SME
Utorok, 12. november, 2019 | Meniny má Svätopluk

Držiteľ nobelovky: Musíte robiť pokusy a ak sa nepodaria, tak začnete znovu

S nápadmi sa v minulosti nepodnikalo.

Erwin Neher je nemecký biofyzik, ktorý sa špecializuje na fyziológiu buniek. V roku 1991 získal za objav iónových kanálikov v bunkách spolu s kolegom Bertom Sakmannom Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Po štúdiu na Technickej univerzite v Mníchove absolvoval postdoktorandské šúdium na Yaleovej univerzite. Od roku 1983 vedie inštitút Maxa Plancka pre biofyzikálnu chémiu.Erwin Neher je nemecký biofyzik, ktorý sa špecializuje na fyziológiu buniek. V roku 1991 získal za objav iónových kanálikov v bunkách spolu s kolegom Bertom Sakmannom Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Po štúdiu na Technickej univerzite v Mníchove absolvoval postdoktorandské šúdium na Yaleovej univerzite. Od roku 1983 vedie inštitút Maxa Plancka pre biofyzikálnu chémiu.(Zdroj: SME - Marko Erd)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu madácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Hoci začínal ako fyzik, vždy túžil vedieť, ako funguje ľudský mozog. Skúmal, ako putuje impulz z jedného neurónu na druhý. V roku 1991 jeho výskum odmenili najprestížnejším vedeckým ocenením.

„Ako vedec chcete spoznať svet a vytvoriť optimálne podmienky pre život seba a ostatných," povedal v rozhovore pre SME laureát Nobelovej ceny za medicínu Erwin Neher.

Článok pokračuje pod video reklamou

Spomínate si ešte na chvíľu, keď vám zazvonil telefón a dozvedeli ste sa, že ste laureátom Nobelovej ceny?

Na niečo také tak ľahko nezabudnete. Bolo pondelkové ráno, približne jedenásť hodín dopoludnia. Sedel som za svojim stolom a práve som si otvoril laboratórny denník. Chcel som analyzovať rok staré dáta, ktoré sme zozbierali s americkým kolegom. Bol tam so mnou a ja som dúfal, že budeme mať čas prejsť naše záznamy a dokončiť rukopis. V tom nás vyrušil telefonát, viac som sa už na analýzu nedokázal sústrediť.

Zaskočilo vás to, alebo ste niekde v hĺbke verili, že ocenia práve vás?

Bolo to nečakané, ani mi nezišlo na um, že sa stanem laureátom práve v ten deň. S Bertom Sakmannom sme vedeli, že sme boli nominovaní a existovalo aj pár indícií o tom, že sme sa ocitli v užšom výbere.

Čím sa komisia prezradila?

V roku 1990 mi zrazu prišlo približne päť pozvánok, aby som prišiel prednášať do Švédska. V ten rok sa však nič nestalo, a tak som na ocenenie pozabudol. Telefonát prišiel nečakane až o rok neskôr.

Súvisiaci článok Nemecký vedec: Baktérie si vo vnútri upratujú, chceme ich zahltiť neporiadkom Čítajte 

Zvyknete naživo sledovať vyhlasovanie nobeloviek? Mali ste tento rok svojho favorita, o ktorom ste si mysleli, že by mal vyhrať?

Tento rok som si plánoval pozrieť živý prenos, ale niekto sa za mnou zastavil v kancelárii, zarozprávali sme sa a ušlo mi to.

Čo sa týka favoritov, vždy existuje niečo ako zoznam horúcich kandidátov, no má to háčik. V poslednej vôli Alfreda Nobela je zakotvené, že cenu môžu získať najviac traja ľudia. Niekedy môže byť ťažké určiť, ktorí traja vedci majú na objave najväčšie zásluhy.

Sú dnešné vedecké tímy väčšie, než bývali v 90. rokoch?

Vo všeobecnosti áno, dobre to možno ilustovať napríklad na výskume v oblasti fyziky. Potrebujete veľkú skupinu ľudí, ktorí postavia robustný urýchľovač, plus ďalších na analýzu údajov.

Veľké spolupráce si žiada aj oblasť biológie. Napríklad na štúdium genómu, kedy sa zdravotný stav pacienta porovnáva s jeho genetickými informáciami, potrebujete desaťtisíce ľudí. Bez toho nemožno nájsť zaujímavé korelácie.

Mohli by ste stručne vysvetliť svoj objav?

Podarilo sa nám potvrdiť, že v bunkách existuje niečo, čo sa nazýva iónové kanály. Ide o membránové proteíny, ktoré elektricky oddeľujú vnútro bunky od vonkajšieho prostredia.

Telesné tekutiny, ktoré sú na vonkajšej strane, sú viacmenej izotonickým soľným roztokom, ktorý dokonale vedie prúd, pretože obsahuje pohyblivé nabité častice. Vodivé je aj vnútro bunky a membrána slúži ako izolácia na elektrickom kábli.

Ako ste sa dostali práve k tomuto výskumu?

V čase, keď som študoval, sa začínali prehlbovať poznatky o tom, ako funguje nervový impulz. Ako dokáže putovať nervovým vláknom trebárs do svalu.

Dvojica britských vedcov Hodgkin a Huxley prišla na to, že membrána buniek prepúšťa ióny. Tie dokážu putovať dnu a von z bunky a vytvárať elektrický impulz. Nebol však jasný molekulárny mechanizmus, vďaka ktorému sa membrána stane priepustnou.

Súvisiaci článok Telo si vyrába opiáty, milenci sa dočasne zbláznia. Vedec približuje biochémiu lásky Čítajte 

Hodgkin a Huxley predpokladali, že sa v membráne nachádzajú akési malé brány. Za tento model ale zožali kritiku.

Existovali aj iné hypotézy, no my sme sa rozhodli preukázať koncept brán tým, že zachytíme výkyvy v elektrickom prúde, ku ktorému dochádza počas ich otvárania a zatvárania. Narazili sme ale na problém. Všetky dostupné metódy merania boli príliš necitlivé a v tom ohromnom šume sme nedokázali zachytiť drobné odchýlky. Museli sme vytvoriť úplne novú techniku, ktorá bolo tristonásobne citlivejšia, dnes ju môžete poznať pod názvom patch clamp.

Na probléme ste pracovali roky, no nemohli ste tušiť, či je hypotéza o bránach vôbec pravdivá. Boli chvíle, keď ste pochybovali o existencii iónových kanálov?

Boli chvíle, keď sme boli frustrovaní, pretože nám nevychádzali merania. Avšak vo vede je to tak vždy. Musíte robiť pokusy a ak sa nepodaria, tak začnete znovu. Je to práca v cykloch, musíte nekonečne dlho premýšľať, urobiť pár zmien, no zo šumu vždy napokon vzíde niečo dôležité.

Odkedy ste získali Nobelovu cenu, prešlo tridsať rokov. Medzičasom ste mohli sledovať, ako si iní prevzali výsledky vášho základného výskumu a pretavili ho na vlastný aplikovaný. Praktickým výsledkom sú napríklad nové lieky. Urobil na vás tento posun dojem?

Sledujem ten vývoj, je pôsobivý. To tridsaťročné obdobie by som ale rozdelil na dve etapy. Prvou sú deväťdesiate a dvetisíce roky. V tom čase prudko vzrástol počet ľudí, ktorí využívali našu techniku. Uplatnila sa v rozličných oblastiach, napríklad aj vo výskume ochorení, z ktorých časť vznikla v dôsledku mutácií iónových kanálov.

V poslednom desaťročí však začali vznikať nové techniky založené na optických či mikroskopických metódach, môžeme spomenúť aj optogenetiku. Mnohé veci, ktoré sa predtým skúmali našou patch clamp technikou, sa dnes dajú nasnímať mikroskopom.

Je to omnoho jednoduchšie a možno tak získať cenné poznatky, ku ktorým by sme sa našou metódou nedopracovali. Stále však existujú skupiny, ktoré techniku patch clamp využívajú na výskum stoviek dedičných ochorení.

Ľudia sa pomocou internetu utvrdzujú vo vlastných nezdravých predstavách.

Svoju techniku ste ponúkli vedeckému svetu prakticky zadarmo. Neľutujete spätne, že ste si ju nedali patentovať?

Prvých desať rokov mi to ani nenapadlo. Potom sa stalo, že sa nejakí kolegovia dostali k zaujímavej informácii a pomocou našej techniky si vybudovali biznis. Samozrejme, že mi skrslo na um, že ak by som mal patent, tak by som bol teraz boháč.

Dnes už sú patenty bežné, ale naše vzdelanie nám ani len nenaznačilo že máme možnosť založiť si firmu a slobodne podnikať. My sme žili vo svete, kde boli továrne, remeselníci, alebo roľníci. Všetci sme boli zamestnanci štátu alebo nejakej spoločnosti. U nás jednoducho nebola rozšírená myšlienka, že si môžeme vybudovať niečo vlastné a byť zamestnávateľom.

Prvýkrát som sa s tým stretol, až keď som bol na postdoktorandskom štúdiu v Spojených štátoch. Dnes si tento prístup osvojujú napríklad výskumníci z Číny, ktorí doma aplikujú poznatky z Európy alebo Spojených štátov. Aj keď podnikajú s veľmi konkrétnou technológiou, majú k dispozícii obrovský trh.

Ako sa vám ako vedcovi žije v postfaktuálnej dobe?

To je pesimistický uhol pohľadu. Je však sklamaním, že ľudstvo má nepredstaviteľné množstvo informácií na dosah ruky a nestalo sa ako celok vzdelanejším. Namiesto toho sa ľudia pomocou internetu utvrdzujú vo vlastných nezdravých predstavách.

Čo s tým môžeme urobiť? Zahodíme klasické školské osnovy a začneme učiť iba prácu s informáciami?

Nie, potrebujeme mať niečo ako rámcové vedomosti, pomocou ktorých dokážeme rozpoznať prvotné falošné informácie. Na ne by sme potom mali nabaliť osvetu o tom, ako sa dostať ku kvalitným informáciám a ako rozlíšiť fakty od falošného presvedčenia.

Súvisiaci článok Sexuológ: Nie je v záujme evolúcie, aby mali štyridsaťroční starci a stareny deti Čítajte 

Posledných dvadsať rokov sa zaoberáte neuroplasticitou a šírením signálov medzi bunkami v mozgu. Prečo si myslíte, že dochádza k nárastu neurodegeneratívnych chorôb?

Ľudia žijú dlhšie a neuróny majú na rozdiel od iných buniek obmedzenú schopnosť obnovy. Biochémia či genetika môžu spôsobiť, že si niektorí ľudia takpovediac predčasne opotrebujú svoje neuróny, a tak vzniknú neurologické problémy.

Mozog sa dokáže vysporiadať s prekvapivo veľkými stratami, no existuje kritická hranica. Ľudské telo bolo navrhnuté tak, aby fungovalo približne päťdesiat rokov. Aby sme stihli splodiť a vychovať potomkov.

Na výskume mozgu pracuje veľké množstvo talentovných ľudí, no stále netušíme, ako presne funguje. Čo je prekážkou? Chýba nám technológia, zdroje, alebo modernejší prístup?

To znie ako kritika. Ale nie, vážne. Na každoročnom stretnutí neurovedcov sa podieľa zhruba 30-tisíc ľudí a všetci túžia vedieť, ako mozog naozaj funguje. Naše výskumné metódy sú však pomerne nepriame. Máme k dispozícii EEG aj MRI, dokážeme vidieť aktivitu mozgu s milimetrovou presnosťou. No stále sa dívame z diaľky.

Ideálne by sme sa chceli priblížiť natoľko, aby sme videli každý jeden signál a potom preskúmať, ako fungujú spoločne a dokážu vytvoriť niečo také úžasné a tajuplné, ako je ľudské vedomie.

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať
  2. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  3. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  4. Obyčajné dáta sa dokážu premeniť na neobyčajné veci
  5. Nestarnú, ale dozrievajú
  6. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE
  7. VIVO! prišlo do Bratislavy
  8. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch
  9. 7 dôvodov, prečo spoznať prírodnú kozmetiku od rodinnej firmy
  10. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy
  1. Denisa Fedáková: Štyridsiatka nie je vôbec prekážkou
  2. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  3. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  4. Raj prírodného snehu Aflenzer Bürgeralm v regióne HOCHsteiermark
  5. Na rozvoj turizmu v Košickom kraji je pripravených 840-tisíc eur
  6. Obyčajné dáta sa dokážu premeniť na neobyčajné veci
  7. Nestarnú, ale dozrievajú
  8. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE
  9. Ako prejsť na novú Ekasu jednoducho a s nulovými investíciami?
  10. Polus City Center je oddnes VIVO! Bratislava s viac obchodmi
  1. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy 13 511
  2. Príbehy z raketovej základne, ktoré ste nikdy nemali počuť 10 920
  3. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch 9 589
  4. Pre prácu v banke sú nevyhnutné tri schopnosti. Máte ich? 8 829
  5. Nový Volkswagen Golf a jeho 7 zásadných noviniek 6 716
  6. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 6 225
  7. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 4 928
  8. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 4 800
  9. Máte cukrovku? Zhoršenie zraku rozhodne nepodceňujte 4 524
  10. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE 4 410

Téma: Neuroveda


Hlavné správy zo Sme.sk

Obžaloba Threemu o vražde nespomína, môže to byť taktika

Obhajcovia budú komunikáciu ďalej spochybňovať.

Marian Kočner.
Cynická obluda

Threema je podvrh!

Glváč síce odstúpil, ale naďalej tvrdi, že komunikácia z Threemy je podvrh s množstvom výmyslov. Minimálne jeden dôkaz by tu bol.

Michal Meško
OBJEKTÍV

Našli myšieho jeleňa. Vyškrtnú ho zo zoznamu hľadaných druhov

Minulý rok našli aj najväčšiu včelu.

Myš alebo jeleň? Vedci si tridsať rokov mysleli, že drobný párnokopytník Tragulus versicolor je vyhynutý. Teraz ho na zábere zachytili fotopasca.