"Ak si kladieme otázku, ako náš mozog vytvára obraz reality, ktorý potom prežívame ako skutočnosť, tak v tomto výskume hrajú psychedeliká úplne nezastupiteľnú rolu," hovorí pre SME psychiater JIŘÍ HORÁČEK, vedúci Centra pokročilých štúdií mozgu Národného ústavu duševného zdravia (NUDZ) v Prahe a prednosta Kliniky psychiatrie a lekárskej psychológie na 3. Lekárskej fakulte Karlovej univerzity.
"Vieme presne, ako a kde v mozgu fungujú, a aj to, ako menia obraz reality tak, ako ho klient prežíva. Preto sú zásadnými výskumnými nástrojmi," dodáva.
Psychedeliká môžu veľmi účinne fungovať v prípade terapie depresie. Ak táto terapia zafunguje, nastáva u pacienta dramatická pozitívna zmena. "O dve hodiny je klient rovnaký, ako bol pred rokom alebo predtým, než sa u neho začala depresívna perióda."
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo hovoríme o psychedelickej renesancii, a ktoré látky patria medzi psychedeliká.
- Prečo sa vedci po roku 2000 znovu vracajú ku skúmaniu psychedelík v súvislosti s liečbou depresie.
- Ako sa vedci dopracovali k tomu, že sľubnými látkami by mohli byť ketamín a psilocybín.
- Ako vyzerá psychedelikami asistovaná psychoterapia.
- V čom je iný mechanizmus pôsobenia psychedelik oproti štandardným antidepresívam.
- Prečo antidepresíva zaberú až za 6 až 8 týždňov, ale účinok psychedelík je okamžitý.
- Čo sa deje v mozgu pacientov inak.
- Ako to vyzerá, keď psychedelikami asistovaná psychoterapia zaberá.
- Aká je úspešnosť psychedelikami asistovanej terapie a či má pozitívnu skúsenosť každý, kto ju absolvuje.
- Čo by sa mohlo stať, ak by pacient nebol na terapiu dostatočne pripravený.
- Či sa môže stať, že pacient zažije negatívny zážitok aj napriek tomu, že absolvoval prípravnú fázu.
- Aké sú nežiadúce účinky pri tomto type terapie.
- Či máme stále voči psychedelikám predsudky.
- Či môžu CBD oleje pomáhať v liečbe depresie.
Psychiater Cyril Höschl mi na otázku, ako je možné, že niektorým ľuďom nezaberajú žiadne antidepresíva, odpovedal, že dôvodov je viacero, no veľmi záleží aj na tom, či je človek pomalým alebo rýchlym metabolizátorom podávanej látky. Inými slovami, že mnohí ľudia nemajú dostatočne dobre nastavené dávkovanie. Stotožňujete sa s týmto tvrdením?
Stotožňujem, ale dávkovanie nie je jedinou možnosťou. Odpoveď na antidepresívum sa pohybuje medzi tridsiatimi až šesťdesiatimi percentami.
Znamená to, že len toľkým ľuďom zaberie prvé antidepresívum, ktoré im nasadíme. Dôvody, prečo niekto na podanie lieku nereaguje, môžu byť rôzne.
Jedna možnosť je spomínaná rýchlosť metabolizovania.
Druhou je rýchlosť prestupu konkrétneho lieku cez takzvanú hematoencefalicku bariéru, čo je hranica medzi periférnou krvou a mozgom. Nachádzajú sa tu rôzne aktívne prenášače, ktoré sa tiež podieľajú na tom, koľko antidepresíva nakoniec do mozgu prenikne.
Tretím dôvodom je zdroj variability (premenlivosti, pozn. red.) v odpovedi na antidepresíva. Depresia sa totiž u každého človeka prejavuje trochu inak a tiež má inú príčinu.
Pokojne sa preto môže stať, že niekto má síce patologicky smutnú náladu, spĺňa kritériá depresie, ale jeho stav nezahŕňa tie mechanizmy, na ktoré je dané antidepresívum zacielené.
Práve preto musia pacienti počas liečby niekedy vystriedať tri aj štyri druhy antidepresív, kým nájdeme tie, ktoré im naozaj pomáhajú.
V súčasnosti prebiehajú diskusie o tom, aký je význam antidepresív. Či fungujú, alebo nefungujú, či má zmysel ich vôbec užívať. Z pohľadu laickej verejnosti môže vznikať zmätočný dojem z množstva rozporuplných informácií. Fungujú teda antidepresíva?