Väčšina z nás nepatrí medzi ľudí, pre ktorých je bolesť zdrojom rozkoše (masochisti) a ktorí si ju sami spôsobujú. Bolesť nás informuje a varuje, že niečo nie je v poriadku, čo je jej hlavnou úlohou. No každá minúta strávená s ňou je pre človeka nepríjemným stavom, ktorý chce čo najrýchlejšie zmeniť.
Aj odolnosť proti bolesti je u každého iná. Bolesť je nenahraditeľná ako signál k zapojeniu obranného mechanizmu (napríklad pri „ucuknutí“ bezprostredne po dotyku so žehličkou či horúcou platňou na sporáku, čím zabraňuje väčšiemu poškodeniu tkaniva v mieste dotyku). Je aj dôležitým diagnostickým znakom – umožňuje rozoznať a lokalizovať príčinu poškodenia tkaniva.
Hoci si to často neuvedomujeme, bolesť je celkovo spúšťačom rôznych mechanizmov, vedie k aktivácii nervového systému, čo sa prejaví zmenami v celom tele.
Sprievodnými prejavmi týchto zmien, ktoré bez problémov a rýchlo zbadáme, je potenie rúk, zrýchlený tep, dych, zvýšený krvný tlak, rozšírené zorničky. Tieto prejavy umožňujú organizmu prežiť akútnu fázu bolesti. Súčasne nastane vylučovanie tzv. endorfínov – podobných látok, ako je morfín, ktoré si telo samo vytvára a ktoré slúžia okrem iného práve na prekonanie bolesti.
S pomocou analgetík
Krátkodobé bolesti zubov, náhle bolesti hlavy môžeme väčšinou zvládnuť sami bez lekára. Aby sme si vedeli účinne pomôcť a nespôsobili si ujmu na zdraví, treba mať aspoň základné informácie o liekoch tíšiacich bolesť, odborne nazývaných analgetiká (z gréckeho analgeticus, čiže bezbolestný).
Väčšina analgetík je na lekársky predpis a iba niektoré sú vo voľnom predaji. Je to preto, lebo pri dlhodobom užívaní vyvolávajú návyk, dokonca toxikomanickú závislosť. Niektoré môžu poškodiť pečeň, obličky alebo obidva orgány. Analgetiká môžu spôsobiť zmeny a poškodenie sliznice tráviacich orgánov a môžeme sa nimi ľahko predávkovať, ak prekročíme maximálnu dávku, alebo ak máme znížené vylučovanie vrátane obličkovej alebo pečeňovej nedostatočnosti. Tieto nežiaduce účinky sa prejavia (okrem toxikománie) za určitých okolností aj u voľne predajných liekov, preto by nik nemal podceniť odporúčania výrobcu, lekára a lekárnika.
Dlhotrvajúcu bolesť treba utíšiť, pretože vyčerpáva organizmus a nastanú ďalšie prejavy nielen fyzického, ale aj psychického a neskôr sociálneho charakteru. Pri chronickej bolesti, ktorá trvá celé mesiace, sa prejavuje depresia, nastane zmena osobnosti a sociálna izolácia. Túto bolesť treba zveriť odborníkom.
SOŇA MAKAROVÁ