"Keď som vo februári vošiel do ľadovej vody, vyrazilo mi to dych, pokúšal som sa plávať, nešlo to, tak som si to namieril na breh. Reálne som vo vode strávil asi minútu a pol. Vonkajšia teplota vzduchu bola asi dva stupne Celzia, voda mala možno štyri stupne," hovorí pre SME vedec JOZEF UKROPEC z Biomedicínskeho ústavu Slovenskej akadémie vied o svojom zážitku s otužovaním v prírode.
"Vyšiel som von a nastalo neuveriteľne príjemné prekrvenie kože a minimálne jeden deň som mal pocit, že nemusím mať skoro nič oblečené. To je ten záber, ktorý často vidíte v reportážach o Ľadových medveďoch. Ľudia vychádzajú z vody, sú celí červení a šťastní. Pocitovo je to rozhodne zážitok, ktorý sa oplatí zažiť. Ale druhýkrát som už do vody nešiel," dodáva.
Spolu so svojím tímom skúma, ako prebieha komunikácia jednotlivých buniek a orgánov v situáciách, ktoré sú pre naše telo energeticky náročné, napríklad keď hladujeme, alebo keď sa otužujeme.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo všetko sa v ľudskom tele deje, keď naň pôsobí chlad.
- Aký je rozdiel medzi trasovou a netrasovou termogenézou.
- Kedy a kde sa v ľudskom tele nachádza hnedý tuk a načo je dobrý.
- Aké zníženie teploty vníma naše telo ako otužovanie.
- Ako vyzerali experimenty, ktoré vedec so svojím tímom robil na Ľadových medveďoch.
- Či sa dá proces otužovania urýchliť.
- Aké prínosy má z metabolického hľadiska otužovanie pre naše telo.
- Či môže na náš metabolizmus vplývať negatívne, ak máme doma zbytočne veľké teplo.
- Ktoré skupiny ľudí by mali byť pri otužovaní opatrné.
V posledných rokoch sa stalo otužovanie veľmi populárnym fenoménom. Aj odborníci často zdôrazňujú, že je prospešné. Potrebuje vôbec naše telo teplú vodu? Alebo je sprchovanie teplou vodou len akýmsi rozmarom modernej doby?
Teplá voda je v každom byte a je to veľmi príjemný výdobytok modernej doby.
Aby sme v zime nezamrzli, potrebujeme teplo, ale na to, aby sme žili zdravo, ho možno nepotrebujeme až tak veľa. Dokonca ani teplú vodu, stačila by nám vlažná. Pokiaľ teda nejde o prípravu jedla.
Môj bývalý šéf v USA, s ktorým sme študovali mechanizmy tvorby tepla u myší, navrhol viacerým súkromným školám v okolí, aby sa deťom v triedach experimentálne znížila teplota asi o päť stupňov Celzia.
Samozrejme, tie, ktoré by sa pri tejto teplote necítili komfortne, by mohli mať viac vrstiev oblečenia, ale v triedach by bola nižšia teplota.
V Kanade by to nebol až taký problém, v Louisiane asi áno, pretože je tam veľmi teplo. Ale najmä rodičia boli proti. Takže tento experiment sa neuskutočnil.
Ja by som asi tiež búrila. V zime nosím viac vrstiev oblečenia a neviem si predstaviť, že by som si mala ráno odoprieť horúcu sprchu.