BRATISLAVA. Pacientov s problémom straty pamäti pribúda jednak preto, že populácia starne, ale aj preto, že odborníci už týmto termínom nazývajú viaceré prejavy demencie vo vyššom veku. Niektoré sa v minulosti nesprávne označovali ako starecká senilita, ktorá sa spoločensky prijímala ako bežný sprievodný jav pribúdajúcich rokov.
Alzheimerova choroba je v skutočnosti fyziologický proces v bunkách mozgu, ktorý má negatívne dôsledky na pacientovu psychiku. Svetová zdravotnícka organizácia ju zahrnula medzi desať hlavných smrteľných ochorení.
„Vyspelá Európa má 6,1 milióna pacientov s týmto ochorením, a asi u štvrtiny ide skutočne o ťažkú demenciu,“ hovorí Elena Žigová, primárka Gerontopsychiatrickej kliniky Slovenskej zdravotnej univerzity.
„Väčšinou ide o ľudí starších ako 65 rokov, takže každý dvadsiaty človek tejto vekovej kategórie má práve túto diagnózu. Z ľudí starších ako 85 rokov ňou trpí dokonca tretina. Ľudí mladších ako 50 rokov postihuje len zriedka,“ povedala.
Percento pacientov
bude stále väčšie
Vyhliadky nie sú dobré. Keďže sa rodí stále menej detí a vyššieho veku sa vďaka progresívnej liečbe dožívajú aj pacienti s ťažšími ochoreniami, populácia starne.
„Predpokladá sa, že v roku 2040 sa počet pacientov s Alzheimerovou chorobu v Európe zdvojnásobí a v jej východnej časti dokonca strojnásobí,“ hovorí Žigová, ktorá je zároveň predsedníčkou gerontopsychiatrickej sekcie Psychiatrickej spoločnosti na Slovensku.
Z choroby bude celospoločenský problém. Už dnes chýbajú stacionáre a špeciálne centrá, ktoré sa orientujú na prácu s takýmito pacientmi. Výnimkou je centrum Memory v Bratislave, ktoré vzniklo v roku 2002.
Lieči sa len časť prípadov
U nás sa počet pacientov s Alzheimerovou chorobou odhaduje na 5- až 10-tisíc. „Je to len časť odhalených prípadov. Je ich však niekoľkonásobne viac,“ tvrdí Žigová. Primerane liečených je podľa nej len asi desať percent pacientov.
Hoci medikamenty a terapia chorobu nevyliečia, výrazne skvalitnia život pacienta i jeho rodiny. „Chceme preto aktívne vyhľadávať tých, ktorí zostali zatiaľ nepovšimnutí okolím,“ hovorí Žigová.
Riešením je využiť praktických lekárov, ktorým pacienti, vrátane tých starších, dôverujú. Mnohých navyše poznajú celé roky a preto si môžu všimnúť zmeny v jeho správaní.
Príznakom bývajú aj bežné situácie, keď pacient zabudne u zdravotnej sestry recept či doklady, alebo sa vráti a opakuje otázku, na ktorú už dostal odpoveď.
Do čakární dodajú dotazníky
„Najväčším problémom sú osamelí ľudia, u ktorých prvé symptómy nemá kto sledovať, a ktorí nechodia často alebo vôbec k praktickému lekárovi,“ hovorí Jana Kapustová, praktická lekárka pre dospelých z Bratislavy. „Ľudia by si preto mali starších ľudí vo svojom okolí a najmä zmeny v ich správaní všímať viac. Nielen rodičov, ale aj vzdialených príbuzných, známych či susedov.“
Človeku, ktorý stráca schopnosť vnímať čas a má výpadky pamäti, sa sťažuje každodenný život, ale problémy môže spôsobiť aj iným. Napríklad sa zatúla, bez dokladov precestuje pol republiky alebo nevypne plyn, či žehličku.
Do 2 300 ambulancií lekárov prvého kontaktu preto v septembri pri príležitosti Svetového dňa Alzheimerovej choroby pošlú dotazníky. V čakárniach by k nim mal mať prístup ktokoľvek, vrátane rodinných príslušníkov alebo známych staršieho človeka. Pár odpovedí dokáže naznačiť, či sa s pamäťou človeka niečo deje.
Pacienti majú nádej
Vedci hľadajú liek proti Alzheimerovej chorobe viac
ako sto rokov. Až teraz ohlásili sľubné výsledky nového lieku.
K jeho vzniku významne prispel aj slovenský vedec.
BRATISLAVA. Hoci Alois Alzheimer objavil chorobu už v roku 1906, až 80 rokov trvalo, kým molekulárna biológia zaznamenala podstatný objav, ktorý začal éru novej generácie liekov proti tejto vážnej chorobe.
V roku 1988 ohlásili laboratóriá molekulovej biológie v Cambridgei vo Veľkej Británii objav pravdepodobného pôvodcu choroby - proteínu tau. Na úspechu sa výrazne podieľal imunológ z Virologického ústavu SAV Michal Novák.
Úspech slovenského imunológa
Novák ako prvý na svete urobil monoklonálnu protilátku - živý trojrozmerný odtlačok vírusu, ktorý spôsobuje kliešťovú encefalitídu.
Práve to britský tím potreboval. Trojrozmerné odtlačky molekúl totiž pomáhajú hľadať liek proti konkrétnej chorobe. „V osemdesiatych rokoch bol projekt Alzheimerovej choroby v kríze, dokonca sa uvažovalo o jeho zastavení,“ hovorí Novák. „Vedcom sa nedarilo nájsť v prenesenom zmysle slova molekulové okuliare, pomocou ktorých by mohli molekulu vidieť.“
Nový liek už o štyri roky
Ďalších dvadsať rokov skúšali mnohé vedecké tímy nové spôsoby liečby, ale žiadny sa neukázal dostatočne účinný. Na tohoročnom svetovom kongrese v Chicagu, ktorého sa zúčastnilo 5 400 špecialistov na Alzheimerovu chorobu, predstavili nový liek.
Klinické skúšky lieku s novou molekulou potvrdili, že podstatný bol práve objav proteínu tau. Testovali 321 pacientov s Alzheimerovou chorobou a ani po 19 mesiacoch užívania sa ich mentálne pochody výrazne nezhoršili. Podľa Nováka by sa nový liek mohol dostať k pacientom v roku 2012.
Bratislavčanka si prvé príznaky choroby všimla sama. Suseda ju upozornila, že môže mať rovnaký problém ako prezident Reagan.
Pani Alojzii Markovej z Bratislavy diagnostikovali Alzheimerovu chorobu, keď mala 58 rokov. Že niečo nie je v poriadku, zistila po návrate z Kanady. Vôbec si niektoré úseky cesty či letu nevedela vybaviť.
Keď nedokázala určiť čas a spomenúť si na zážitky z výletu v Budapešti ani pri pohľade na vlastnú fotografiu, posťažovala sa susedke. Tá jej priniesla časopis, kde sa písalo o bývalom americkom prezidentovi Ronaldovi Reaganovi a jeho probléme s Alzheimerovou chorobou.
„To som si už nepamätala rôzne udalosti zo života, nepoznávala som oblečenie v skrini, hoci som veľa vecí šila sama, a zabúdala som mená ľudí, s ktorými som sa pravidelne stretávala,“ hovorí Alojzia Marková. „Dokonca som si nevedela spomenúť na názov mojej choroby. Tak som ju nazvala prezidentskou.“
Napriek potvrdenej diagnóze sa rozhodla nevzdať. Vyrastala v chudobnej rodine, neskôr svoje tri deti vychovala sama. „Povedala som si, že táto maličká potvora ma nepoloží, človek musí bojovať,“ hovorí.
Predala byt a našla si penzión, kde je o ňu postarané. Nechcela zaťažovať deti. „Dvaja synovia i dcéra, ktorá žije v Kanade, to berú statočne. Pozisťovali všetky informácie o chorobe i možnosti liečby a momentálne sa s tým učíme žiť. Deti ani vnúčatá nedávajú najavo ľútosť ani prehnané obavy, ale v skutočnosti dávajú na mňa veľký pozor.“
Pani Marková berie lieky už šesť rokov. Pomáhajú jej, ale do mesta si radšej berie mapu, lebo už sa jej stalo, že sa nevedela zorientovať. Chodí pravidelne na tréningy do centra Memory v Petržalke a s ďalšími pacientkami aj na sobotňajšie výlety do prírody a do speváckeho súboru. „Človek potrebuje okolo seba ľudí, keď táto choroba príde. V prvom rade niekoho, kto si všimne, že sa jeho správanie mení.“
Podstatná je aj podpora pri liečbe. „Po prvom mediálnom vystúpení s centrom Memory som zaregistrovala zmenené správanie ľudí z okolia, dokonca jedna známa sa spýtala, či sa za túto chorobu nehanbím. Prečo by som sa mala? Ľudia by mali byť informovaní,“ myslí si pacientka. Aj pre tieto reakcie sa však presťahovala z prostredia, v ktorom žila dlhé roky.
Napriek vážnej diagnóze nemá pocit, že o niečo v živote prišla. V kolektíve ľudí z centra žije podľa vlastných slov aktívnejšie ako predtým. „Do budúcna, keďže o tej chorobe veľa viem, sa obávam najmä situácie, že budem nevládna a že mi zlyhajú telesné funkcie. Proste situácii, keď človek príde istým spôsobom o ľudskú dôstojnosť, by som sa chcela vyhnúť,“ hovorí.
