ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Nobelovu cenu za medicínu získala dvojica imunológov, Američan James P. Allison a Japonec Tasuku Honjo.
Najznámejšie vedecké ocenenie získali za objav v liečbe rakoviny pomocou špeciálnej formy imunoterapie – inhibíciou negatívnej imunitnej regulácie.
Komisia rozhodla o víťazoch Nobelovej ceny iba dve hodiny pred vyhlásením.
O hodinu neskôr už generálny tajomník komisie Thomas Perlmann telefonoval s jedným z ocenených vedcov, Tasuku Honjom. „Znel veľmi potešene. Neviem povedať, či ocenenie očakával, no znel veľmi spokojne,“ povedal Perlmann.
S druhým laureátom sa pred vyhlásením ocenenia ani krátko po ňom nepodarilo skontaktovať.
Pondelková Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu je prvá, ktorú tento rok udelil švédsky Karolínsky. V utorok udelia v Štokholme cenu za fyziku, pozrite si predpovede analytikov.
Loading
...
Dokázali zapnúť imunitné bunky
Rakovina je súhrnný názov pre viaceré typy rôznych ochorení. Pre všetky je však typické nekontrolované množenie abnormálnych buniek, ktoré sa môžu rozšíriť aj do zdravých orgánov a tkanív.
Viac než storočie sa vedci snažili do boja s rakovinovými bunkami zapojiť imunitný systém. Napokon, práve to je aj jeho úlohou, aby rozoznal užitočné telesné bunky od škodlivých.
Kľúčovými hráčmi v obrane sú špeciálne biele krvinky, T-bunky. Ich receptory sú schopné zachytiť cudzie štruktúry a spustiť obranu imunitného systému.
Vedci postupne odhaľovali aj ďalšie mechanizmy, ktoré kontrolujú činnosť obranných buniek.
Nobelove ceny 2018 – časy oznámenia laureátov:
- Fyziológia alebo medicína: v pondelok 1. októbra, najskôr o 10:30
- Fyzika: v utorok 2. októbra, najskôr o 11:45
- Chémia: v stredu 3. októbra, najskôr o 11:45
- Mier: 5. októbra o 11:00
- Cena Sveriges Riksbank za ekonómiu: v pondelok 8. októbra, najskôr o 11:45
- Literatúra: tento rok sa neodovzdáva
Ukázalo sa, že T-bunky obsahujú bielkoviny, ktoré fungujú buď ako urýchľovač ich činnosti, alebo ako brzdy. Vďaka týmto nástrojom dokáže imunitný systém fungovať v rovnováhe. Zapojí sa do útoku proti cudozorodým mikróbom, no vyhýba sa nadmernej aktivite, ktorá by mohla ublížiť zdravým bunkám.
Dvojica vedcov využila na liečbu rakoviny práve bielkoviny na imunitných bunkách. Podľa ich zistení je povolením bŕzd možné aktivovať imunitný systém tak, aby napádal nádorové bunky.
„Nápady vznikajú vďaka vášni pre pochopenie toho, ako veci fungujú. T-bunky na mňa zapôsobili od momentu, keď sa ich podarilo objaviť, bol som vtedy na vysokej škole,“ povedal o svojom objave imunológ Jim Allison. Magazín Times ho krátko predtým zaradil medzi sto najvplyvnejších ľudí roku 2017.
Vo svojej práci sa Allison zameral na podrobné skúmanie fungovania špeciálnych imunitných buniek. Zistil, že ak je v tele dlhodobo prítomný veľký nádor, imunitné bunky sa môžu deaktivovať skôr, ako sa im podarí nádor zlikvidovať.
Allisonovi a jeho kolegom sa následne podarilo nájsť „vypínač“, ktorým dokážu ochranné bunky opäť aktivovať. T-bunky následne začnú napádať rakovinové bunky a nádory postupne zmiznú. Terapie založené na ocenenom objave sa ukázali byť účinné v boji proti viacerým druhom rakoviny.
Objav priniesol nový typ liečby, ktorý významne doplnil chirurgický zákrok, rádioterapiu a chemoterapiu ako tri hlavné doteraz dostupné možnosti.
Nejde o prvý objav, ktorý sa využil pri liečbe rakoviny a získal Nobelovu cenu. V minulosti ju získali aj metódy hormonálnej liečby rakoviny prostaty (1966), chemoterapia (1988) a transplantácia kostnej drene pacientom s leukémiou (1990).
Vlani vyhrali biologické hodiny
Nobelovu cenu za medicínu vlani získala trojica amerických vedcov Jeffrey C. Hall, Michel Rosbach a Michael W. Young.
Aj keď ide o cenu za medicínu alebo fyziológiu, cena bola v princípe udelená za fyziku. Objav totiž ozrejmuje spôsob, akým fungujú biologické hodiny živočíchov a rastlín.
Víťazi podľa Juleena Zieratha z Nobelovej akadémie „zvýšili povedomie o význame správnej hygieny spánku“.
Trojica vedcov objavila molekulárne mechanizmy, ktoré ovládajú takzvané cirkadiánne rytmy. Rytmy vyplývajú z vnútorných hodín tvorov, ich denných a nočných cyklov a optimalizujú fungovanie a správanie živých organizmov.
Kľúčovým prvkom života na planéte Zemi je totiž jeho schopnosť prispôsobiť sa životnému prostrediu. Rôzne zemepisné lokality majú odlišné prostredie a organizmy sa v úsilí o prežitie musia prispôsobiť tamojším podmienkam. Ale bez ohľadu na miesto, v ktorom žije, musí každý živý tvor čeliť zmenám, ktoré denne sprevádzajú rotáciu Zeme.
Striedanie dňa a noci sprevádzajú výkyvy teploty a zmeny svetla. Organizmy si preto vytvorili vnútorné biologické hodiny, ktoré predvídajú cykly dňa a noci a pomáhajú optimalizovať ich fyziológiu a správanie.
Cirkadiánne rytmy sú základnou výbavou všetkých životných foriem na planéte – od jednobunkových baktérií cez prvky, huby, rastliny až po živočíchy. Riadia otáčanie rastlín za svetlom a ich nočné uzatváranie, v prípade človeka kontrolujú okrem iného spánok, krvný tlak, telesnú teplotu či uvoľňovanie hormónov.
Nobelove ceny
Najprestížnejšie vedecké ocenenie sa udeľuje každý rok v októbri za významný alebo prelomový výskum v odboroch medicína, fyzika, chémia. Nobelov výbor tiež udeľuje aj cenu za mier a literatúru. Od 1968 sa udeľuje aj cena za ekonómiu, ktorú na pamiatku Alfreda Nobela udeľuje centrálna banka Švédska.
Ako funguje nominácia
Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.
Prečo sa udeľuje aj nobelovka za ekonómiu
Cena Sveriges Riksbank za ekonómiu na pamiatku Alfred Nobela sa udeľuje od roku 1968. Nevypláca sa z pozostalosti Alfreda Nobela ako všetky hlavné Nobelove ceny, ale z prostriedkov Švédskej ríšskej banky. Cena je dotovaná odmenou osem miliónov švédskych korún.