Podľa najnovšej štúdie spánok pomáha pri učení sa komplikovaných fyzických úkonov akými je napr. hra na hudobnom nástroji, či šport. Vedci zistili, že ľudia, ktorí sa učia plniť motorické úlohy večer a potom o 12 hodín neskôr podstúpia test, podávajú po dobrom spánku o 20 percent lepšie výkony ako tí, čo sa učili ráno a testovaní boli o 12 hodín neskôr a bez spánku.
"Učenie sa novým aktivitám si vyžaduje spánok, ak chceme predviesť úkony čo najlepšie," tvrdí Mathew P. Walker s kolegami z laboratória neurofyziológie na Harvard Medical School. Ich zistenie publikované v najnovšom čísle magazínu Neuron môže mať veľký význam najmä pre rozvoj dieťaťa v rannom detstve, keď ľudia spia najviac, ale aj pri liečbe z úrazov.
V rámci štúdie vedci učili rôzne skupiny ľudí splniť úlohu klopaním prstov - museli opakovať tú istú päťdielnu sekvenciu a to čo najrýchlejšie v priebehu 30 sekúnd. Aj keď každá skupina sa postupne zlepšovala a ich zlepšovanie pokračovalo aj po tom, čo prestali trénovať, spánok mal výrazne pozitívny vplyv na to, ako sa účastníci štúdie zlepšili po tom, čo prestali trénovať. Výrazné zlepšenie však priniesol len nočný spánok a nie rovnako dlhý prebdetý čas.
Pri monitorovaní fáz spánku účastníkov štúdie vedci zaznamenali, že istá časť spánku známa ako fáza 2 spánku bez R.E.M. (rapid Eye Movement - rýchleho pohybu očí) môže byť pre učenie sa nových motorických zručností kritická. Až 52 percent úspechu výkonu motorickej úlohy závisí od toho, koľko tohto typu spánku sa človeku dostane - najmä neskoro v noci.
