Povodeň vykúpia raňajky s kormoránmi

Kameraman Milan Matiz je bývalý vodný slalomár a horolezec. Detstvo v Liptovskom Mikuláši vymenil pred vyše tridsiatimi rokmi za športovú školu a neskôr VŠMU v Bratislave. Okrem kamery, vesla, skoby a sekery udrží v ruke akýkoľvek „vercajg“. Aj preto ...


FOTO SME - ĽUBOŠ PILC


Posedenie pri kozube a pekná skalka v okolí švédskeho domku len zvýrazňujú prepojenie prírody s obydlím Matizovcov. „Pre deti je svet už aj niekde inde ako len tu, a je oveľa zaujímavejší. Možno raz budú na toto miesto spomínať,“ hovorí nostalgicky Milan Matiz.


Keď stúpne voda, Matizovci poberú veci a sťahujú sa na poschodie. Pán Matiz nie je vyučený remeselník, ale spraví všetko, čo treba. Po poslednej povodni zrekonštruoval všetko celkom sám.

Kameraman Milan Matiz je bývalý vodný slalomár a horolezec. Detstvo v Liptovskom Mikuláši vymenil pred vyše tridsiatimi rokmi za športovú školu a neskôr VŠMU v Bratislave. Okrem kamery, vesla, skoby a sekery udrží v ruke akýkoľvek „vercajg“. Aj preto je jedným z mála vyvolených, ktorí si v centre Bratislavy môžu dovoliť bývať takmer priamo pod mostom. To je luxus, ktorý si pochvaľuje nejeden bezdomovec. Na rozdiel od nich však manželom Matizovcom a ich šiestim deťom prischla strecha nad hlavou v podobe dreveného švédskeho domčeka na brehu Dunaja.

Nebolo prečo pohnúť sa z miesta

Jedna zo štyroch bývalých internátnych budov vysokoškolského oddielu kanoistov bola postavená ešte za prvej republiky a prežila už nejednu povodeň. Pomaly a isto sa stala pozostatkom zvláštneho sveta vodákov v polodivokej podunajskej prírode. „Bola to komunita ľudí, ktorí vtedajšej realite celkom rozumeli,“ spomína Milan Matiz. „Tu sme mali pôvodne lodenice. Prvý rok som sa odtiaľto ani nepohol, v podstate nebolo prečo. Až neskôr som si zvykol sem-tam zájsť aj do mesta.“

Netradičný život na vode vznikol prirodzene

Pánovi Matizovi, bývalému správcovi lodenice, je dnes jasné, že spôsob života, ktorý vedie na brehu Dunaja, je dlhodobo neudržateľný. Zátoka je však stále vyťažená vodákmi, ktorí do tohto mikrosveta neodmysliteľne patria. „Momentálne je slovenská kanoistika na špičke. Som rád, že sa to stále drží v rozumnej rovine a nejde tu o veľké peniaze,“ hovorí. Zdá sa, že vodáci sa pomaly budú musieť presúvať do starého koryta pri vodnom diele Čunovo - napokon, sami boli zástancami myšlienky poľudštiť ho. Ich staré miesto už totiž dlho obchádzajú ľudia s meradlami a novými projektmi na úpravu ľavého brehu rieky na rekreačné účely. Tlaky na likvidáciu sú jednoznačné.

Čo urobil starý pán Lafranconi

Snahy o zmeny tejto lokality trvajú už dlho, no situácia je zložitejšia. Pôvodne totiž patrilo územie pánu Lafranconimu. Jeho talianska rodina žila pôvodne v zámočku v terajšej Botanickej záhrade. Patril mu kameňolom na Devíne a v Mlynskej doline, kde sa ťažil kameň odolný proti dunajskej vode. Využil ho pri stavbe hrádzového systému, ktorý bol neskôr narušený. Pán Lafranconi sa ešte v roku 1948 vrátil do Talianska a celé svoje územie odkázal Univerzite Komenského. V darovacej listine uviedol, že sa môže používať len na výučbu alebo rekreáciu. Samozrejme, v tom čase sa na listinu chcelo zabudnúť. No vedel o nej nebohý spisovateľ Juraj Špitzer, našiel ju a vtedajšie plánované zásahy sa nepodarili.

Dnes sa tu plánuje tiež, ale vodných slalomárov - olympionikov už jednoducho nemožno prehliadnuť. Pán Matiz je presvedčený, že treba prilákať mladých zo Slovenska do športovej školy a podporiť túto lokalitu, nech neostane doménou iba pre jachty.

Ako v Noemovej arche

„Keď som sa v roku 1984 vrátil z Mount Everestu, domček som kúpil a niečo na ňom porobil, pristavil. Dovtedy fungoval iba ako búda,“ hovorí pán Matiz. Za bývalého režimu sa tu vodákom nedarilo zle. Všetci ich poznali, dostali preukazy a mali povolený vstup do pohraničného pásma. „Bežne sa tu strieľalo, vedeli sme aj o ľuďoch, ktorí chceli tajne prejsť cez hranice,“ spomína. Neraz tu vylovia topiaceho sa človeka, voda im priniesla už aj zopár mŕtvol. V čase povodne za nimi prišli poľovníci a spoločne zachránili zver, ktorú voda prinútila ostať na ostrove. Jednoducho sa museli mnohokrát presvedčiť, že príroda má oveľa väčšiu silu, ako si človek dokáže predstaviť.

Raňajky s kormoránmi

„Atmosféra tohto miesta je neopakovateľná, ale nie každý ju cíti,“ hovorí Milan Matiz. Všetky lode vraj rozoznávajú podľa zvuku, vedia, či ide osobák, nákladná loď, či motorový čln.

„V lete sa to tu hemží kanoistami, ktorých poznáme od detských trenírok - teraz sú to reprezentanti. Viem, že keď vyjde prvý raz v roku na kanojke starý Zambo, je už určite jar.“

V zime sa „pred domom“ korčuľuje a hrá hokej ako za starých čias. Na opačnom brehu vyliezajú každé ráno bezdomovci, perú a umývajú sa v rieke. Na terasu pravidelne lietajú vtáky. „Kedysi som každé ráno kormorány z terasy vyplašil, dnes keď otvorím dvere, hneď sa hrnú raňajkovať.“ Na svoje si prídu aj divé kačky, vodné sliepky, čajky a labute. Iba papagáj, ktorý priletel pred troma rokmi, si akosi medzi nimi nevie zvyknúť. Raz tu našli veľkú korytnačku a nedávno prišiel na návštevu bobor. Vraj sa nebudú čudovať, ani keď raz uvidia koňa priviazaného o bráničku.

Vodáka a alpinistu nič nezaskočí

S pribúdaním rokov sa práca s kamerou stala pre Milana Matiza profesiou a kanoistika celoživotným koníčkom. Všetky jeho deti vyrástli vo vode. „Keď z nej vyšli celí fialoví a drkotali zubami, bolo jasné, že som to celý ja,“ smeje sa pán Matiz.

„Žili sme tu s rizikom, ktoré sme prijali. Keď mal jeden zo synov štyri roky a čľupol do vody, samozrejme, poskákali všetci za ním, ale brali to úplne v pohode,“ dodáva. Pre rodinu znamená voda nepretržité vzrušenie, ktoré stojí za to.

„Sme s tým vyrovnaní a počítame so všetkým,“ hovorí celkom pokojne pani Matizová, ktorá nikdy neprepadla zúfalstvu. „Keď nás vytopí, kamaráti nás ľutujú, ale my všetko povynášame na poschodie a prečkáme. Nikdy to netrvá viac ako tri-štyri dni. Potom hneď vystriekame naplavené bahno, aby neuschlo,“ dodáva.

Od Dunaja k strmým štítom Himalájí

Adrenalín pána Matiza je však nevyčerpateľný. „Výprava do Himalájí, to bola ťažkotonážna socialistická výprava,“ spomína. „Mali sme dosť problémov s tým, že sme nesúhlasili s jej megalomanským poňatím a chceli sme peniaze využiť efektívnejšie. Niektorých vtedy aj zavreli. Že to bola štátna výprava a štát na to peniaze nedal, to už nikoho nezaujímalo.“

Most Lafranconi vyrástol rodine priamo pred očami. Tiež im neostalo nič iné ako akceptovať to. Pán Matiz vysadil popri dome vŕby, ktoré dom izolujú od hluku. „Vietor tu fúka 360 dní v roku dolu prúdom, takže hluk odnáša preč. Nemáme s tým žiadne problémy,“ ubezpečuje. Keď vraj prestanú fungovať kohútiky s vodou, plynom, elektrinou a zavrú sa mosty, stále sú schopní existovať. „Nekapitulujeme“, vravia jednomyseľne obaja. EVA ANDREJČÁKOVÁ

FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove
  2. Talent - vzdelanie - úspech
  3. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  4. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  7. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  8. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  9. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  10. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  1. V Botanickej záhrade SPU otvorili jedinečnú výstavu orchideí
  2. Noc architektúry 2018
  3. V súťaži Záhrada, Park a Detail roka uspeli absolventi SPU
  4. Mieru spracovania odpadu zvyšujú automatizované linky
  5. Talent - vzdelanie - úspech
  6. Príbeh tradičného družstva - príbeh Iva Hlisnikovského
  7. Fasáda hotela Danube sa nekolauduje, investor predložil návrhy
  8. Európske univerzity a podnikatelia spoločne
  9. Billa pomáha slabozrakým a nevidiacim s nákupmi už aj v Nitre
  10. Svetový roaming v O2 výhodnejšie
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 26 447
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 17 975
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 14 293
  4. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 11 628
  5. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 556
  6. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk 5 161
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 4 947
  8. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 4 865
  9. Hektická Moskva, ktorá nikdy nespí 3 040
  10. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 2 591

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Plakala a plakala. Ten pocit bezradnosti neprajem nikomu, tvrdí Fialková

Po nevydarenej streľbe odjazdila namiesto štyroch trestných okruhov nechtiac len tri.

ŠPORT

Babráci. Fanúšikovia majú právo sa hnevať

Olympijská správa o stave slovenského hokeja.

DOMOV

Na firmu u Maďariča padá podozrenie z nekalej súťaže

Centire mala informácie vždy ako prvá.

Neprehliadnite tiež

Mŕtvicu majú aj bábätká. Dokážu sa s ňou však vyrovnať

Jazyk sa v detskom mozgu presídli do inej časti.

Desať potravín, ktoré môžu spôsobiť pálenie záhy

Prejavy refluxu možno zmierniť aj vďaka zmenám v stravovaní.

Sladené bublinkové nápoje štúdia spojila s neplodnosťou

Okrem obezity a cukrovky môžu sladené nápoje viesť aj k neplodnosti.

Niektorí riskujú život. Ktoré olympijské športy sú najnebezpečnejšie?

Hitparáda olympijských zimných športov podľa rizika úrazu.

Riziko rakoviny vaječníkov môžu dcéry dediť po otcovi

Objavená mutácia zvyšuje riziko rakoviny vaječníkov i prostaty v mladšom veku.