SME
Piatok, 24. január, 2020 | Meniny má Timotej
S MENIACIM SA ŽIVOTNÝM ŠTÝLOM PRICHÁDZAJÚ AJ NOVÉ CHOROBY. PLATILO TO AJ V MINULOSTI

Choroby sa časom zmenili

Starí Slovania mali podľa všetkého problémy najmäs tuberkulózou a artritídou, dnešných obyvateľov Slovenska trápia najčastejšie civilizačné choroby 21. storočia.

BRATISLAVA. Prvým slovanským obyvateľom Karpatskej kotliny by v jej vtedy ešte panenskej prírode podľa našich skúseností so znečisteným životným prostredím a stresom nemali hroziť žiadne vážne choroby. Zdravotný stav človeka však súvisí aj s celkovým životným štýlom - stravou, podmienkami na bývanie či typom pracovnej činnosti.

„Úroda sa pre počasie a škodcov občas nevydarila. V čase núdze bola bežná podvýživa, rast detí sa spomalil, preto prví roľníci boli menší ako dnešní ľudia,“ píše autor Atlasu svetových dejín John Haywood. „Museli pracovať oveľa ťažšie než lovci a zberači a začali ich postihovať choroby kĺbov ako artritída.“ Keď začali chovať zvieratá, prenášali sa na nich niektoré ich choroby, napríklad tuberkulóza.

Podunajskí Slovania, ktorí prišli do Podunajskej nížiny v prvom tisícročí nášho letopočtu, boli podľa Ilustrovaných dejín Slovenska od Antona Spiesza roľníci a pastieri. Chovali najmä hovädzí dobytok, ovce a kozy.

Bohatší mali iné choroby

Ako sa počas stáročí prehlbovali rozdiely medzi vrstvami obyvateľstva, zásadne sa vzďaľovali ich životné podmienky, a ovplyvnili aj vývoj zdravia.

Majetní ľudia bývali luxusnejšie, boli lepšie chránení pred chladom, a v stravovaní si dopriali. Niektorí to prehnali a trpeli zažívacími problémami a dnou, ktorá spôsobuje kruté bolesti dolných končatín.

„Aj keď nemáme o tom komplexné informácie, sporadické správy sa objavujú v kronikách, často bohatých šľachtických rodov,“ hovorí Ľudmila Pavlíková z oddelenia histórie medicíny a zdravotníctva Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

Chudobní trpeli podvýživou. Oslabený organizmus ľahko podľahol aj bežným chorobám najmä v chladných mesiacoch, no najväčším problémom boli infekčné ochorenia.

Na mor umierali tisíce

Stredovek vytvoril ideálne podmienky na vlny epidémií, ktoré usmrtili milióny Európanov. Mestá prudko rástli, nemali však vyriešenú kanalizáciu a odvoz odpadu.

„Na vidieku zas žila často v jedinej zle vetranej miestnosti celá rodina a v zimných mesiacoch aj domáce zvieratá. Hneď vedľa domu bola kopa hnoja, ktorou sa voda v studni neraz kontaminovala,“ hovorí Pavlíková. Ľudí často trápili kožné a pohlavne prenosné ochorenia.

Myslenie ľudí ovplyvnila aj cirkev, ktorá odmietala nevyhnutnosť pravidelnej očisty tela. Starí Gréci či Rimania venovali hygiene veľkú pozornosť, o pár storočí neskôr na ignoranciu tejto každodennej potreby Európa kruto doplatila. Zlé hygienické podmienky a nízka úroveň zdravotnej starostlivosti v čase, keď ešte neboli mnohé lieky, spôsobili, že infekčné choroby sa šírili veľmi rýchlo.

Medzi 14. až 18. storočím napríklad znížili morové epidémie „čierna smrť“ počet obyvateľov Európy o tretinu. Baktérie moru napádali lymfatický či tráviaci systém alebo pľúca a spôsobovali zápaly spojené s vysokými horúčkami a opuchmi. Bezprostrednou príčinou smrti bol rozpad orgánov a krvácanie.

Umieralo aj mnoho detí

Ešte v 19. storočí ľudia zomrelo na Slovensku 50-tisíc ľudí pri epidémii cholery, pripomína Pavlíková. Ľudia nepočúvali rady lekárov a ich životný štýl, najmä na vidieku, bol stále rovnaký. K vysokej chorobnosti prispela podvýživa a tiež horšia dostupnosť zdravotnej pomoci než mali obyvatelia miest.

„Darilo sa tuberkulóze, toto vážne pľúcne ochorenie bolo často príčinou smrti aj v minulom storočí medzi svetovými vojnami. Boj s ním vyriešil objav penicilínu,“ vysvetľuje Anna Falisová z Historického ústavu SAV v Bratislave. Informácie o príčinách úmrtí však nie sú presné. „Posudzovali ich často ohliadači mŕtvol, ktorí nemali medicínske vzdelanie.“

Veľkým problémom predošlých dvoch storočí bola aj vysoká úmrtnosť detí. „Umierali často na čierny kašeľ, šarlach či záškrt. Problémom boli aj osýpky, pravé kiahne a detská obrna. Až po druhej svetovej vojne sa Európa vďaka očkovacím vakcínam s mnohými chorobami vyrovnala,“ hovorí historička.

Súčasníci majú iné zdravotné problémy

Dnes sú problémom ľudí na Slovensku ako obyvateľov vyspelej krajiny najmä civilizačné ochorenia spôsobené prejedaním, stresom, fajčením, pitím alkoholu a nedostatkom pohybu.

Ľudí trápi srdcovo-cievny systém, chronické choroby pľúc, rakovina a metabolické ochorenia, ako je cukrovka. „Významné z hľadiska úmrtnosti a prípadov invalidity sú aj úrazy, ale aj psychické poruchy,“ povedala Darina Sedláková, riaditeľka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie WHO na Slovensku.

Vyriešiť zdravotné problémy populácie nebude ľahké ani v budúcnosti. „Vývoj nových liekov zažíva obdobie rozmachu, ale kým sa nový liek dostane k pacientovi, ubehne aj desať rokov a stojí to miliardy,“ hovorí Sedláková.

Vďaka lepšej hygiene sa svet zbavuje kiahní, osýpok a iných infekčných chorôb, prichádzajú však nové, ako sú AIDS či SARS a vracia sa tuberkulóza.

V roku 2020 bude podľa WHO medzi najčastejšie príčiny úmrtí patriť ischemická choroba srdca, depresívna psychóza a dopravné nehody. Dnes na Slovensku jedno zo siedmich úmrtí ľudí do 25 rokov spôsobí dopravný úraz.

(bes)
Nemoci kedysi...

artritída

dyzentéria

brušný a škvrnitý týfus

chrípkové epidémie a pandémie

trachóm, infekčné ochorenie očí, ktoré viedlo k slepote

pohlavné a kožné ochorenia

tuberkulóza

... a dnes

choroby srdcovo-cievneho systému

chronické ochorenia pľúc

rakovina

metabolické ochorenia (cukrovka)

duševné choroby

Pomáhali lekári aj olejkári

Lekárov bolo málo, ľudia sa preto spoliehali na rady olejkárov, ktorí poznali tajomstvo byliniek.

Pacientom na Slovensku pomáhali v minulosti najmä olejkári. Vedomosti, ako spracovať liečivé rastliny do olejov a mastí, sa naučili od mníchov.

Spočiatku pôsobili v oblasti Turca a Spiša, kde sa olejkárstvu venovali celé dediny. Neskôr chodili olejkári po celej Európe a dostali sa až na Sibír. Lekárnici ich považovali za konkurenciu. Využili niekoľko prípadov pacientov, ktorí nedodržali dávky a zomreli, a vďaka ich lobovaniu cisár Jozef II. túto činnosť dekrétom zakázal.

V stredoveku bolo v Európe ešte málo lekárov. Od 12. storočia sa vzdelávali v Bologni, ale po latinsky, čo mnohých Stredoeurópanov odrádzalo. Situácia sa pre Slovákov zlepšila v roku 1348, keď vznikla v Prahe Univerzita Karlova a na Lekárskej fakulte sa prednášalo v češtine.

Zdrojom informácií o zdraví a chorobách boli aj lekárnici, ktorí začali pôsobiť na našom území v 17. storočí. Ani v polovici 19. storočia však nebola zdravotná pomoc dostatočná.

„Na území celého Slovenska pôsobilo vtedy 210 lekárov, 319 pôrodných asistentiek a 244 ránhojičov a chirurgov,“ hovorí Ľudmila Pavlíková z Lekárskej fakulty UK.

Boli medzi nimi aj českí lekári. Napríklad profesor Jiří Brdlík sa sústredil na problém vysokej úmrtnosti novorodencov. Do jedného roka ich vtedy zomierala viac ako štvrtina. Dôraz kládol na osvetu matiek, aby sa vedeli o dieťa správne starať .

Prvé nemocnice s niekoľkými lôžkami pre chorých založila cirkev v kláštoroch. Neskôr vytvárali mestá, najmä banské, vlastné špitály, lebo sa chceli postarať o kvalitných pracovníkov po úrazoch.

V roku 1857 vznikla 1. detská nemocnica na Slovenku, jej vznik podnietil Bratislavský ženský dobrovoľný spolok. „Patrila medzi najmodernejšie v strednej Európe a bola určená najmä deťom z najchudobnejších vrstiev,“ hovorí Pavlíková.

V roku 1864 v Bratislave otvorili Krajinskú štátnu nemocnicu. Ako jedna z prvých nemocníc v Uhorsku mala röntgen.

(bes)
Pitvy, ktoré pomáhali lepšie poznať ľudský organizmus i choroby, čo spôsobovali smrť, boli dlhé stáročia zakázané a robili sa tajne.
lLUSTRAČNÉ FOTO – ISIFA

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
  2. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  3. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  4. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  5. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy
  6. Ako budeme jesť v roku 2020? Letí výstrednosť aj ekológia
  7. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých
  8. Prichádza nová doba: firmy, ktoré riešia spoločenské problémy
  9. Viete, prečo sú dôležité ekologické predajne?
  10. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je?
  1. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
  2. Košičan Erik Ňarjaš vyzve do tanca parlament!
  3. Úrazy v zimnom období sú častou príčinou práceneschopnosti
  4. OMV otvára novú čerpaciu stanicu v Liptovskom Mikuláši
  5. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  6. Rádio Košice počúva každý tretí Košičan
  7. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  8. Šperk, ktorý sa neodkladá do šperkovnice
  9. Hlavným partnerom súťaže Podnikateľka Slovenska sa stala BILLA
  10. Kúpeľný park Kováčová spustil predaj nových pozemkov
  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 17 920
  2. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých 12 270
  3. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy 10 490
  4. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je? 10 375
  5. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár 9 488
  6. Tipy od sprievodkyne: Magický Marakéš vás očarí svojimi vôňami 7 425
  7. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 7 406
  8. Miesta na Slovensku, o ktorých ste možno nevedeli 7 069
  9. Keď okolo neho kráčali, vždy spal. Čo prežívajú zachránení 6 992
  10. Vydávajú tých, ktorých sa iní báli. Vydavateľstvo Absynt 6 981

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

Ideálny vek pre antisemitu

Polícia objasnila vandalizmus na židovskom cintoríne. Vinníkmi sú 9-ročné deti, takže to až tak neprekvapuje.

Zrútené schodisko v bytovom dome číslo 7.
Paulína Fialková - ilustračná fotografia.