôr ma zobudil pocit chladu. Keď som sa chcela zababušiť do prikrývky, uvedomila som si, že sa nemôžem hýbať.

Zachvátila ma panika. Čo sa so mnou deje? Prečo je moje telo paralyzované? Snažila som sa zdvihnúť ruky. Nič.

Moja hlava bola prikovaná o vankúš, moje telo zamrzlo.

Potom som pocítila tlak na hrudi. Čím viac som panikárila, tým ťažšie sa mi dýchalo.

Pokúsila som sa kričať, no ako v zlom horore zo mňa nevyšla ani hláska. Nemohla som hýbať očami a nemala som inú možnosť než pozerať hore, do tmy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hoci som nikoho nevidela, z nejakého dôvodu som cítila, že mám spoločnosť. Akoby ma skrytá postava odmietala pustiť.

Mala som pocit, akoby to trvalo hodiny, no zrejme som sa mohla znovu pohnúť už po niekoľkých minútach. Roztrasená som zažala svetlo a až do svitania som sedela na kraji postele.

Čím viac som panikárila, tým ťažšie sa mi dýchalo. Pokúsila som sa kričať, no ako v zlom horore zo mňa nevyšla ani hláska.

Svoj zážitok som na druhý deň porozprávala kamarátke.

„Ľahla som si tak ako vždy, no odrazu som sa prebudila s pocitom, že mi na hrudi čupí Lord Voldemort.“ Zasmiala sa.

„Jennifer, si si istá, že sa ti to nesnívalo?“ Zamyslela som sa. Mávala som nočné mory, no toto bolo iné. Toto sa stalo až keď som sa prebudila.

Časť ľudí pripisovala pocit paralýzy zármutku. „Prežívaš stresujúce obdobie, miláčik,“ povedala moja mama aby ma upokojila.

Keď sa telo nepreberie

Nechcela som ísť za lekárom, zdalo sa mi zbytočné oberať ho o cenný čas. Tak som sa obrátila na Google. „Nedokázať sa pohnúť po prebudení,“ vpísala som do vyhľadávača.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C57XM na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu