Povodeň vykúpia raňajky s kormoránmi

Kameraman Milan Matiz je bývalý vodný slalomár a horolezec. Detstvo v Liptovskom Mikuláši vymenil pred vyše tridsiatimi rokmi za športovú školu a neskôr VŠMU v Bratislave. Okrem kamery, vesla, skoby a sekery udrží v ruke akýkoľvek „vercajg“. Aj preto ...


FOTO SME - ĽUBOŠ PILC


Posedenie pri kozube a pekná skalka v okolí švédskeho domku len zvýrazňujú prepojenie prírody s obydlím Matizovcov. „Pre deti je svet už aj niekde inde ako len tu, a je oveľa zaujímavejší. Možno raz budú na toto miesto spomínať,“ hovorí nostalgicky Milan Matiz.


Keď stúpne voda, Matizovci poberú veci a sťahujú sa na poschodie. Pán Matiz nie je vyučený remeselník, ale spraví všetko, čo treba. Po poslednej povodni zrekonštruoval všetko celkom sám.

Kameraman Milan Matiz je bývalý vodný slalomár a horolezec. Detstvo v Liptovskom Mikuláši vymenil pred vyše tridsiatimi rokmi za športovú školu a neskôr VŠMU v Bratislave. Okrem kamery, vesla, skoby a sekery udrží v ruke akýkoľvek „vercajg“. Aj preto je jedným z mála vyvolených, ktorí si v centre Bratislavy môžu dovoliť bývať takmer priamo pod mostom. To je luxus, ktorý si pochvaľuje nejeden bezdomovec. Na rozdiel od nich však manželom Matizovcom a ich šiestim deťom prischla strecha nad hlavou v podobe dreveného švédskeho domčeka na brehu Dunaja.

Nebolo prečo pohnúť sa z miesta

Jedna zo štyroch bývalých internátnych budov vysokoškolského oddielu kanoistov bola postavená ešte za prvej republiky a prežila už nejednu povodeň. Pomaly a isto sa stala pozostatkom zvláštneho sveta vodákov v polodivokej podunajskej prírode. „Bola to komunita ľudí, ktorí vtedajšej realite celkom rozumeli,“ spomína Milan Matiz. „Tu sme mali pôvodne lodenice. Prvý rok som sa odtiaľto ani nepohol, v podstate nebolo prečo. Až neskôr som si zvykol sem-tam zájsť aj do mesta.“

Netradičný život na vode vznikol prirodzene

Pánovi Matizovi, bývalému správcovi lodenice, je dnes jasné, že spôsob života, ktorý vedie na brehu Dunaja, je dlhodobo neudržateľný. Zátoka je však stále vyťažená vodákmi, ktorí do tohto mikrosveta neodmysliteľne patria. „Momentálne je slovenská kanoistika na špičke. Som rád, že sa to stále drží v rozumnej rovine a nejde tu o veľké peniaze,“ hovorí. Zdá sa, že vodáci sa pomaly budú musieť presúvať do starého koryta pri vodnom diele Čunovo - napokon, sami boli zástancami myšlienky poľudštiť ho. Ich staré miesto už totiž dlho obchádzajú ľudia s meradlami a novými projektmi na úpravu ľavého brehu rieky na rekreačné účely. Tlaky na likvidáciu sú jednoznačné.

Čo urobil starý pán Lafranconi

Snahy o zmeny tejto lokality trvajú už dlho, no situácia je zložitejšia. Pôvodne totiž patrilo územie pánu Lafranconimu. Jeho talianska rodina žila pôvodne v zámočku v terajšej Botanickej záhrade. Patril mu kameňolom na Devíne a v Mlynskej doline, kde sa ťažil kameň odolný proti dunajskej vode. Využil ho pri stavbe hrádzového systému, ktorý bol neskôr narušený. Pán Lafranconi sa ešte v roku 1948 vrátil do Talianska a celé svoje územie odkázal Univerzite Komenského. V darovacej listine uviedol, že sa môže používať len na výučbu alebo rekreáciu. Samozrejme, v tom čase sa na listinu chcelo zabudnúť. No vedel o nej nebohý spisovateľ Juraj Špitzer, našiel ju a vtedajšie plánované zásahy sa nepodarili.

Dnes sa tu plánuje tiež, ale vodných slalomárov - olympionikov už jednoducho nemožno prehliadnuť. Pán Matiz je presvedčený, že treba prilákať mladých zo Slovenska do športovej školy a podporiť túto lokalitu, nech neostane doménou iba pre jachty.

Ako v Noemovej arche

„Keď som sa v roku 1984 vrátil z Mount Everestu, domček som kúpil a niečo na ňom porobil, pristavil. Dovtedy fungoval iba ako búda,“ hovorí pán Matiz. Za bývalého režimu sa tu vodákom nedarilo zle. Všetci ich poznali, dostali preukazy a mali povolený vstup do pohraničného pásma. „Bežne sa tu strieľalo, vedeli sme aj o ľuďoch, ktorí chceli tajne prejsť cez hranice,“ spomína. Neraz tu vylovia topiaceho sa človeka, voda im priniesla už aj zopár mŕtvol. V čase povodne za nimi prišli poľovníci a spoločne zachránili zver, ktorú voda prinútila ostať na ostrove. Jednoducho sa museli mnohokrát presvedčiť, že príroda má oveľa väčšiu silu, ako si človek dokáže predstaviť.

Raňajky s kormoránmi

„Atmosféra tohto miesta je neopakovateľná, ale nie každý ju cíti,“ hovorí Milan Matiz. Všetky lode vraj rozoznávajú podľa zvuku, vedia, či ide osobák, nákladná loď, či motorový čln.

„V lete sa to tu hemží kanoistami, ktorých poznáme od detských trenírok - teraz sú to reprezentanti. Viem, že keď vyjde prvý raz v roku na kanojke starý Zambo, je už určite jar.“

V zime sa „pred domom“ korčuľuje a hrá hokej ako za starých čias. Na opačnom brehu vyliezajú každé ráno bezdomovci, perú a umývajú sa v rieke. Na terasu pravidelne lietajú vtáky. „Kedysi som každé ráno kormorány z terasy vyplašil, dnes keď otvorím dvere, hneď sa hrnú raňajkovať.“ Na svoje si prídu aj divé kačky, vodné sliepky, čajky a labute. Iba papagáj, ktorý priletel pred troma rokmi, si akosi medzi nimi nevie zvyknúť. Raz tu našli veľkú korytnačku a nedávno prišiel na návštevu bobor. Vraj sa nebudú čudovať, ani keď raz uvidia koňa priviazaného o bráničku.

Vodáka a alpinistu nič nezaskočí

S pribúdaním rokov sa práca s kamerou stala pre Milana Matiza profesiou a kanoistika celoživotným koníčkom. Všetky jeho deti vyrástli vo vode. „Keď z nej vyšli celí fialoví a drkotali zubami, bolo jasné, že som to celý ja,“ smeje sa pán Matiz.

„Žili sme tu s rizikom, ktoré sme prijali. Keď mal jeden zo synov štyri roky a čľupol do vody, samozrejme, poskákali všetci za ním, ale brali to úplne v pohode,“ dodáva. Pre rodinu znamená voda nepretržité vzrušenie, ktoré stojí za to.

„Sme s tým vyrovnaní a počítame so všetkým,“ hovorí celkom pokojne pani Matizová, ktorá nikdy neprepadla zúfalstvu. „Keď nás vytopí, kamaráti nás ľutujú, ale my všetko povynášame na poschodie a prečkáme. Nikdy to netrvá viac ako tri-štyri dni. Potom hneď vystriekame naplavené bahno, aby neuschlo,“ dodáva.

Od Dunaja k strmým štítom Himalájí

Adrenalín pána Matiza je však nevyčerpateľný. „Výprava do Himalájí, to bola ťažkotonážna socialistická výprava,“ spomína. „Mali sme dosť problémov s tým, že sme nesúhlasili s jej megalomanským poňatím a chceli sme peniaze využiť efektívnejšie. Niektorých vtedy aj zavreli. Že to bola štátna výprava a štát na to peniaze nedal, to už nikoho nezaujímalo.“

Most Lafranconi vyrástol rodine priamo pred očami. Tiež im neostalo nič iné ako akceptovať to. Pán Matiz vysadil popri dome vŕby, ktoré dom izolujú od hluku. „Vietor tu fúka 360 dní v roku dolu prúdom, takže hluk odnáša preč. Nemáme s tým žiadne problémy,“ ubezpečuje. Keď vraj prestanú fungovať kohútiky s vodou, plynom, elektrinou a zavrú sa mosty, stále sú schopní existovať. „Nekapitulujeme“, vravia jednomyseľne obaja. EVA ANDREJČÁKOVÁ

FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  6. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  9. Top First moment dovolenky na leto 2018
  10. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 24 468
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 7 332
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 4 017
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 3 370
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 470
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 474
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 390
  8. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 337
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 273
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 999

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Hamšík vyrovnal gólový rekord Maradonu v drese Neapola

Marek Hamšík dal za Neapol 115 gólov.

KOMENTÁRE

Rok 1997: Zmrznutý Leo desil viac než elektrikár Mečiar

Moc stále držal v rukách Mečiar a z rodinných osláv sa stávali mory.

PLUS

Piekol macesy a mal baňu. Jeho slovenská továreň prežila dodnes

Maces kupujú hlavne ľudia s problémami s trávením.

Neprehliadnite tiež

Ako si cez sviatky udržať apetít pod kontrolou

Prinášame rady, ako si užiť Vianoce bez toho, aby si to odniesla línia a zdravie.

Desať potravín, ktoré nabijú telo energiou

Proti únave a vyčerpaniu sa dá bojovať aj jedlom.

Srdce bábätka bilo mimo hrude. Operácia mu dala nádej

Dievčatko sa narodilo s mimoriadne zriedkavou poruchou.

Očkovanie sa v tehotenstve oplatí. Chrípka môže plodu ublížiť

Vakcínu proti chrípke možno tehotným podať v ktoromkoľvek trimestri.

So šupkou, alebo bez? Ako sa oplatí jesť zeleninu a ovocie

So šupkou sa strácajú vitamíny, vláknina, aj antioxidanty.