June Almeidaová sa sklonila k elektrónovému mikroskopu a zbadala okrúhle sivé bodky ohraničené miniatúrnymi ostňami. Na prvý pohľad pripomínali drobné slnká, pričom pichliače akoby tvorili ich atmosféru.
Písal sa rok 1964 a mikroskopické čiastočky, ktoré videla, boli neskôr označené ako koronavírusy.
Za objavom prekvapivo stála žena, ktorá nemala formálne virologické vzdelanie. Školu opustila v šestnástich rokoch, napriek tomu sa stala priekopníčkou v metódach diagnostiky vírusových ochorení.
Zo školy ju vyhnala chudoba
Almeidaová, rodená Hartová, sa narodila v rodine škótskeho vodiča autobusu. S rodinou žila v podnájme v Glasgowe.
Bola šikovná a ambiciózna študentka a túžila ísť na univerzitu. Rodina však nemala dosť peňazí a akokoľvek bolo dievča talentované, muselo opustiť školu a v šestnástich rokoch nastúpiť do práce.
Ako by storočie stará vakcína mohla pomôcť proti novému koronavírusu Čítajte Našla si miesto vo fakultnej nemocnici v centre mesta. Pracovala ako laboratórna technička a robila mikroskopické rozbory tkanív.
Po čase zmenila pôsobisko a nastúpila na rovnakú pozíciu v londýnskej nemocnici svätého Bartolomeja. V hlavnom meste spoznala svojho budúceho manžela, bol ním venezuelský umelec Enrique Almeida.
Pár sa zakrátko rozhodol emigrovať do Kanady a Almeidaová vďaka tomu získala možnosť pracovať s elektrónovým mikroskopom v inštitúte na výskum rakoviny v Toronte.
