Text vyšiel pôvodne na webe Washington Post.
Musíme si pohovoriť o "dlhodobom" covide.
Mnohí ľudia, ktorí sa nakazili Covidom-19, majú komplikácie aj dávno po tom, čo sa z ochorenia uzdravili. A my ľudia z medicínskej oblasti nevieme, prečo to tak je.
Môžeme čerpať z podobných ochorení a z rastúceho množstva výskumov, z ktorých mnohé robili pacienti sami. Nie je preto prekvapujúce, že týždne a mesiace po prvých príznakoch Covidu-19, aj keď bolo ochorenie mierne, zažívajú niektorí symptómy, ktoré ich oslabujú. Vidíme to aj pri mnohých iných vírusových nákazách vrátane blízkych príbuzných Covidu-19 - SARS a MERS.
Každé jedlo jej stále chutí hnusne. Mladej Slovenke koronavírus zmenil čuch aj chuť ČítajteV jednej štúdii na ľuďoch, ktorí prekonali SARS, malo aj dvanásť mesiacov po nástupe ochorenia 24 percent ľudí výrazne zníženú maximálnu fyzickú kondíciu a zhoršený zdravotný stav v porovnaní s bežnou populáciou. Iný výskum ukázal, že dva roky po nástupe SARS-u malo viac ako 50 percent preživších horšie výsledky v teste fungovania pľúc a "ich najvyššia možná fyzická námaha a zdravotný stav boli výrazne horšie ako u bežnej populácie."
Desiatky ďalších štúdií načrtávajú, ako za sebou SARS a MERS nechali mnohých preživších s dlhodobými zdravotnými problémami. Najbežnejšie mali dlhotrvajúcu únavu, neschopnosť vrátiť sa do práce a pokračujúce problémy s duševným zdravím a tiež rôzne srdcové, dýchacie a neurologické symptómy.
Vieme, čo môžu vírusy narobiť s imunitným systémom z dlhodobého hľadiska. A tiež vieme, že iné koronavírusy spôsobili u ľudí podobné symptómy. Prečo majú teda ľudia s dlhodobými následkami po Covide-19 taký veľký problém s tým, aby ich ľudia brali vážne?
Zabúdam mená
Ako lekár som sa staral o stovky pacientov s Covidom-19 v New Yorku a často som ich vyšetroval na pohotovosti. Viem, ako sa tento vírus dotkne takmer každého orgánu v tele. A viem tiež, že mnohí sa nezotavili ani mesiace po prvotnej nákaze. V istom zmysle mám dlhodobé následky aj ja.
“Predtým, ako som sa nakazil Covidom-19, som dokázal zabehnúť kilometre. Po návrate z nemocnice som mal pocit, že potrebujem invalidný vozík, aby som prešiel sto metrov.
„
V roku 2014 som sa nakazil ebolou po tom, čo som ošetroval pacientov v Guinei. V nemocnici som strávil devätnásť dní a našťastie som prežil. Ale aj mesiace potom ma boleli kĺby a svaly. Bolelo ma chodiť. Vlasy mi vypadávali v chumáčoch. To všetko nakoniec prešlo.
Ale niektoré veci nie.
Aj dnes, takmer šesť rokov po mojom "uzdravení", mám problémy so sústredením. Drasticky sa znížila moja schopnosť vytvárať si nové spomienky. Zabúdam mená a podrobnosti o ľuďoch, ktorých naozaj dobre poznám. Za posledných šesť rokov sa to ani o trochu nezlepšilo.
Úprimne povedané, mám pocit, ako keby vírus bezohľadne prešiel žiletkou po mojom mozgu. Náhodne poškodil staré spomienky a pri ceste von zanechal vo svojich stopách lepidlo, aby pre mňa bolo ťažšie vytvárať si nové.