Jedným z prvých pacientov, ktorému lekári podali liek PSMA-617, bol štyridsaťdvaročný muž s pokročilou rakovinou prostaty, ktorá už metastázovala do kostí i zvyšku tela.
Otec dvoch dcér okamžite súhlasil s podaním experimentálneho lieku. Už po niekoľkých dňoch po užití PSMA-617 hovoril o pocite úľavy. Onedlho začali ustupovať aj metastázy.
"Verím, že vedec musí byť v správnom čase na správnom mieste a so správnou témou. A ja som bola," hovorí pre SME česká vedkyňa MARTINA BENEŠOVÁ, ktorá sa podieľala na vývoji lieku.
Vedci z Kalifornskej univerzity v Los Angeles označili v odbornom článku PSMA-617 za jeden z najúspešnejších príbehov v nukleárnej medicíne. Na konci marca 2022 ho schválila americká Správa potravín a liečiv (FDA).
V rozhovore sa dočítate:
- Čím si vedkyňu získala práve jadrová chémia.
- Ako liek PSMA-617 funguje.
- Podľa čoho liečivo rozozná bunku rakoviny prostaty.
- V ktorom štádiu rakoviny sa liek ešte môže podať pacientovi.
- Prečo rakovina prostaty metastázuje najčastejšie do kostí.
- Aký to bol pocit zistiť, že farmakum naozaj pacientom s rakovinou prostaty pomáha.
- Po akom čase od podania lieku PSMA-617 nastáva u pacientov zlepšenie zdravotného stavu.
- Kedy by mohol byť liek schválený v Európe.
- Či je liečba PSMA-617 menej finančne náročná než chemoterapia.
- Či je možné, že sa budú v budúcnosti vyrábať podobné rádiofarmaká aj na ďalšie typy rakoviny.
Pred dvomi týždňami priniesol český Deník N informáciu, že americká Správa potravín a liečiv (FDA) schválila rádiofarmakum určené na liečbu rakoviny prostaty, na ktorého vývoji ste pracovali. Išlo o veľkú vec a správu prebralo niekoľko médií, všimli si ju na sociálnych sieťach aj mnohí vedci. Aké týždne vás potom čakali?
Veľmi turbulentné. Prišla neskutočná radosť, ale zároveň stále nedokážem prijať, že sa to naozaj stalo a nie je to iba sen. Myslím, že až za pár týždňov mi naozaj dôjde, aká je ozajstná veľkosť tej správy.
Vrátim sa trochu do minulosti. Prvýkrát som sa s vami stretla počas organizácie prímestských táborov Karlovej univerzity. Už vtedy som obdivovala, ako pútavo dokážete deťom rozprávať o chémii. Pamätám si, že ste im ukazovali uránové koráliky, z ktorých ste mali vyrobený náramok. Čím si vás jadrová chémia tak získala?
Moja kolekcia rádioaktívnych šperkov sa odvtedy rozšírila. Aj aktuálne mám nový prsteň s rádioaktívnym znakom, ktorý mi nechal vyrobiť môj mladší brat.
Záujem o rádioaktivitu sa u mňa začal vďaka môjmu otcovi, ktorý je geológ. Už ako dieťa ma často brával so sebou na rôzne mineralogické lokality. Neskutočne ma fascinovali rádioaktívne kamene, uránové minerály či minerály z thoria, ktoré majú aj krásne farby.
Vysvetlil mi, že síce vyzerajú ako normálne kamene, ale dokážu aj žiariť. A síce to žiarenie nedokážeme vidieť ani cítiť, ale zachytávajú ho rôzne detektory, čo mi následne aj ukázal.
Tieto zážitky vzbudili moje nadšenie, ktoré pokračovalo aj v škole. Dozvedela som sa o Marii Curie Sklodowskej, ktorá bola jedna z prvých žien prednášajúcich na univerzitách. Nadchlo ma to.
Čím viac som sa o rádioaktivitu zaujímala, tým viac rástla aj moja fascinácia. Zostalo mi to doteraz. S každým ďalším projektom, ktorý sa týka rádioaktivity, s každou ďalšou skúsenosťou, som viac a viac nadšená. Je to moja celoživotná láska, ktorá stále rastie.
Slovo rádioaktivita v ľuďoch vyvoláva rešpekt aj strach. Spájajú si ju hlavne s jadrovými zbraňami, vojnou, katastrofou v elektrárni v Černobyle. Na jednej strane tomu rozumiem, na druhej sa často zamýšľam, či rádioaktivite trochu nekrivdíme a nehovoríme málo o dobrých veciach, ktoré ľudstvu priniesla.