Vitajte,
začínate čítať štrnáste vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Posledné týždne som sa často stretávala s otázkou, či neexistuje jarná únava, ktorá sa objavuje na jeseň. Lebo: „Vieš, cítim sa veľmi unavený, nič nevládzem, som podráždený, nič ma nebaví a ešte do toho všetkého sa tlačím sladkým. Čistá depresia.“
Tento stav však naozaj môže byť typom depresie. Odborníci to nazývajú sezónna afektívna porucha. V sekcii Zdravie sme pripravili pár odporúčaní, ako s ňou vďaka maličkostiam môžete zabojovať.
Nie je to univerzálny zoznam rád, ktoré fungujú na každého. Ani zázračné činnosti, ktoré vás okamžite odbremenia. Skôr drobnosti, ktoré by vám mohli pomôcť cítiť sa trochu lepšie.
A ak to nefunguje, ani v tomto prípade nie je hanbou vyhľadať lekára.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Trpíte sezónnou depresiou? Pomôcť vám môžu prechádzky aj pletenie
Jeseň, to je obdobie vyrezávania tekvíc, pečenia gaštanov i vychutnávania si mnohofarebnosti korún listnatých stromov. No pre mnohých ľudí je toto ročné obdobie spojené aj so smútkom. Existujú aj takí, u ktorých tieto pocity pretrvávajú až do jari.
Nie je to náhoda. Odborníci tento stav nazývajú sezónna afektívna porucha. Je to typ depresie, ktorý sa vyskytuje iba počas určitých ročných období.
Vyznačuje sa pretrvávajúcou zlou náladou, pocitmi letargie, podráždenia a zúfalstva alebo problémami s ranným vstávaním či s veľkou chuťou na sladké.
Aj s týmito príznakmi sa však dá do určitej miery pracovať. Vedkyne Jolanta Burková a Annie Curtisová z RCSI University of Medicine and Health Sciences urobili na portáli The Conversation zoznam niekoľkých vecí, ktoré by vám mohli pomôcť, aby ste sa počas chladnejších mesiacov cítili lepšie.
Viac sa dočítate v texte s názvom: Trpíte sezónnou depresiou? Pomôcť vám môžu prechádzky aj pletenie.
Ilustračná fotografia. (zdroj: FOTOLIA)Poškrabanú nepriľnavú panvicu nepoužívajte. Uvoľňuje mikroplasty
Nepriľnavé riady vám ušetria nervy pri varení a čas pri umývaní. Z ich povrchovej úpravy sa však do jedla môžu uvoľňovať nebezpečné látky. Prezývajú sa aj večné chemikálie, keďže sa hromadia v životnom prostredí, ale aj v telách zvierat a ľudí.
Najnovší výskum ukázal, že už z jedného škrabanca na teflónovej panvici sa okrem chemikálií môžu do jedla dostať aj tisícky kúskov mikroplastov. Ich vplyv na ľudské zdravie vedci stále skúmajú, no určite nejde o niečo, čo chcete nevedomky jesť.
Z vedeckých výskumov najhoršie vychádzajú teflónové panvice a iné s podobnou polymérovou úpravou. Samy osebe nebezpečné nie sú, kým sa nezačne rozkladať ich povrch.
Viac sa dočítate v texte kolegyne Renáty Zelnej s názvom: Poškrabanú nepriľnavú panvicu nepoužívajte. Uvoľňuje mikroplasty.
(zdroj: ADOBE STOCK)Ako sa na Slovensku žije ľuďom s HIV?
Milan má krátko pred štyridsiatkou a na ľudí, ktorí o ňom nič nevedia, pôsobí ako zdravo vyzerajúci muž. Žije v Bratislave, má aktívny život, prácu v marketingu a dobre sa o seba stará.
„Žiť ako zdravý človek mi umožňuje liečba. Ak beriem lieky, som ako hocikto iný, normálne fungujem,“ hovorí o každodennom užívaní jednej malej tabletky.
Milanovi pred takmer desiatimi rokmi zistili, že sa nakazil vírusom HIV. Pravidelne sa totiž chodieval testovať na pohlavne prenosné ochorenia, všetky testy vtedy vyšli v poriadku. Okrem jedného.
„Ešte to nemuselo nič znamenať, pretože pri tom prvom ide o test na anti-HIV protilátky, ktorý môže niekedy vyjsť aj falošne pozitívne. Druhý test už však zisťuje prítomnosť samotného vírusu a ten všetko potvrdil. Nejaké informácie som mal, pretože som poznal zopár HIV pozitívnych ľudí a videl som, že sú nažive a fungujú. No napriek všetkému to bolo hrozné zistenie, je to obrovský krok do neznáma. Čelil som veľkému strachu, že do polroka zomriem,“ hovorí Milan.
O svoj príbeh sa rozhodol s denníkom SME podeliť pod podmienkou, že redakcia nezverejní jeho meno, hoci ho pozná. Milanovi najbližší o jeho ochorení vedia, uvedomuje si však, že pre väčšinu spoločnosti je HIV pozitivita veľkou neznámou a vyvoláva v nich často iracionálne obavy.
„Aj ja sám som mal na začiatku hrôzu. Ale liečba je dnes už inak nastavená a to bolo vidno aj na zdravotnom personáli, ktorý k tomu od začiatku pristupoval pragmaticky, pretože vyškolení zdravotníci vedia, že liečení ľudia na HIV bežne nezomierajú a ani nie sú pre druhých infekční,“ vraví Milan.
Druhá vec sú však podľa neho predsudky. „Hodnotovo je to tak u nás nastavené – HIV pozitívni ľudia akoby patrili na okraj spoločnosti. Aj ja som musel bojovať s tým, aby som neuveril pocitu, že som posledná špina, ktorá si teraz nezaslúži dôstojnosť,“ priznáva.
Viac sa dočítate v texte kolegyne Michaely Žurekovej s názvom: Lekári ho odmietajú, aj keď je neinfekčný. Ako sa na Slovensku žije ľuďom s HIV?
Nový podcast My sa vám ozveme
Približne 80 percent informácií vnímame očami. Aj preto je pre nás predstava, že by sme žili bez zraku, niečo neuchopiteľné, čo si nevieme ani predstaviť. No obraz nevidiaceho ako človeka v tmavých okuliaroch s bielou palicou je často úplne mylný.
Aj pre naše predsudky majú nevidiaci a slabozrakí na slovenskom trhu práce obrovské problémy. Niekedy ich na pohovore rovno otočia vo dverách. A to aj v prípadoch, keď majú so sebou počítač s potrebnou technikou, vďaka ktorej by mohli vstupný test absolvovať.
Skúsenosti z firiem, ktoré dali nevidiacim šancu, však hovoria jasne – v známom prostredí sú schopní pohybovať sa tak suverénne, že niektorí kolegovia o ich znevýhodnení ani nevedia a zverenú prácu vykonávajú bez problémov.
V prvej epizóde podcastovej minisérie My sa vám ozveme, o zamestnávaní ľudí so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením na trhu práce, sa moderátorka Ľubica Melcerová rozpráva s Michalom Tkáčikom, nevidiacim a trvalo zamestnaným. Hovoria o jeho dobrých, ale aj diskriminujúcich skúsenostiach s hľadaním práce.
V podcaste popisuje jeho začlenenie do kolektívu a situáciu na pracovisku jeho bývalá šéfka Ružena Kanovská a komplexný pohľad na problematiku poskytuje Eva Metonová, sociálna poradkyňa z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Podcast My sa vám ozveme postupne priblíži desať znevýhodnení, v každej epizóde popisuje reálne skúsenosti aj možné riešenia, keď firmy odhodili predsudky a dopadlo to k spokojnosti všetkých strán.
Podcast Vizita: Prečo vývoj mRNA vakcín trval tak krátko a je soľ naozaj nad zlato?
Rozprávku Soľ nad zlato pozná vari každý. Nie všetci však vedia, že chemický názov soli je chlorid sodný. No každý by mal vedieť, že sodík je pre naše telo naozaj dôležitý.
Vývoj mRNA vakcíny nebol, v porovnaní s obľúbenou rozprávkou, romantickým príbehom. Kritici by ho skôr označili ako celovečernú strhujúcu drámu. Na jej konci bol však happyend a záchrana miliónov životov.
Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Budem sa v nej totiž rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.
V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, aký je príbeh vývoja mRNA vakcín a či sa budú používať aj na iné ochorenia ako na covid. A tiež o tom, či je soľ naozaj nad zlato. Čo sa v našom tele deje, keď jej konzumujeme málo alebo priveľa.
Denisa Koleničová a Simona Schwarz. (zdroj: SME)Podcast Zoom: Astronómovia narazili na neznámy veľký asteroid
Ak by narazili do Zeme, spôsobili by katastrofu globálnych rozmerov: dobu ľadovú a veľmi pravdepodobne aj kolaps civilizácie tak, ako ju dnes poznáme.
Našťastie, planétky väčšie ako kilometer nebezpečné pre Zem dnes zväčša poznáme. Občas sa však objaví aj taká, o ktorej sme nevedeli – napríklad nedávno.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do kozmu a na okolie Zeme. Zistíme, čo si myslí veda o e-cigaretách, a dozvieme sa, či mohli na Marse prežiť baktérie.
Podcast Gyncast: O viacplodovej tehotnosti
Výskyt viacplodovej tehotnosti v poslednom období stúpa. Počet žien, ktoré čakajú viac ako jedno dieťa, sa zvyšuje aj v súvislosti s možnosťou umelého oplodnenia.
Doktor Peter Kaščák, primár a prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky FN v Trenčíne, však upozorňuje: „Dnes sa na poli asistovanej reprodukcie robí všetko pre to, aby sa riziko viacplodovej tehotnosti minimalizovalo.“
Čo všetko môže ohroziť matku pri viacnásobnej gravidite? Ktoré riziká sa oproti klasickej tehotnosti zvyšujú? Je každá viacplodová tehotnosť považovaná za rizikovú? Aký vplyv môžu mať prípadné tehotenské komplikácie na postnatálny vývoj detí?
V Gyncaste venovanom viacplodovej tehotnosti sa dozviete, prečo je rozhodujúce, či majú plody vlastnú placentu, aká je to bichoriálna a aká monochoriálna tehotnosť a aké riziká pre plody predstavuje spoločná placenta.
Z archívu: Škatuľky z plastu nepatria do mikrovlnky ani do umývačky riadu
Bez ohľadu na to, či ste o bisfenole A (BPA) už počuli, alebo nie, jedno je isté – s najväčšou pravdepodobnosťou sa nachádza aj vo vašom tele.
BPA sa používa pri výrobe výrobkov, ktoré používame každý deň: od plastových fliaš cez hračky, obaly na potraviny až po vnútro plechoviek.
Firmy ho používajú napriek tomu, že rozsiahly výskum spája túto látku s neplodnosťou, endometriózou (výskyt endometria – vnútornej sliznice maternice, na miestach mimo maternice, pozn. red.), cukrovkou, obezitou, astmou aj poškodením nervového systému dieťaťa pred narodením.
Po rokoch tlaku ochrancov životného prostredia a verejného zdravia sa v júni americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) rozhodol prehodnotiť zdravotné riziká, ktoré BPA spôsobuje.
Zároveň Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) navrhuje sprísniť denný príjem tejto látky až stotisíckrát.
„Je to dôkaz, že sme túto látku v minulosti podceňovali. Že pokoj, v ktorom žila nielen verejnosť, ale aj odborné kruhy, nebol namieste. Vo chvíli, keď EFSA povie, že potrebujeme sprísniť používanie bisfenolu A stotisíckrát, tak vlastne hovorí, fatálne sme sa mýlili a hrubo sme to podcenili,“ komentuje situáciu v rozhovore pre SME vedec Jaroslav Petr z českého Výskumného ústavu živočíšnej výroby.
Viac o tejto téme sa môžete dočítať v texte: Škatuľky z plastu nepatria do mikrovlnky ani do umývačky riadu, upozorňujú vedci.
(zdroj: Adobe Stock)Odporúčanie: Seriál Medveď
Hoci aktuálne valcuje internety nová séria seriálu Koruna (v angličtine The Crown, pozn. red.), ja som počas víkendu siahla po trochu inom kúsku.
Na Netfixe môžete nájsť aj seriál s názvom Medveď. Nie je o zvieratách ani o prírode, ale o talentovanom šéfkuchárovi, ktorý opustí svet michelinských reštaurácií a vráti sa do rodného mesta, aby prevzal rodinnú reštauráciu po svojom bratovi, ktorý spáchal samovraždu.
Bojuje s personálom, morálkou, financiami, ale najmä sám so sebou.
Na začiatku som si nebola istá, či zvládnem seriál dopozerať. Prvé dve časti pôsobia hlučne, ukričane a sú plné rýchlych strihov. Neskôr sa seriál spomalí, no napriek tomu dokáže preniesť silné emócie.
Ilustračná fotografia (zdroj: Pexels)
