Článok pokračuje pod video reklamou
Vakcína, ktorú vyvinula firma AstraZeneca v spolupráci s Oxfordskou univerzitou, už čaká na schválenie v Európe.
Súvisiaci článok Lieková agentúra prijala žiadosť o registráciu oxfordskej vakcíny Čítajte Na rozdiel od úspešnejších konkurentov od spoločností Moderna a Pfizer-BioNTech, ktorými sa momentálne očkuje aj na Slovensku, však funguje na inej technológii.
Oxfordská vakcína, ako aj očkovacia látka od firmy Johnson & Johnson, CanSino Biologics a tiež ruský Sputnik V patria do skupiny takzvaných vektorových vakcín.
Na akom princípe fungujú a v čom je ich výhoda či nevýhoda oproti mRNA vakcínam?
Nosičom je oslabený vírus
Základom vektorových vakcín je neškodný, teda nepatogénny vírus.
V prípade vakcín proti covidu ide najčastejšie o adenovírus. Je to vírus, ktorý zvykne u ľudí spôsobovať respiračné ochorenia, ako je napríklad chrípka či nachladnutie.
Vo vakcíne zastáva funkciu vektora, teda akéhosi nosiča genetickej informácie.
