BRATISLAVA. Vírusom sa nemôžete vyhnúť. Napádajú všetky živé organizmy, milióny exemplárov prenikajú do ľudského tela dýchaním či potravou, vírusový genóm sa dokonca ukrýva aj v našej DNA.
Virológ: Nedajú sa zachytiť všetky prípady nákazy Čítajte Iba v svetových oceánoch žije viac než kvintilión (desať na tridsiatu) druhov vírusov, ktoré napádajú baktérie. Toto nepredstaviteľné množstvo tvorí stále iba zlomok ich celkového počtu.
Nový koronavírus, ebola, zika, či nebezpečne podceňovaná chrípka, všetky škodlivé vírusy však majú niečo spoločné.
Ak pochopíte, ako fungujú a čo potrebujú na prežitie, dokážete sa voči nim úspešne chrániť.
Začiatky pátrania po vírusoch
O existencii vírusov sa vedelo prinajmenšom od 19. storočia. Ľudia tušili, že v prostredí sa nachádzajú akési mikročiastočky, ktoré vyvolávajú infekciu.
Zaujímavosti o vírusoch
- Slovo vírus pochádza z latinčiny a v preklade znamená „jed“.
- Jeden liter morskej vody v blízkosti pobrežia obsahuje viac vírusov, než je ľudí na Zemi.
- Hlavnou a základnou formou ochrany pred vírusmi je očkovanie. V rámci prevencie je dôležitá aj zvýšená hygiena, ktorá zabráni šíreniu vírusov a ich prístupu k zraniteľným bunkám slizníc.
- Prakticky všetci ľudia sú infikovaní minimálne dvoma druhmi herpesvírusu. K nákaze spravidla došlo ešte v útlom detstve, zvyčajne rodičovskými bozkami, a týchto vírusov sa nezbavíte až do konca života.
- Vyhľadávanie vírusov a skúmanie ich pôvodu je možné vďaka DNA alebo RNA, ktoré sa nachádza v telách živočíchov alebo v pôde. Z rastlinných fosílií ani z hmyzu zaliateho v jantári sa zatiaľ nepodarilo izolovať žiadne stopy vírusov.
Keď sa však vedci snažili dopátrať k zdroju nákazy, nešlo im to. Prvé vakcíny proti vírusovým ochoreniam vznikli dokonca skôr, než došlo k objavu vírusov ako takých.
Vedci sa snažili pôvodcu nákazy odfiltrovať z infikovaných tekutín, no filtre neúčinkovali a aj výsledný filtrát dokázal nakaziť ďalšieho hostiteľa.
Z pokusov bolo zjavné, že patogén bude zrejeme extrémne malý. Nedokázali ho zachytiť ani len mikroskopom.
„Až oveľa neskôr sa určilo, že vírusy (zvyčajne) dokážu prejsť cez jemné filtre, ktoré zachytia väčšinu baktérii a že mimo živých buniek nedokážu vírusy rásť a množiť sa,“ píše medicínsky historik Robert Taylor v knihe Príbehy bielych plášťov.
Komplexné štruktúry vírusov sa však podarilo zobraziť až vďaka vynálezu elektrónového mikroskopu v roku 1931.
Zatiaľ čo baktérie možno pohodlne pestovať na agare, gélovitej živnej pôde z morských rias, vírusom takéto prostredie nestačí. Pre svoje fungovanie potrebujú bunky iných organizmov.
Čo sú to vírusy?
Vírus takmer ničím nepripomína bežný živý organizmus, je to len nukleová kyselina obalená bielkovinovým plášťom. Nemá v sebe žiadne užitočné bunkové štruktúry, ako napríklad jadro, mitochondrie či ribozómy.
Vírusy obsahujú buď DNA alebo RNA, nikdy nie oboje. Ich nukleová kyselina obsahuje pomerne malé množstvo génov. Zatiaľ čo vírus má desiatky až stovky génov, bakteriálny genóm ich má viac než tisíc a ľudský môže mať až 25-tisíc génov.
