Sója je doma v Číne. Už viac ako 4000 rokov je tu najdôležitejším zdrojom rastlinných bielkovín. Dnes sa však asi polovica svetovej produkcie pestuje v USA. Už len tento fakt hovorí o tom, že jej hodnota dávno presiahla jej pôvodný význam. V rozmanitosti spracovania prevýšila aj kukuricu. Robí sa z nej mlieko, tvaroh, syry, čokoláda, cukrovinky, lisuje sa z nej olej pre potravinárske účely, ale slúži aj na výrobu mydla, farieb, glycerínu a podobne.
Sója je teplomilná, na chlad je však menej citlivá ako fazuľa. Celá rastlina, listy i lodyhy sú pokryté hustými chĺpkami, ktoré robia dotyk nepríjemným. Hospodársky je užitočná celá rastlina, lebo pokrutiny po lisovaní oleja sú výborným bielkovinovým krmivom s obsahom až 45% bielkovín, mladý porast možno silážovať a aj suchá sójová slama má význam v krmivárstve.
Sója kvitne v úžľabí listov drobnými bielymi alebo bledofialovými kvetmi, z ktorých po opelení vyrastú chlpaté strúčky s 2-3 semenami. Je samoopelivá. Na vytvorenie energeticky bohatej úrody potrebuje dlhé vegetačné obdobie - až 130 dní. Predovšetkým pre rozmanité vegetariánske stravovacie systémy sa aj v našich končinách sója stala dôležitou diétnou surovinou.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ