Vitajte,
začínate čítať 27. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Vnímam vo svojom okolí, že radi delíme veci na skutočné a vymyslené. Ale hranica medzi výmyslom a realitou môže byť niekedy veľmi tenká.
Predsa len, aj niektoré detektívky a horory, mohli byť inšpirované skutočným príbehom.
Tento týždeň sa v newsletteri Vizita dozviete, aké kuriózne prípady riešia urológovia vo svojich ambulanciách, ako je možné, že aj dnes môžu človeka pochovať zaživa, či časté nočné mory môžu byť predzvesťou Parkinsonovej choroby, alebo prečo je Alzheimerova choroba stále pre vedcov veľkou výzvou.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Budúci týždeň bude mať Vizita krátku prestávku, no potom ju opäť môžete očakávať vo svojich e-mailových schránkach.
Zlomený penis je kuriozita
Väčšina z nás si návštevu urológa spája s vážnymi ochoreniami, akými sú rakovina prostaty či obličkové kamene. Vyskytnú sa však aj problémy, o ktorých sa hanbíme hovoriť. Reč je erektilnej dysfunkcii, úniku moču alebo o zraneniach, ktoré si pacienti spôsobili počas pohlavného styku.
„Je ľudské hľadať skratky a obchádzať zdĺhavé postupy. Často sa o seba nestaráme, zanedbávame sa, ale keď máme ťažkosti, chceme tabletku, ktorá všetko vyrieši,“ hovorí v rozhovore pre SME urológ Ján Švihra mladší.
„Bohužiaľ, takto to nefunguje. Jednoducho, keď človek dvadsať rokov pracuje na zlom životnom štýle, čo vyústi do poruchy erekcie, tak obyčajná tabletka na to nezaberie,“ dodáva.
V rozhovore s názvom: Urológ: Zlomený penis je kuriozita. Väčšinou sa to stane, keď je partnerka v polohe na partnerovi sa dozviete, čo sú najčastejšie príčiny erektilnej dysfunkcie, ako funguje viagra a či môže naozaj vyriešiť problémy s erekciou, alebo ako sa lieči zlomený penis.
Urológ Ján Švihra mladší. (zdroj: Jozef Jakubčo)Rozhovor nájdete aj ako podcast:
Devätnásťročný muž je pravdepodobne najmladším človekom s alzheimerom
V každej odbornej knihe nájdete, že hlavným rizikovým faktorom pri demencii a Alzheimerovej chorobe je vek, teda starnutie.
Preto prípady, keď týmito ochoreniami trpia mladí ľudia, považujú odborníci za nesmierne nezvyčajné.
Podľa nedávnej prípadovej štúdie, ktorú uverejnil odborný časopis Journal of Alzheimer’s Disease, diagnostikovali lekári demenciu ešte len 19-ročnému mužovi z Číny.
Problémy s pamäťou mal už od sedemnástich rokov. Po vykonaní viacerých testov vedci z Capital Medical University v Pekingu usúdili, že má pravdepodobne Alzheimerovu chorobu.
Ak je diagnóza správna, bude najmladším človekom na svete trpiacim touto chorobou.
Viac sa o tomto prípade dočítate v texte: Devätnásťročný muž je pravdepodobne najmladším človekom s alzheimerom. Príčina je záhadou.
Prípady pochovania zaživa sú ojedinelé, no stále sa dejú
Už niekoľko hodín platilo vyhlásenie koronera, že 82-ročná žena je mŕtva. Previezli ju teda do pohrebného ústavu. A tam zistili, že je stále nažive.
Nie je to úryvok z lacnej detektívky ani strašidelná historka, ktorá desiatky rokov koluje medzi ľuďmi. Ide o skutočný príbeh, ktorý sa stal pred niekoľkými týždňami v štáte New York. O prípade informovala CNN.
Podobný incident sa stal nedávno v Iowe. Zdravotná sestra vyhlásila za mŕtvu 66-ročnú ženu s včasnou demenciou, ktorá navyše trpela silnými úzkosťami a depresiou. Neskôr, keď pracovníci pohrebného ústavu rozopli vak, v ktorom sa nachádzalo telo, zistili, že žena lapá po dychu.
Centrum starostlivosti o pacientov s Alzheimerovou chorobou, v ktorom pracovníci pochybili, dostalo pokutu 10-tisíc dolárov, uviedol denník New York Times.
"Našťastie, tieto udalosti sú veľmi zriedkavé. Ale strach z nich je hlboko zakorenený. Dosvedčuje to aj starý námorný zvyk. Pri šití plátna, do ktorého bolo zabalené mŕtve telo, pretiahol námorník posledný steh cez nos nebožtíka. Predpokladalo sa, že prepichnutie do nosa je dostatočne silný stimul na to, aby sa prebudil každý, kto je ešte nažive," vysvetľuje v texte na portáli The Conversation Stephen Hughes, docent medicíny na Anglia Ruskin University v Cambridgei vo Veľkej Británii.
Dnes už je potvrdenie smrti oveľa menej brutálne. Stačí, ak lekár určitý čas nepočuje, že pacient dýcha, nebije mu srdce, má rozšírené zrenice alebo nereaguje na akýkoľvek podnet. To všetko by malo znamenať, že človek zomrel.
"Všetci lekári vedia, ako to zistiť, rovnako ako si všetci uvedomujú svoje povinnosti," píše Hughes.
Napriek tomu sa vyskytli prípady, keď lekári potvrdili smrť, no pacient neskôr vykazoval známky života. Podľa odborníka môže byť príčinou roztržitosť lekára, ale aj niektoré látky, ktoré spôsobia, že pacient nejaví známky života.
Ak vás zaujímajú kuriózne prípady aj to, ako je možné, že sa stávajú aj dnes, nevynechajte článok s názvom: Lapali po dychu a kričali vo svojej hrobke. Prípady pochovania zaživa sú ojedinelé, no stále sa dejú.
(zdroj: Adobe Stock)Časté nočné mory v detstve môžu byť predzvesťou demencie či Parkinsonovej choroby
Snívaním strávime v noci okolo dvoch hodín. A aj keď si nemusíme sny pamätať, patria k zdravému spánku. Niekto si ráno po zobudení sny zapisuje a potom si ich vysvetľuje pomocou snára, iný sa nimi rád podelí s okolím, ak sú dostatočne bizarné, ďalší nad nimi mávne rukou.
Dokázali by však sny predpovedať udalosti, ktoré nás môžu čakať? Neurológ Abidemi Otaiku z univerzity v Birminghame v Anglicku tvrdí, že áno.
Jeho nedávna štúdia, ktorú publikoval v časopise The Lancet´s eClinicalMedicine, ukázala, že deti, ktoré vo veku od 7 do 11 rokov pravidelne zažívajú zlé sny a nočné mory, môžu mať do svojej päťdesiatky takmer dvakrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku kognitívnej poruchy, čo je hlavným znakom demencie.
Navyše, majú sedemkrát vyššiu pravdepodobnosť, že im do päťdesiatky diagnostikujú Parkinsonovu chorobu.
Nepriamo tak rozšíril svoju štúdiu z roku 2022, keď zistil, že dospelí v strednom a vyššom veku s častejšími zlými snami a nočnými morami, môžu mať v budúcnosti viac ako dvojnásobnú pravdepodobnosť vzniku demencie alebo Parkinsonovej choroby.
K premýšľaniu o tom, či zlé sny v detstve môžu byť predzvesťou vývoja týchto ochorení, ho prinútil fakt, že veľká časť ľudí zažívajúcich pravidelné nočné mory uviedla, že ich mali aj v detstve.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte mojej kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Časté nočné mory v detstve môžu byť predzvesťou demencie či Parkinsonovej choroby, naznačuje výskum.
Veľká časť ľudí zažívajúcich pravidelné nočné mory uvádza, že ich mali aj v detstve. (zdroj: Adobe Stock)Spánok je dôležitý najmä pri učení
Vyspím sa na dovolenke alebo v hrobe. To je klasická odpoveď vorkoholika alebo človeka, ktorý nevie oddychovať. No opak je pravdou, dôležitosť spánku by sme nemali podceňovať.
Je totiž dôležitý a neovplyvňuje len naše duševné a fyzické zdravie, ale aj to verejné.
V detstve nám spánkový režim v rámci možností nastavujú rodičia. S pribúdajúcimi rokmi však za manažment spánku preberáme postupne zodpovednosť my.
Pre niektorých mladých ľudí môže byť obdobím prechodu až nástup na vysokú školu. S osamostatnením prichádza zodpovednosť nad plánovaním dňa.
V dospelosti sa zdá, že času je primálo a pri jeho delení treba zvažovať, čo je dôležitejšie. Či dáme prednosť svojim záujmom, akademickému úspechu, alebo spoločenským stretnutiam.
Pri tomto všetkom by sa nemalo zabúdať ani na fyzické potreby, medzi ktoré patrí aj spánok.
Profesor psychológie a neurovedy Carnegie-Mellonovej univerzity v Pittsburghu David Creswell, ktorý stojí za najnovším výskumom zameraným na vzťah medzi spánkom a študijnými výsledkami, hovorí, že medzi vysokoškolákmi je populárnejšie ceniť si viac štúdium či oslavy pred nočným spánkom.
Práca tímu výskumníkov, ktorých viedol, však naznačuje, že nejde o najvhodnejší prístup.
V ich práci zhodnotili výsledky piatich štúdií z troch univerzít a všimli si negatívne vplyvy skráteného nočného spánku na schopnosť učiť sa a na dosiahnuté výsledky na vysokej škole. Horšie výsledky začali pribúdať, ak študenti trávili v noci spánkom menej ako šesť hodín.
Ak sa chcete o novej štúdii dozvedieť viac, prečítajte si text kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Pospať si pred skúškou študentovi veľmi nepomôže. Spánok je dôležitý najmä pri učení.
Zapojení vysokoškoláci spali v priemere 6,5 hodiny. (zdroj: UNSPLASH)Podcast Vizita: Parazitická huba ovládajúca konanie ľudí. Existuje len v seriáli či aj naozaj?
Huba, ktorá sa vplyvom globálneho otepľovania adaptovala tak, že začala napádať ľudí. A z nich sa vďaka tomu stali agresívne tvory, ktoré stratili kontrolu nad svojim telom. To je ústredný motív nového úspešného seriálu The Last of Us.
V bežnej realite nás okrem baktérií, húb a vírusov však dokáže potrápiť aj obyčajný nedostatok slnečného svetla.
Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Budem sa v nej totiž rozprávať so svojou kamarátkou biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.
V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, čo je v seriáli Last of Us inšpirované realitou a čo je úplný výmysel.
A pár slov sme prehodili aj o tom, či sme naozaj šťastnejší, keď svieti slnko.
Podcast Zoom: Šachisti majú nového nepriateľa, ich výkon ovplyvňuje čistota vzduchu
Prostredie na nás vplýva. To nie je metafora, znečistené prostredie a smog majú priamy vplyv aj na naše kognitívne schopnosti: na premýšľanie i rozhodovanie sa.
Teraz to vedci dokázali u šachistov, keď ukázali, ako znečistenie ovplyvňuje ich šachový výkon.
Tento týždeň v podcaste Zoom ukážeme, aký vplyv má nezdravé prostredie na naše rozhodovanie, zistíme, prečo zanikla ríša Chetitov a dozvieme sa, prečo je pre nás slnečné žiarenie také dôležité.
Z Archívu: Časť výskumu alzheimera mohla stáť na podvode
Proteín beta-amyloid objavili vedci v roku 1984.
Dnes je táto bielkovina považovaná za hlavnú súčasť takzvaných beta-amyloidových plakov, ktoré prvýkrát opísal začiatkom dvadsiateho storočia nemecký patológ Alois Alzheimer.
Podrobný výskum ukázal, že beta-amyloidové proteíny sa rady spájajú do lepkavých zhlukov. Tento objav preto spustil vlnu výskumov, ktoré sa snažili zistiť, akú úlohu hrajú v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou.
"V roku 1992 viedol tento výskum k hypotéze amyloidovej kaskády, ktorá mala vysvetliť mechanizmy, ako sa choroba prejavuje. Podľa nej najprv prichádza nahromadenie beta-amyloidu v mozgu a to, čo nasleduje, je výsledkom tohto hromadenia. Môže napríklad nastať smrť nervových buniek," vysvetľuje na portáli The Conversation neurovedec Mark Dallas, ktorý pôsobí na University of Reading.
"Teória viedla k vývoju terapií, v ktorých sa vedci upriamili práve na beta-amyloidové plaky. Niektoré z nich prešli aj do klinických testovaní, tam sa však nepreukázalo, že dokážu zlepšiť zdravotný stav pacientov," dodáva.
Napriek tomu sa dnes zdá, že že hypotéza o beta-amyloidových plakoch má problémy. Viac sa o nich dočítate v staršom texte s názvom: Sfalšovaná štúdia, nefunkčný liek. Časť výskumu alzheimera mohla stáť na podvode.
Ilustračná fotografia. (zdroj: AdobeStock)Odporúčanie: Kniha Nikdo není sám
Petra Sokupová vo svojich knihách pravidelne ukazuje, že ľudia môžu byť vzájomne prepojení rodinnými vzťahmi, no to neznamená, že sú si blízki.
Kniha Nikdo není sám od Petry Soukupovej. (zdroj: Denisa Koleničová)Nemusia sa mať radi, ani mať pochopenie jeden pre druhého. Dokonca sa často nedokážu ani len zhovárať a opýtať sa na to, čo ten druhý (ne)chce.
Väčšina z nás má v hlave kritický hlas, ktorý nám neustále hovorí, čo sme mohli urobiť inak, lepšie a viac pre druhých. No je fajn pri tom všetkom nezabúdať aj na seba.
Kniha sa čítala sama. Soukupová skvelo zvláda psychológiu postáv, najmä detí. Subjektívne sa mi páčila oveľa viac, než Věci, na ktoré nastal čas.
