Od roku 2010 sa zúčastnil na šiestich misiách. Pomáhal na Haiti, ktoré zastihla prírodná katastrofa, a pôsobil aj v Jemene, kde prebiehal vojnový konflikt.
"Napriek tomu, že konflikt na Ukrajine prebieha určitým spôsobom od roku 2014, možno aj dlhšie, nikto z miestnych zdravotníkov nemohol byť pripravený na to, čo sa tam aktuálne deje. Je to vojnová medicína, na ktorú potrebujete určité školenie, cvičenie a štúdium. Zo dňa na deň sa im zmenilo spektrum pacientov," hovorí pre SME chirurg TOMÁŠ ŠEBEK , ktorý je súčasťou zdravotníckeho tímu organizácie Lekári bez hraníc.
V rozhovore sa dočítate:
- Či má pred odchodom na misiu strach a ako s ním pracuje.
- Nakoľko vyzerá vojnová medicína podobne ako v seriáli M.A.S.H.
- Akými zraneniami najčastejšie trpia pacienti na miestach, kde prebieha vojnový konflikt.
- Ktoré zranenia sú podľa neho najhoršie.
- Aká je aktuálna situácia v meste Mariupoľ podľa Lekárov bez hraníc.
- Či sa ľuďom v ukrajinskom Mariupoli ešte vôbec dá v súčasnej situácii poskytovať zdravotná starostlivosť.
- Či by nebolo fér, aby mohli mesto opustiť lekári a civilisti.
- Ako môžete Ukrajine pomôcť, čo sa týka podpory lekárov a zdravotníckeho materiálu.
- Ako prebieha v krízových oblastiach telemedicína, prečo môže byť pre lekárov nápomocná.
- Ako sa ho dotýkajú príbehy, s ktorými sa počas svojej práce stretáva.
- A s čím by mal počítať lekár, ktorý sa chce pridať k Lekárom bez hraníc.
Prvú misiu ste s Lekármi bez hraníc absolvovali v roku 2010, keď ste odišli na Haiti. Odvtedy ste boli na ďalších piatich cestách. Boli ste druhýkrát na Haiti, rovnako dvakrát v Afganistane. Následne ste navštívili Južný Sudán a potom Jemen. Z ľudskej stránky ma zaujíma, prečo to robíte?
Po prvé ma to baví. Je to medicína, ktorú mám rád. Milujem chirurgiu. Navyše som mal šťastie. Dostal som bezplatné vzdelanie a získal som veľa skúseností v mierových kulisách. Podľa mňa je fajn ich sprostredkovať niekomu ďalšiemu.
Niekomu, kto to potrebuje, kto nemá rovnaké zázemie ani prístup k vzdelaniu a v práci taký pokoj, aký som mal ja. Niekomu, kto sa pohybuje na miestach planéty, kde ľudia nemajú toľko šťastia ako my.
Keď sa však pýtate ľudsky - ľudsky vám aj odpoviem, že nad tým priveľa nepremýšľam. Na prvú misiu som odchádzal v roku 2010, pretože som mal pocit, že to je dobrý nápad. Neskôr som zistil, že ma to veľmi baví. Napĺňa ma to a tak v som v tom pokračoval.
Ak idete na miesta, kde prebieha vojnový konflikt, vždy je hrozba, že sa nevrátite. Nebojíte sa?